oPeniazoch.sk, ČTK
Čísla, ku ktorým došli experti z Európskej komisie, nie sú rovnaké ako tie, ktoré predložilo Slovensko, pokiaľ ide o straty v súvislosti so zastavením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Komisár pre energetiku Dan Jörgensen to uviedol v rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom (ENR), ktorý združuje tlačové agentúry z celej Európy a ktorého je ČTK členom.
Slovenské údaje ale teraz experti analyzujú a eurokomisár podľa svojich slov berie veľmi vážne, keď „mu nejaký členský štát povie, že sa ocitol v problémoch“.
Plyn cez Ukrajinu na Slovensko prestal prúdiť začiatkom tohto roka po vypršaní platnosti príslušnej zmluvy o jeho preprave medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftohazom. Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Slovenský premiér Robert Fico potom kritizoval najmä ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a pohrozil Kyjevu odvetnými opatreniami, a to zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu, obmedzením pomoci pre ukrajinských utečencov a vetovaním finančnej pomoci EÚ Ukrajine. Zelenskyj na rozhodnutí ohľadom ukončenia tranzitu ruského plynu trvá, Moskva totiž okrem iného aj predajom plynu financuje svoje vojnové ťaženie proti Ukrajine.
Fico už na začiatku januára niekoľkokrát zopakoval, že krok Kyjeva výrazne poškodzuje Slovensko a predovšetkým Európsku úniu a výrazne pomáha Spojeným štátom, ktoré môžu zvyšovať množstvo plynu dodávaného do Európy. Celá EÚ podľa Fica zaplatí za „toto Zelenského americké dobrodružstvo okolo 70 miliárd eur“.
Kto má podľa vás v tvrdeniach o stratách za ruský plyn bližšie k pravde?
Celou situáciou sa začala zaoberať pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorú tvoria zástupcovia Európskej komisie, ukrajinskej aj slovenskej strany a ktorá sa už štyrikrát zišla v Bruseli. Eurokomisár tiež už niekoľkokrát rokoval priamo so slovenským premiérom Ficom a sú v kontakte aj cez telefón, prezradil. Podľa Jörgensena je cieľom schôdzok „pokúsiť sa napraviť možné negatívne dopady na rôzne krajiny v regióne“.
„Vždy chceme pomôcť členským štátom, ktoré majú problémy, hoci v regióne žiadny problém s dodávkami ako taký nie je,“ uviedol dánsky eurokomisár s tým, že je v kontakte aj s ostatnými krajinami v regióne. „Naše čísla, ktoré spočítali experti v Európskej komisii, nie sú rovnaké ako tie zo slovenskej vlády, ale analyzujeme ich,“ dodal v reakcii na možné dopady ukončenia tranzitu ruského plynu.
Atmosféra rokovaní je vraj konštruktívna
Na rokovaniach pracovnej skupiny je podľa eurokomisára „veľmi konštruktívna atmosféra a všetky strany sa snažia hľadať riešenie“. Ukrajinský prezident už na konci januára uviedol, že je Ukrajina pripravená na možný tranzit plynu z Azerbajdžanu do Európy. Diskutoval o tom dokonca už s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom s tým, že táto krajina „má veľkú exportnú kapacitu“. „Som v kontakte aj s azerbajdžanskou vládou, aby som zistil, či by bolo možné mať viac plynu týmto spôsobom,“ potvrdil aj Jörgensen.
Špekulácie, že by mal čoskoro navštíviť Slovensko, nepotvrdil. „Návštevu teraz v pláne nemám, ale som si istý, že keď bude príležitosť, určite na Slovensko pôjdem. Veľmi úzko spolu spolupracujeme,“ dodal eurokomisár pre energetiku.
Zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu kritizuje aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý podobne ako Fico napriek ruskej invázii na Ukrajinu udržiava blízke politické a ekonomické vzťahy s Moskvou. Pôvodne sa hovorilo o tom, že súčasťou energetických rokovaní by malo byť práve aj Maďarsko, to sa však schôdzok pracovných skupín nezúčastňuje.
Kým západná Európa ohľadom ukončenia využívania ruských energetických surovín výrazne pokročila, Maďarsko asi 80 percent plynu a väčšinu ropy nakupuje od Ruska. Ruský plyn tečie do Maďarska plynovodom TurkStream cez Srbsko, cez Ukrajinu už vlani Budapešť žiadny plyn neodoberala.
