Čierne zlato, ako sa zvykne rope hovoriť, je aktuálne najlacnejšie za takmer tri roky. Kým doteraz rozhodovali najmä geopolitické faktory, aktuálne investori upriamujú svoju pozornosť najmä na ekonomiky najväčších svetových hráčov.
Ceny ropy sa v posledných dňoch dostali na úrovne, kde sme ich poriadne dlho nevideli. Dôsledky v konečnom dôsledku už vnímame aj na čerpacích staniciach po Slovensku, kde ceny benzínu a nafty týždeň čo týždeň klesajú. Ropa Brent, ktorá je určujúca pre európsky trh, sa začiatkom týždňa prvýkrát od konca roku 2021 dostala pod hranicu 70 dolárov za barel.
Čierne zlato je tak aktuálne na burze obchoduje za nižšie ceny, ako pred začiatkom vojny na Ukrajine. A to aj napriek stále zníženej produkcii, ktorú si ešte pred časom dohodol ropný kartel OPEC. Zdá sa teda, že trhy sa aktuálne viac zameriavajú na vývoj globálnej ekonomiky, ako na geopolitickú situáciu.
„Primárnym dôvodom takéhoto poklesu je pokračujúca slabosť čínskej ekonomiky,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. Ako dodal, najväčší importér ropných produktov je totiž už dlhšie v problémoch, keďže sa mu nedarí oživiť spotrebiteľský dopyt pomaly od otvorenia ekonomiky po pandémii koronavírusu.
Dáta z čínskej ekonomiky totiž podľa neho naznačujú najnižšie importy ropy za posledných 20 mesiacov. Navyše ďalšie prichádzajúce makroekonomické indikátory ako napríklad priemyselná produkcia, index nákupných manažérov alebo inflácia, sú väčšinou pod očakávaniami ekonómov.
Budú ceny ropy v nasledujúcich mesiacoch ďalej klesať?
Slabšie ekonomické dáta však neprichádzali iba z Číny, ale taktiež aj od najväčšieho svetového konzumenta ropy, teda Spojených štátov. „USA síce v súčasnosti zaznamenávajú pomerne silný dopyt po rope a ropných produktoch, avšak slabšie údaje z trhu práce naznačujú možné spomalenie ekonomiky do ďalších mesiacov, čo opäť znamená nižšiu spotrebu ropy a ropných produktov a to sa samozrejme prejavuje na poklese cien,“ uvádza Nemky.
Geopolitika v úzadí
Geopolitická prirážka, ktorá bola na cenách prítomná z dôvodu možného zapojenia Iránu do konfliktu na Blízkom východe a do možnej eskalácie súčasnej vojny medzi Hamasom a Izraelom bola taktiež takmer eliminovaná, keďže Irán výrazne do konfliktu nezasiahol. Rovnako sa nepotvrdilo ani riziko odstavenia celkovej produkcie v Líbyi po spore o centrálnu banku, keďže tento spor bol veľmi rýchlo vyriešený.
Na druhej strane na tento vývoj reaguje aj ropný kartel OPEC+. Ten mal začať svoje reštrikcie v produkcii uvoľňovať už v októbri, avšak z dôvodu slabého dopytu a nízkych cien sa rozhodol obmedzenia predĺžiť o ďalšie 2 mesiace. Na rast cien podľa Nemkyho taktiež vplýva počasie v Spojených štátoch. Hurikán Francine v Mexickom zálive totiž krátkodobo vyradil z prevádzky až 24 percent ropnej produkcie USA.
„Obchodníci sa však pozerajú samozrejme na dlhodobé trendy a problém bo to bol až v prípade, že by hurikán spôsobil dlhodobé škody na infraštruktúre, čo sa však zatiaľ neočakáva,“ dodal analytik investičnej platformy XTB.
Problém aj pre ruský rozpočet
Zaujímavé dopady však môže mať aktuálny vývoj cien ropy aj na ruský rozpočet. Ten je totiž na príjmoch z vývozu ropy do značnej miery závislý. Cena ruskej ropy Urals je pritom vysoko naviazaná na ceny ropy Brent či americkej WTI. Jej špecifikom však je, že z dôvodu slabej likvidity sú jej ceny výrazne volatilnejšie a občas kotácie na burze zaostávajú.
„V súčasnosti vidíme cenu na 66,29 dolárov, čo sa zdá byť ešte stále pomerne vysoko, keďže bežný diskont je v okolí 10 dolárov za barel,“ konštatoval Nemky. V súčasnosti sa podľa dostupných údajov agentúry Reuters barel ruskej ropy v baltických prístavoch obchoduje pod 60 dolármi, čo je pod horným limitom pre poskytovanie západných služieb, ako je preprava alebo poistenie pre ruskú ropu.
[XTB je obsahovým partnerom webu oPeniazoch.sk]