
Od apríla 2025 začne na Slovensku platiť nová transakčná daň, ktorá má podľa vlády priniesť stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu. Odborníci však upozorňujú na právne medzery v zákone, ktoré by mohli umožniť podnikateľom vyhnúť sa plateniu tejto dane. Tým sa očakávané príjmy štátu môžu výrazne znížiť. Navyše sa vláda podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga údajne pripravuje transakčnú daň zvyšovať.
Transakčná daň sa bude vzťahovať na odchádzajúce (debetné) transakcie z bankových účtov firiem a fyzických osôb podnikateľov. A to v výške 0,4 percenta (s maximálnym limitom 40 eur) na bežné transakcie, 0,8 percenta bez limitu na hotovostné výbery.
Samotné platby kartou nie sú zdaňované, no za vydanie platobnej karty bude zavedený ročný poplatok vo výške 2 eurá. Daň sa novelou prijatou 28. novembra 2024 rozšírila na všetky fyzické osoby podnikateľov, právnické osoby. Platí tiež pre iné subjekty, ktoré majú majú sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku, majú slovenský bankový účet (vrátane zahraničných osôb, ktoré síce nepodnikajú na Slovensku, ale majú na Slovensku bankový účet napr. kvôli projektom spoločného financovania) a vykonávajú činnosť v tuzemsku (ide o zahraničné osoby, ktoré nie sú v zapísané v ORSR, napr. platitelia DPH).
-
Dôchodky zatínajú do rozpočtu čoraz väčšiu sekeru: Nové čísla ukazujú prudký rast nákladov na ich vyplácanie!
-
Zomrel známy miliardár a duchovný vodca sekty: Najdrahšie kúsky jeho majetku boli skutočné unikáty!
-
Štát chce od ľudí vybrať milióny: Skončí predaj dlhopisov úspechom alebo fiaskom? (prieskum)
Z dane sú naopak oslobodené neziskové organizácie, cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združenia právnické osoby, subjekt výskumu a vývoja, občianske združenia a nadácie, Červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu.
Ako to bude s preúčtovaním nákladov?
Problémom však zostáva nejasnosť v aplikácii tzv. preúčtovania nákladov, čo môže viesť k dvojitému zdaneniu alebo nesprávnemu výpočtu dane. Tento koncept legislatíva doteraz nepoznala. Ak daňovník preukáže, že finančné náklady súvisia s transakciami, môže uplatniť maximálny limit 40 eur na transakciu. Ak to nepreukáže, limit sa neuplatňuje.
Odborníci upozorňujú, že nejasné pojmy a neexistujúce usmernenia spôsobujú právnu neistotu. Problémová je podľa nich aj situácia, ak platbu vykoná tretia osoba za daňovníka, čo môže viesť k dvojitému zdaneniu. Pre podnikateľov to navyše znamená zvýšenú administratívnu záťaž a riziko chýb pri výpočte dane.
Myslíte, že bude naozaj možné nájsť medzery v novej transakčnej dani?
„Táto časť celého zákona je najproblematickejšia, keďže obsahuje nejasné pojmy vrátane tzv. preúčtovania nákladov, ktoré doterajšia legislatíva nepozná. Do alokácie nákladov na jednotlivé prevádzky by asi mala patriť aj situácia, ak za daňovníka robí platby tretia osoba. V takom prípade by dochádzalo k dvojitému zdaneniu a diskriminácii,“ hovorí Ľubomíra Murgašová, daňová odborníčka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Oznamovacia povinnosť je najväčšou medzerou
Jednou z najväčších slabín legislatívy je podľa expertov zavedenie povinnosti pre podnikateľov oznámiť banke tzv. osobitný účet, na ktorom sa vykonávajú transakcie nepodliehajúce dani. Odborníci tvrdia, že nejasnosti v zákone umožňujú podnikateľom zahrnúť na tento účet široké spektrum operácií, čo môže čiastočne viesť k obchádzaniu dane (napríklad platby kartou, odvody, dane alebo prevody medzi vlastnými účtami).
Ako to funguje v praxi?
- Firma môže označiť svoj bežný účet ako osobitný účet, ak na ňom vykonáva transakcie nepodliehajúce dani, ako sú platby kartou, odvody či prevody medzi vlastnými účtami.
- Podľa zákona je banka povinná prestať vyberať daň zo všetkých transakcií na tomto účte.
- Ak má podnikateľ na tomto účte aj transakcie, ktoré by inak podliehali dani, môže sa týmto spôsobom úplne vyhnúť plateniu dane.
„Formulácia zákona umožňuje podnikateľom oznámiť banke osobitný účet, na ktorom sa vykonávajú transakcie, ktoré nie sú predmetom dane. Ak podnikateľ zahrnie na tento účet všetky svoje operácie, daň sa nebude vôbec vyberať,“ vysvetľuje Ľubomíra Murgašová.
Aké sú najväčšie nedostatky novej transakčnej dane?
Aj keď by nová transakčná daň mala priniesť do štátneho rozpočtu stovky miliónov eur, je možné, že to kvôli viacerým medzerám to bude podstatne menej, ako sa pôvodne očakávalo. Odborníci upozorňujú na tieto 3 najväčšie diery, kadiaľ môžu štátu uniknúť peniaze.
1. Použitie osobitného účtu na všetky operácie
Podnikateľ môže banke oznámiť, že jeho účet zahŕňa transakcie nepodliehajúce dani, ako sú odvody, dane či platby kartou. V dôsledku toho banka prestane strhávať daň aj z ostatných transakcií, hoci by mali byť zdanené.
2. Rozdelenie transakcií medzi viaceré účty
Niektoré firmy môžu rozložiť svoje finančné operácie na viaceré účty, aby minimalizovali daňový základ. Napríklad hotovostné transakcie presunú na samostatný účet.
3. Zahraničné účty a kryptomeny
Firmy môžu využívať zahraničné účty, kde daň nie je automaticky strhávaná bankou, a sami si vypočítať nižšiu daň. Podobne môžu presúvať prostriedky do krypto peňaženiek, ktoré dani nepodliehajú.
Riziká pre štát a spotrebiteľov
Nová daň však podľa Murgašovej so sebou nesie aj ďalšie veľké riziká. Jedným z najväčších je rozšírenie šedej ekonomiky, keďže podnikatelia sa môžu opätovni prioritne uchýliť k hotovostným transakciám, ktoré daň nepostihne. Zvýšené náklady podnikateľov sa zároveň pravdepodobne premietnu do nárastu cien tovarov a služieb. V konečnom dôsledku tak slovenský trh v očiach investorov výrazne stratí na atraktivite a niektorí môžu zvažovaťj aj odchod zo Slovenska kvôli vyšším nákladom.
„Zákon o dani z finančných transakcií výrazne ovplyvní podnikateľské náklady. Očakávam, že podnikatelia sa k novej dani postavia ekonomicky a zvyšovanie nákladov pretavia do vyšších cien tovarov a služieb. Keďže sa zdaňuje každý podnikateľ, ak dôjde k tomuto zvyšovaniu cien na každom stupni výrobného procesu, konečné ceny pre spotrebiteľov exponenciálne narastú,“ doplnila Ľubomíra Murgašová.
Problémy so šedou ekonomikou
Profesor Friedrich Schneider z Univerzity v rakúskom Linzi, expert na problematiku šedej ekonomiky, odhaduje, že podiel šedej ekonomiky na Slovensku v roku 2023 dosahoval takmer 14,2 percenta hrubého domáceho produktu. To znamená, že štát prichádza o viac ako 17 miliárd eur, ktoré nedokáže zdaniť.
Ak by slovenská vláda zaviedla osvedčené zahraničné opatrenia a znížila šedú ekonomiku na úroveň Rakúska, teda na zhruba 7,7 percenta hrubého domáceh produktu, mohla by na daniach z príjmu získať dodatočných 1,6 miliardy eur. Tento príjem by pokryl značnú časť z plánovaného 2,7-miliardového konsolidačného balíka, a to bez potreby výrazného zvyšovania cien alebo znižovania životnej úrovne obyvateľov.
„Okrem toho môže daň z finančných transakcií spôsobiť neochotu zahraničných investorov podnikať na Slovensku. Daň z finančných transakcií môže odradiť nových investorov od vstupu na slovenský trh a existujúce firmy môže motivovať k odchodu zo Slovenska. A keďže zdaňovanie sa bude týkať aj úhrady miezd, firmy zostávajúce na Slovensku budú mať dôvod navyše znižovať počet zamestnancov, čo môže negatívne ovplyvniť zamestnanosť na Slovensku,“ dopĺňa Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Nová transakčná daň je síce navrhnutá s cieľom zvýšiť príjmy štátu, no jej nedostatky môžu viesť k opačnému efektu. Podnikatelia už teraz hľadajú spôsoby, ako minimalizovať náklady. Úspech dane teda bude závisieť od jej správneho nastavenia a včasného odstránenia slabín.
Bude sa transakčná daň zvyšovať?
Problémom môže do budúcnosti byť aj samotná výška transakčnej dane. Viacerí odborníci totiž pri jej schvaľovaní upozorňovali, že takto nastavená nová daň sa môže veľmi jednoducho stať prostriedkom, ako vláda bude do rozpočtu získavať potrebné peniaze a v prípade potreby ju jednoducho zvýši. To by opäť slovenské podnikateľské prostredie znevýhodnilo v porovnaní s ostatnými krajinami.
Podľa šéfa opozičnej SaS Branislava Gröhlinga už v súčasnosti v parlamentných kuloároch rozpráva o tom, že sa transakčná daň bude zvyšovať. Prvé príjmy z nej by pritom do rozpočtu mali začať prúdiť až od apríla 2025. Šéf liberálov tvrdí, že v snahe plátať diery v rozpočte sa môžeme dočkať návrhu na zvyšovanie dane už na aprílovej alebo májovej parlamentnej schôdzi. Viac si môžete prečítať v našom článku na tomto odkaze.