Private equity v strednej a vo východnej Európe

Private equity sú investície do spoločností, ktoré nie sú kótované a obchodované na verejnom trhu. Ich poslaním je vyvinúť nové produkty a technológie, rozšíriť kapitálovú základňu firmy a umožniť fúzie či akvizície podnikov.

Private
equity sú investície do spoločností, ktoré nie sú kótované a obchodované
na verejnom trhu. Ich poslaním je vyvinúť nové produkty a technológie,
rozšíriť kapitálovú základňu firmy a umožniť fúzie či akvizície
podnikov.

Ďalším
otázkami riešenými investíciami tohto typu sú vzťahy medzi vlastníkmi
a manažérmi podniku. Typickým príkladom môže byť skupina manažérov,
ktorí sa rozhodnú odkúpiť si podnik, v ktorom pracujú, resp. jeho
časť. Zdroje na túto transakciu môžu hľadať tak v klasickej finančnej
inštitúcií, ako aj u súkromných investorov, najčastejšie venture
kapitalistov.

Private equity
v SVE

Private
equity sa stali v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) významnou
zložkou kapitálového trhu, a to aj napriek relatívnej novosti tejto
formy financovania podnikov v našom regióne. Európska asociácia rizikového
kapitálu (EVCA) odhaduje, že v období rokov 1990 – 2004 sa v krajinách
SVE uskutočnilo vyše 900 investícií vo forme private equity v celkovej
hodnote 7 miliárd eur. Investovanie prešlo niekoľkými štádiami.
Prvé, doslova pionierske fondy private equity, prišli v rokoch 1990
– 1992 a zamerali sa len na niekoľko vybraných krajín SVE. V rokoch
1994 – 1995 prišla silná vlna fondov orientujúcich sa na jednotlivé
štáty. Tú v rokoch 1997 – 2000 nahradila vlna fondov orientovaných
na investície v celom regióne SVE. Posledná vlna private equity fondov
sa viaže na obdobie rokov 2003 – 2004 a zameriava sa tak na jednotlivé
krajiny, ako aj na celý región. Dnes v štátoch SVE pôsobí 77 fondov
špecializovaných na investovanie do private equity, ktoré do úspešného
konca doviedli vyše 400 investícií. Niektoré z nich už našom regióne
uskutočnili niekoľko kompletných kôl investovania a exitu. Mení
sa aj štruktúra manažmentu. Kým v prvých rokoch po revolúcii pochádzali
manažéri private equity fondov hlavne zo západnej Európy, dnes má
väčšina z nich lokálny pôvod a sú dobre oboznámení so situáciou
na domácom trhu.

Veľkým
impulzom pre rozvoj private equity bola aj dôchodková reforma. Niektoré
domáce trhy, najmä varšavská burza, sa stali atraktívnym miestom
na vykonanie exitu investície pomocou jej kótovania na burze. Ako
uvádza publikácia EVCA „Central and Eastern Europe Sucess Stories“,
za rok 2003 sa v krajinách SVE investovalo v rámci private equity 312
miliónov eur, čo bolo o 28 % viac ako v roku 2002. Najväčšie prírastky
zaznamenalo Rumunsko, Česko a Maďarsko (Graf 1). Slovensko, bohužiaľ,
zaostalo. Celkový objem investovaného kapitálu zatiaľ nie je veľký
a v pomere k HDP predstavuje za celú SVE len 0,088 % HDP. Na porovnanie:
priemer za celú Európu bol 0,254 % HDP a v Británii to bolo dokonca
0,852 % HDP. Treba však vidieť, že private equity sú v SVE relatívne
novým javom a tiež, že najmä dlhové financovanie private equity
sa v tomto regióne objavilo len nedávno. Je vysoko pravdepodobné,
že vstup väčšiny krajín SVE do EÚ v roku 2004 sa odrazí na ďalšom
raste objemu private equity. Zahraniční investori majú stále veľký
záujem o nízkonákladové, ale rýchlo rastúce ekonomiky v tomto regióne,
ktoré v porovnaní so starými členskými krajinami EÚ ponúkajú
nadštandardné výnosy. Svoje urobí aj znižovanie rizika a zvyšovanie
investičného ratingu krajín SVE a harmonizácia kapitálových trhov
so zvyškom Európskej únie.

Drvivá
väčšina prostriedkov do private equity sa investovala prostredníctvom
špecializovaných fondov. Tie záviseli predovšetkým od prísunu
financií od investorov z USA, Kanady a zo starých členských štátov
v EÚ. Vo vyspelých krajinách až 50 % zdrojov pochádza z domácej
krajiny investície. V krajinách SVE na to ešte nie je vytvorené daňové
a legislatívne prostredie, a preto napríklad domáci investori v Česku,
Poľsku a Maďarsku poskytli len 21 % zdrojov.

Fázy investovania

Investovanie
pomocou private equity má niekoľko štádií. Štádium založenia
(seed capital) trvá asi rok a je obyčajne najkritickejšie,
lebo v ňom sa rozhodne, či investor svoj podiel do firmy vloží alebo
nie. V štádiu štartu (strart-up)
dôjde ku skutočnému zloženiu kapitálu a poskytnutiu odbornej pomoci.
Aj toto štádium je kritické, pretože rozbeh firmy môže trvať
od šiestich mesiacov do 5 rokov. Firma potrebuje neustály prísun
peňazí, ale sama ešte neprodukuje dostatočný zisk. Ak si firma
vybuduje na trhu určitú pozíciu, nasleduje štádium expanzie,
v ktorom sa do firmy prisúva ďalší kapitál na opätovné rozšírenie
produkcie a upevnenie pozícií na trhu. Po úspešnej expanzii nastáva

štádium prechodu (replacement), v ktorom sa firma pripravuje
na definitívne etablovanie na trhu, či už prostredníctvom kótovania
na burze alebo iným spôsobom. Nejde už ani tak o získanie nového
kapitálu, ako o nájdenie strategického investora. Záverečné
štádium
investovania private equity si netreba zamieňať
so záverečným štádiom života firmy. Ide len o ukončenie účasti
investora v nej. Ukončenie má často formu buy-in, buy-out, kótovania
na burze, ale aj formu krachu a likvidácie firmy, ak bola investícia
nevhodne zvolená. Pojem private equity sa niekedy zamieňa s pojmom
venture capital (rizikový kapitál), aj keď sa v odbornej tlači pojem
rizikový kapitál spája len so štádiom štartu a expanzie biznisu.

Začiatočné
štádiá investovania (seed capital a start-up) ponúkajú najvyšší
potenciálny výnos, ale sú aj najrizikovejšie a obyčajne sa do nich
vkladá najmenej prostriedkov, viac ako 9 %. V tomto nie je rozdiel medzi
krajinami SVE a vyspelou Európou (Tabuľka 1). Rozvoj začiatočných
štádií investovania je často dotovaný z verejných zdrojov. Aj na
Slovensku napríklad pôsobí Seed Capital Company, s. r. o., ktorá
bola založená vďaka podpore z programu PHARE. Vytvorenie Slovenskej
asociácie rizikového kapitálu zas umožnil grant Slovensko-amerického
podnikateľského fondu (SAEF), ktorý je jedným z jej zakladajúcich
členov. V porovnaní s vyspelou Európou má región SVE o niečo nižší
podiel buy-outov pri investovaní (zato vyšší pri exite), čo súvisí
s menšou zásobou dlhového financovania pre túto fázu investícií
do private equity, ako aj s daňovým režimom tejto operácie. Väčšina
buy-outov v krajinách SVE v minulosti súvisela s privatizáciou štátnych
podnikov v polovici 90. rokov. Private equity fondy vtedy poskytovali
manažérom podnikov pôžičky na vyplatenie záväzkov voči národným
privatizačným agentúram. V súčasnosti je už tento proces prakticky
ukončený a väčšina buy-outov sa sústreďuje buď na čisto súkromné
spoločnosti, alebo na spin-offy (prípady, keď manažéri spoločnosti
odídu a založia vlastnú spoločnosť) z miestnych alebo nadnárodných
spoločností. Treba aj vidieť, že podiel jednotlivých fáz investovania
sa medzi krajinami SVE značne líši (Graf 2). Kým v Poľsku a baltských
štátoch predstavuje replacement významnú časť rizikového kapitálu,
v ostatných štátoch prevládajú investície do expanzie a buy-outov.

Zaujímavá
je aj sektorová štruktúra investícií. Prevládali telekomunikácie,
finančné služby, výroba spotrebných predmetov a médiá. Na rozdiel
od vyspelej Európy sa v krajinách SVE hodne investovalo do telekomunikácií
aj po krachu internetovej bubliny, pretože tento sektor bol dlho podinvestovaný.
Hoci v private equity dominujú podniky, ktoré sa podľa medzinárodných
štandardov považujú za menšie, nejde o žiadnych drobčekov. Zo známejších
mien môžeme napríklad spomenúť firmy Slovpack, Zentiva, Hungarcamion
či Enigma.

Spôsoby exitu

Pre
každého investora je exit (realizácia investície) nepochybne tou
najdôležitejšou časťou investície. Až pri exite sa ukáže, či
jeho investícia priniesla finančný zisk alebo nie. Od roku 1989 sa
v SVE uskutočn

Súvisiace články

Aktuálne správy