„Získajte štátnu prémiu do 30. 12.“ Aj takéto reklamy budú útočiť či už z televízie, tlače alebo bilbordov vo vianočnom čase. Vidina ľahkého získania 2500 korún možno povzbudí k uzatvoreniu stavebného sporenia, hlavne ak bude lacnejšie ako zvyčajne.
Je stavebné sporenie investíciou alebo nie? Odpoveď si musí dať každý sporiteľ sám. Buď je jeho cieľom stať sa priateľským sporiteľom a po minimálne šiestich rokoch peniaze vybrať, alebo je jeho cieľom získať stavebný úver a následne zveľaďovať svoje bývanie. Obidvom štát formou štátnej prémie prispieva na sporenie rovnakou mierou.
Stavebné sporenie pri súčasných podmienkach ponúka v horizonte šiestich rokov v porovnaní so súčasnými bankovými vkladmi pomerne zaujímavé zhodnotenie. Na druhej strane bankové domy nemajú vo svojej ponuke šesťročné termínované vklady. Celkový výnos zo stavebného sporenia sa dá iba predpokladať, pretože veľkou mierou závisí od podpory štátu. Rovnako výnos z termínovaných vkladov sa dá iba predpokladať, pretože úrokové sadzby sa menia a ťažko dnes povedať, akú úrokovú sadzbu získa klient za dva a viac rokov.
Termínovaný vklad v banke je úročený pevným úrokom počas celého trvania zmluvy. Čím vyšší objem prostriedkov klient vloží, tým má väčšie šance získať aj vyšší úrok. Pri stavebnom sporení to neplatí. Skôr naopak – čím viac sa investuje, tým celkový percentuálny výnos klesá, pretože výška štátnej prémie je limitovaná. Stavebné sporenie je síce úročené pevným úrokom, no ako nedávna zmena všeobecných obchodných podmienok ČSOB stavebnej sporiteľne ukázala, aj pevné úročenie sa môže zmeniť na variabilné.
Aby sa dosiahol maximálny výnos zo stavebného sporenia, je potrebné, aby sporiteľ vkladal ročne najviac toľko, koľko treba na získanie plnej štátnej prémie. Doteraz bolo výhodnejšie vložiť peniaze v júni, keď sa po prvý raz v roku priznávala štátna prémia. Sporiteľ tak získal aj polročné úroky zo štátnej prémie. Podľa plánovanej novely zákona o stavebnom sporení sa štátna prémia má pripisovať iba raz ročne.
Sporenie a možné riziká
Každá investícia je spojená s istou mierou rizika a platí to aj pre stavebné sporenie. Prvým rizikom je možný zánik stavebnej sporiteľne. V prípade krachu sporiteľne prináleží sporiteľom navrátenie 90 % ich vkladov, najviac však do výšky 20 000 eur.
Ďalším rizikom je napríklad aj zmena všeobecných obchodných podmienok, ktorá zmení výšku úročenia vkladov i stavebných úverov. Ak sa zmena stane krátko po uzavretí zmluvy, sporiteľ má peniaze zaviazané na šesť rokov, a to s úrokom, s ktorým pred podpisom nepočítal.
Neposledným rizikom je zmena legislatívy, týkajúcej sa stavebného sporenia. V súčasnosti stačí sporiť aspoň šesť rokov a peniaze si sporiteľ môže vybrať bez udania účelu použitia. Ak sa legislatíva zmení tak, že stavebné sporenie bude určené výlučne na stavebné účely, pojem priateľský sporiteľ prestane existovať a peniaze zo stavebného sporenia budú môcť byť vrátane štátnej prémie použité iba na účely vymedzené zákonom.
Poplatky sporenia a porovnanie
Poplatok za uzatvorenie zmluvy je pri väčšine programov 1 % z cieľovej sumy. Pri porovnávaní sporenia s dlhopisovými podielovými fondmi, ktorých vstupný poplatok sa pohybuje okolo 2 %, sa poplatok zdá byť nízky. Poplatok pri sporení sa počíta z cieľovej sumy a platí sa vopred. Ak sporiteľ potrebuje podľa zvoleného programu sporiteľne našetriť napríklad 50 % cieľovej sumy, jeho poplatok tak predstavuje 2 % z vkladu. Čím je výška nasporených prostriedkov nižšia, tým je prepočítaný vstupný poplatok vyšší.
Poplatok za uzavretie stavebného sporenia je pritom akýmsi predplatným. Sporiteľ po zaplatení poplatku môže investovať podľa toho, ako mu to vyhovuje – mesačne, polročne, ročne alebo vôbec. Pri jednorazovej investícii do podielového fondu sa poplatok strháva z investovanej sumy a jeho výška sa môže znížiť pri objemnejších investíciách. Pri programoch sporenia do podielových fondov sa poplatok buď strháva z pravidelných platieb, alebo sa platí vopred za určité obdobie (predplatné).
Podielové fondy si pravidelne strhávajú správcovský poplatok určený percentom, stavebný sporiteľ platí fixný poplatok za vedenie účtu.
Ako využiť starú prémiu
Dnes už sporitelia vedia, že budúci rok bude, ak prejde parlamentom novela zákona, štátna prémia o 500 Sk nižšia, a na to, aby ju získali, potrebujú do stavebného sporenia našetriť takmer dvojnásobok prostriedkov. Ako klient môže ešte zarobiť, ak má uzavretú zmluvu o stavebnom sporení a do stavebného sporenia vkladá peniaze vždy koncom roka? Stačí, ak minimálne jeden z rodinných príslušníkov ešte nemá uzavretú zmluvu o stavebnom sporení. Stará zmluva sa dá rozdeliť na viacero zmlúv. Za každú zmenu sa zaplatí poplatok (200 Sk) a poplatok za vedenie účtu (400 Sk). Následne sa vloží zákonom požadovaná minimálna výška prostriedkov na každú zmluvu. V januári sa pripíše na každú zmluvu štátna prémia a zmluvy sa môžu, ale nemusia, spojiť. Opäť sa zaplatí poplatok za vedenie účtu (400 Sk) a poplatok za spojenie zmlúv (200 Sk). Celkový efekt za takejto operácie by bol kladný (2500 Sk štátna prémia -– poplatky (1200 Sk) = 1300 Sk). Zisk z takéhoto delenia zmlúv teda nebude vysoký. Navyše, celý proces si vyžaduje nejaký ten čas (zájdenie na predajné miesto, konzultácie a vypisovanie papierov). Nevýhodou je možné zníženie hodnotiaceho čísla a možná blokácia stavebného úveru v dĺžke jedného roka.
Stavebné sporenie vo svete
Čo štát, to iný prístup k stavebnému sporeniu. Výška podpory sa pohybuje od 101 eur do 286 eur. Rovnako sa líšia aj lehoty viazanosti, ktoré sú v rozmedzí od päť do osem rokov. Napríklad v Nemecku je podpora štátu nadviazaná aj na príjem stavebného sporiteľa a existuje tam možnosť zapojiť do sporenia aj zamestnávateľa.
Ako ďalej
Podpora štátu pre stavebných sporiteľov klesá. Napriek tomu má tento produkt veľa výhod. Medzi ne patrí rovnaká a fixná úroková sadzba zo stavebného úveru pre všetkých klientov, získať úver bez založenia nehnuteľnosti či možnosť získať medziúver.
Autor: Pavel Škriniar
