oPeniazoch.sk, TASR
Finanční lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta G7 varovali pred nárastom globálnej ekonomickej neistoty. Informuje o tom správa agentúry Reuters.
V sobotu sa skončilo trojdňové rokovanie ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G7 v japonskom meste Niigata, ktoré zatienil politický spor o zvýšenie dlhového stropu v USA a následky ruskej invázie na Ukrajinu.
G7 tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Ďalšími pozvanými na stretnutí boli Európska únia (EÚ), Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka a ministri financií Brazílie, Indie, Indonézie, Južnej Kórey a Singapuru.
Šéfovia centrálnych bánk skupiny G7 prisľúbili, že budú bojovať proti „zvýšenej“ inflácii a zabezpečia, aby inflačné očakávania zostali ukotvené. Signalizovali tak, že hlavné centrálne banky zrejme nezačnú uvoľňovať menovú politiku, kým nebude jasné, že dostali cenové tlaky pod kontrolu.
Neistota vyhliadok globálnej ekonomiky
Stretnutie v meste Niigata sa konalo v čase, keď rastú obavy, že Spojené štáty by sa mohli dostať do platobnej neschopnosti, ak sa Kongres nedohodne na zvýšení dlhového stropu. To ešte podporuje neistotu, týkajúcu sa vyhliadok globálnej ekonomiky, ktoré už zahmlili nedávne bankroty bánk v USA a signály spomaľovania čínskej ekonomiky.
„Svetová ekonomika ukázala svoju odolnosť zoči voči viacerým šokom, vrátane pandémie ochorenia COVID-19, ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine a inflačných tlakov,“ uviedli ministri financií a centrálni bankári v komuniké po zasadnutí. „Musíme zostať ostražití a v prostredí zvýšenej neistoty, týkajúcej sa výhľadu globálnej ekonomiky, si musia naše makroekonomické politiky zachovať pružnosť a flexibilitu.“
Globálny finančný systém je vraj odolný
V snahe upokojiť investorov po nedávnych bankrotoch amerických bánk šéfovia financií krajín G7 zopakovali svoje hodnotenie z apríla, že globálny finančný systém je „odolný“. V komuniké sa však zaviazali riešiť „nedostatky v oblasti dát, dohľadu a regulácie bankového systému“. Mnohé centrálne banky sa dostávajú do zlomového bodu, keď agresívne sprísnenie menovej politiky začína spomaľovať rast a vyvoláva turbulencie na bankový systém.
Podľa guvernéra Bank of Japan Kazuoa Uedu, ktorý na zasadnutí viedol diskusiu o menovej politike, väčšina centrálnych bánk zrejme pociťuje, že vplyvy minulého zvyšovania úrokových sadzieb sa ešte naplno neprejavili. Mnohí centrálni bankári chcú usmerňovať menovú politiku s ohľadom na túto skutočnosť, uviedol Ueda na tlačovej konferencii.
Ministri financií G7 opäť odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu a zaviazali sa, že sprísnia monitorovanie cezhraničných transakcií medzi Ruskom a inými krajinami. Medzi hlavné body stretnutia finančných lídrov G7 patrili problémy bánk, kybernetická bezpečnosť a budovanie spoľahlivejších dodávateľských reťazcov. V súvislosti s dodávateľskými reťazcami ide predovšetkým o ich diverzifikáciu a zníženie závislosti od Číny.
Pomoc krajinám s nízkymi a strednými príjmami
Finanční lídri skupiny G7 vo svojom komuniké stanovili, že do konca roka spustia nový program diverzifikácie globálnych dodávateľských reťazcov. V rámci tohto programu chce skupina ponúkať pomoc krajinám s nízkymi a strednými príjmami, aby mohli zohrávať väčšiu úlohu v dodávateľských reťazcoch pre produkty súvisiace s energiou, napríklad rafináciou minerálov a spracovaním výrobných dielov.
„Diverzifikácia dodávateľských reťazcov môže prispieť k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti a pomôže nám udržať makroekonomickú stabilitu,“ uvádza sa v komuniké. Komuniké nespomína nápad, ktorý predložili Spojené štáty, týkajúci sa zavedenia cielených obmedzení na investície do Číny z dôvodu boja proti „ekonomickému nátlaku“ Pekingu voči iným krajinám. Podľa komuniké sa však skupina G7 bude snažiť zabezpečiť, aby zahraničné investície do kritickej infraštruktúry „nepodkopávali ekonomickú suverenitu hostiteľských krajín“.
Diskusie medzi vedúcimi predstaviteľmi v oblasti financií sú tiež základom pre samit G7, ktorý sa začne v piatok (19. 5.) v Hirošime, a na ktorom budú medzi hlavnými témami diskusií obavy z používania „ekonomického nátlaku“ zo strany Číny pri jej obchodovaní so zahraničím.
