Uvažovali ste už o konzultáciách s finančným poradcom? Kedy má zmysel prestať sa spoliehať na vlastné sily a kedy treba zavolať finančného poradcu? Najprv si urobte malý prieskum:
- Ste vy a vaša rodina poriadne poistení?
- Budete musieť v blízkej budúcnosti investovať do bývania?
- Čaká vás v najbližších 20 rokoch odchod na dôchodok a nie ste si istí, či sa vám nezníži životná úroveň?
- Zdedili ste peniaze a nie ste si istí, či ich máte dobre uložené?
Kedy k poradcovi
Ak aspoň na jednu z týchto otázok odpoviete kladne, je čas vybrať sa k finančnému poradcovi. Skutočnosť je však trochu iná: k finančnému poradcovi chodí len málo ľudí. Neplatí to len u nás, ale aj v krajinách s oveľa vyšším stupňom finančnej gramotnosti. Podľa výskumu britského Výboru finančných poradcov by 53 % britských občanov bez váhania žiadalo o radu pri nákupe elektrických spotrebičov. Ale len jedna štvrtina Britov by pred veľkým finančným rozhodnutím zašla k finančnému poradcovi. Čo by ich k tomu vedelo donútiť? Podľa prieskumu sa Briti obracajú na poradcov v troch životných situáciách: (1) pri investovaní prostriedkov z dedičstva – (72 % návštev u finančných poradcov má tento motív), (2) pri kúpe zložitého finančného produktu, ako je napríklad kapitálové životné poistenie či hypotéka (61 %) a (3) pri investovaní prostriedkov zabezpečujúcich slušný príjem po odchode do dôchodku (52 %). Je zrejmé, že Slováci majú presne tie isté motívy pre návštevu finančných poradcov ako Briti, napriek tomu je však návšteva u finančného špecialistu na Slovensku určite ešte oveľa zriedkavejšia. Veď si len spomeňme, koľko ľudí s nadšením vkladalo peniaze do schém zaručujúcich 40 % so štvornásobnou garanciou!
Kto je finančný poradca?
Finančný poradca nie je sused, ktorý má veľa peňazí a mudruje, kam vy máte dať svoje. Finančné poradenstvo (ako predmet podnikania) môže vykonávať len človek alebo inštitúcia s príslušnou licenciou. Hneď na úvod si povedzme, že slovenská legislatíva nepozná povolanie „finančný poradca“. Licencia sa udeľuje osobitne na určité druhy finančných služieb, napríklad na poistenie, sprostredkovanie predaja investičných nástrojov či produktov starobného dôchodkového sporenia. Licenciu dáva osobám a inštitúciám orgán, ktorý určuje zákon. Napríklad Úrad pre finančný trh udeľuje licencie sprostredkovateľom investičných služieb a poistným maklérom, ale aj poisťovniam a obchodníkom s cennými papiermi. Onedlho k nim pribudnú aj predajcovia produktov starobného dôchodkového poistenia. Skúšky pre nich sú už v plnom prúde. Národná banka Slovenska zasa udeľuje licencie bankám. Tie majú okrem iných oprávnení aj automatickú licenciu na predaj cenných papierov (vrátane podielových fondov) a poradenstvo k nim. Ľudia pracujúci v licencovaných inštitúciách musia mať príslušné vzdelanie a odbornú prax. To vám dáva aspoň minimálnu záruku profesionálneho poradenstva.
Ak máte pochybnosti, či človek, ktorý sa vám snaží predať nejaký finančný produkt, má na to právo, skontrolujte si jeho licenciu:
- Poistné produkty môže predávať len osoba, ktorá má licenciu poisťovacieho makléra podľa § 13 zákona č. 95/2002 o poisťovníctve.
- Produkty starobného dôchodkového sporenia môže predávať len licencovaná osoba – sprostredkovateľ podľa § 111 zákona č. 43/2004, ktorá má vykonanú špeciálnu skúšku sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia.
- Investičné poradenstvo môže vykonávať podľa § 61 zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách.
Pretože s poslednou kategóriou poradcov sa investori stretávajú najčastejšie, pripomeňme si, ako zákon č. 566/2001 investičného poradcu definuje: „Sprostredkovateľ investičných služieb je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená poskytovať inú investičnú službu ako prijímanie a postupovanie pokynov klienta, týkajúcich sa zastupiteľných cenných papierov a podielových listov otvorených podielových fondov a cenných papierov vydaných zahraničnými správcovskými spoločnosťami a obstarávanie vydávania a vrátenia takýchto cenných papierov za podmienok uvedených v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch) na základe povolenia Úradu pre finančný trh.“ Sprostredkovateľ investičných služieb – právnická osoba môže začať vykonávať činnosť sprostredkovateľa investičných služieb až keď sa poistí pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri jej vykonávaní, a to s limitom poistného plnenia minimálne 5 miliónov Sk.
Poistenie zodpovednosti za škodu nie je žiadne slovenské špecifikum. V zahraničí je úplne bežné, že nespokojní investori svojich poradcov žalujú a žiadajú náhradu škody za zlé rady. Taktiež sa stáva, že poradcovi udelí príslušný úrad dozoru nad finančným trhom mastnú pokutu. Bez riadneho poistného krytia by takýto poradca rýchlo zbankrotoval.
Ale pozor: poradca nie je zodpovedný za pád hodnoty indexu Dow Jones ani za štátny bankrot v Argentíne, do ktorej dlhopisov ste vy investovali. To je riziko trhu. Poradca je zodpovedný len za tú škodu, ktorú spôsobil neprofesionálnym poradenstvom. Napríklad ak vám nevysvetlil, že technologické fondy môžu byť práve také výnosné ako stratové. To mu, samozrejme, budete musieť dokázať.
Uveďme si niekoľko príkladov zo zahraničia. Len za mesiac jún pokutoval britský Úrad pre finančný trh (FSA) tri poradenské firmy za nasledujúce hriechy:
- Firma Interdependence Ltd. z Leedsu dostala pokutu 125-tisíc libier za to, že niekoľkým stovkám svojich zákazníkov poradila predčasný odchod do dôchodku. Následné porovnanie výšky odstupného, vyplatenej penzie a hodnoty investícií klientov dokázalo, že zákazníci firmy Interdependence na tejto rade prerobili.
- Firma Hargreaves Lansdowne Ltd. dostala pokutu až 300-tisíc libier. Radila klientom, aby investovali do investičných fondov typu split capital a tvrdila im, že ide o investície s nízkym typom rizika. Urobila tak napriek tomu, že väčšina podobných fondov pred niekoľkými rokmi skrachovala.
- Firma Scotts Private Client Services odporučila klientom vložiť peniaze do investičných schém, ktoré nemali licenciu, ale ponúkali vysoké výnosy (obdoba našich nebankových subjektov). Klienti – aký div! – o svoje peniaze prišli. V tomto prípade dostala firma len nízku pokutu 25-tisíc libier, pretože sľúbila, že poškodeným klientom nahradí finančné straty.
Ako ho (ne)vybrať
Určite nie je vhodné odovzdať sa do rúk prvého agenta poisťovne alebo distribučnej siete podielových fondov, ktorý vám zazvoní pri dverách, hoci má aj všetky tri licencie. Rôzni ľudia majú rôzne schopnosti, a preto aj rôzne výsledky. Na Slovensku nemáme zatiaľ žiadnu „hitpáradu“ investičných poradcov, ba dokonca ani seriózny prieskum kvality ich služieb. Vráťme sa teda späť do Británie, kde redakcia spotrebiteľského časopisu WHICH urobila anonymný prieskum. Jej redaktori sa (v spolupráci s asociáciou finančných poradcov) vydávali za ľudí, ktorí chcú kúpiť svoj prvý dom alebo byt. Spolu navštívili 39 poradcov. Tieto návštevy potom boli vyhodnotené expertmi asociácie finančných poradcov. Výsledky prieskumu asociáciu veľmi nepotešili:
- Z 39 poradcov len jeden položil klientom všetky potrebné otázky a poskytol správnu radu. Z 39 poradcov väčšina odporučila klientom kúpu životného poistenia na zaistenie hypotéky – klienti však uviedli, že toto poistenie už majú a jeho výška bola pre tieto účely dostatočná.
- Len traja poradcovia sa klientom obťažovali vysvetliť, čo je to pripoistenie kritických chorôb a ktoré choroby presne pokrýva.
- Len jedenásť poradcov si dalo tú námahu, aby klientovi vypočítali presnú výšku životnej poistky nevyhnutnej pre kúpu hypotéky.
Snaha o predaj životných poistiek k hypotékam je pochopiteľná, pretože poistní makléri tak zhrabnú tučné provízie. Pre klientov sú však mnohé z týchto poistiek zbytočné a/alebo predražené.
Ako si teda vybrať správneho poradcu? Licencia nestačí. Vždy sa spýtajte vašich priateľov, ktorí už majú s finančným poradenstvom nejaké skúsenosti, ako boli so svojim poradcom spokojní. Neexistuje lepšie odporúčanie ako osobné. A dajte aj na inštinkt. Ak bude
