Private equity v strednej a vo východnej Európe

Diskusia 10  Zdroj:

9. 3. 2006 - Private equity sú investície do spoločností, ktoré nie sú kótované a obchodované na verejnom trhu. Ich poslaním je vyvinúť nové produkty a technológie, rozšíriť kapitálovú základňu firmy a umožniť fúzie či akvizície podnikov.

Private equity sú investície do spoločností, ktoré nie sú kótované a obchodované na verejnom trhu. Ich poslaním je vyvinúť nové produkty a technológie, rozšíriť kapitálovú základňu firmy a umožniť fúzie či akvizície podnikov.

Ďalším otázkami riešenými investíciami tohto typu sú vzťahy medzi vlastníkmi a manažérmi podniku. Typickým príkladom môže byť skupina manažérov, ktorí sa rozhodnú odkúpiť si podnik, v ktorom pracujú, resp. jeho časť. Zdroje na túto transakciu môžu hľadať tak v klasickej finančnej inštitúcií, ako aj u súkromných investorov, najčastejšie venture kapitalistov.

Private equity v SVE

Private equity sa stali v krajinách strednej a východnej Európy (SVE) významnou zložkou kapitálového trhu, a to aj napriek relatívnej novosti tejto formy financovania podnikov v našom regióne. Európska asociácia rizikového kapitálu (EVCA) odhaduje, že v období rokov 1990 - 2004 sa v krajinách SVE uskutočnilo vyše 900 investícií vo forme private equity v celkovej hodnote 7 miliárd eur. Investovanie prešlo niekoľkými štádiami. Prvé, doslova pionierske fondy private equity, prišli v rokoch 1990 - 1992 a zamerali sa len na niekoľko vybraných krajín SVE. V rokoch 1994 - 1995 prišla silná vlna fondov orientujúcich sa na jednotlivé štáty. Tú v rokoch 1997 - 2000 nahradila vlna fondov orientovaných na investície v celom regióne SVE. Posledná vlna private equity fondov sa viaže na obdobie rokov 2003 - 2004 a zameriava sa tak na jednotlivé krajiny, ako aj na celý región. Dnes v štátoch SVE pôsobí 77 fondov špecializovaných na investovanie do private equity, ktoré do úspešného konca doviedli vyše 400 investícií. Niektoré z nich už našom regióne uskutočnili niekoľko kompletných kôl investovania a exitu. Mení sa aj štruktúra manažmentu. Kým v prvých rokoch po revolúcii pochádzali manažéri private equity fondov hlavne zo západnej Európy, dnes má väčšina z nich lokálny pôvod a sú dobre oboznámení so situáciou na domácom trhu.

Veľkým impulzom pre rozvoj private equity bola aj dôchodková reforma. Niektoré domáce trhy, najmä varšavská burza, sa stali atraktívnym miestom na vykonanie exitu investície pomocou jej kótovania na burze. Ako uvádza publikácia EVCA „Central and Eastern Europe Sucess Stories“, za rok 2003 sa v krajinách SVE investovalo v rámci private equity 312 miliónov eur, čo bolo o 28 % viac ako v roku 2002. Najväčšie prírastky zaznamenalo Rumunsko, Česko a Maďarsko (Graf 1). Slovensko, bohužiaľ, zaostalo. Celkový objem investovaného kapitálu zatiaľ nie je veľký a v pomere k HDP predstavuje za celú SVE len 0,088 % HDP. Na porovnanie: priemer za celú Európu bol 0,254 % HDP a v Británii to bolo dokonca 0,852 % HDP. Treba však vidieť, že private equity sú v SVE relatívne novým javom a tiež, že najmä dlhové financovanie private equity sa v tomto regióne objavilo len nedávno. Je vysoko pravdepodobné, že vstup väčšiny krajín SVE do EÚ v roku 2004 sa odrazí na ďalšom raste objemu private equity. Zahraniční investori majú stále veľký záujem o nízkonákladové, ale rýchlo rastúce ekonomiky v tomto regióne, ktoré v porovnaní so starými členskými krajinami EÚ ponúkajú nadštandardné výnosy. Svoje urobí aj znižovanie rizika a zvyšovanie investičného ratingu krajín SVE a harmonizácia kapitálových trhov so zvyškom Európskej únie.

Drvivá väčšina prostriedkov do private equity sa investovala prostredníctvom špecializovaných fondov. Tie záviseli predovšetkým od prísunu financií od investorov z USA, Kanady a zo starých členských štátov v EÚ. Vo vyspelých krajinách až 50 % zdrojov pochádza z domácej krajiny investície. V krajinách SVE na to ešte nie je vytvorené daňové a legislatívne prostredie, a preto napríklad domáci investori v Česku, Poľsku a Maďarsku poskytli len 21 % zdrojov.

Fázy investovania

Investovanie pomocou private equity má niekoľko štádií. Štádium založenia (seed capital) trvá asi rok a je obyčajne najkritickejšie, lebo v ňom sa rozhodne, či investor svoj podiel do firmy vloží alebo nie. V štádiu štartu (strart-up) dôjde ku skutočnému zloženiu kapitálu a poskytnutiu odbornej pomoci. Aj toto štádium je kritické, pretože rozbeh firmy môže trvať od šiestich mesiacov do 5 rokov. Firma potrebuje neustály prísun peňazí, ale sama ešte neprodukuje dostatočný zisk. Ak si firma vybuduje na trhu určitú pozíciu, nasleduje štádium expanzie, v ktorom sa do firmy prisúva ďalší kapitál na opätovné rozšírenie produkcie a upevnenie pozícií na trhu. Po úspešnej expanzii nastáva štádium prechodu (replacement), v ktorom sa firma pripravuje na definitívne etablovanie na trhu, či už prostredníctvom kótovania na burze alebo iným spôsobom. Nejde už ani tak o získanie nového kapitálu, ako o nájdenie strategického investora. Záverečné štádium investovania private equity si netreba zamieňať so záverečným štádiom života firmy. Ide len o ukončenie účasti investora v nej. Ukončenie má často formu buy-in, buy-out, kótovania na burze, ale aj formu krachu a likvidácie firmy, ak bola investícia nevhodne zvolená. Pojem private equity sa niekedy zamieňa s pojmom venture capital (rizikový kapitál), aj keď sa v odbornej tlači pojem rizikový kapitál spája len so štádiom štartu a expanzie biznisu.

Začiatočné štádiá investovania (seed capital a start-up) ponúkajú najvyšší potenciálny výnos, ale sú aj najrizikovejšie a obyčajne sa do nich vkladá najmenej prostriedkov, viac ako 9 %. V tomto nie je rozdiel medzi krajinami SVE a vyspelou Európou (Tabuľka 1). Rozvoj začiatočných štádií investovania je často dotovaný z verejných zdrojov. Aj na Slovensku napríklad pôsobí Seed Capital Company, s. r. o., ktorá bola založená vďaka podpore z programu PHARE. Vytvorenie Slovenskej asociácie rizikového kapitálu zas umožnil grant Slovensko-amerického podnikateľského fondu (SAEF), ktorý je jedným z jej zakladajúcich členov. V porovnaní s vyspelou Európou má región SVE o niečo nižší podiel buy-outov pri investovaní (zato vyšší pri exite), čo súvisí s menšou zásobou dlhového financovania pre túto fázu investícií do private equity, ako aj s daňovým režimom tejto operácie. Väčšina buy-outov v krajinách SVE v minulosti súvisela s privatizáciou štátnych podnikov v polovici 90. rokov. Private equity fondy vtedy poskytovali manažérom podnikov pôžičky na vyplatenie záväzkov voči národným privatizačným agentúram. V súčasnosti je už tento proces prakticky ukončený a väčšina buy-outov sa sústreďuje buď na čisto súkromné spoločnosti, alebo na spin-offy (prípady, keď manažéri spoločnosti odídu a založia vlastnú spoločnosť) z miestnych alebo nadnárodných spoločností. Treba aj vidieť, že podiel jednotlivých fáz investovania sa medzi krajinami SVE značne líši (Graf 2). Kým v Poľsku a baltských štátoch predstavuje replacement významnú časť rizikového kapitálu, v ostatných štátoch prevládajú investície do expanzie a buy-outov.

Zaujímavá je aj sektorová štruktúra investícií. Prevládali telekomunikácie, finančné služby, výroba spotrebných predmetov a médiá. Na rozdiel od vyspelej Európy sa v krajinách SVE hodne investovalo do telekomunikácií aj po krachu internetovej bubliny, pretože tent