Na skrotenie inflácie v eurozóne bude potrebné „dlhšie obdobie“

Cyklus zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) zameraných na rekordnú infláciu sa zďaleka nekončí. Naznačil to v pondelok Klaas Knot, člen Rady guvernérov ECB a šéf holandskej centrálnej banky. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Knot uviedol pritom, že zatiaľ čo projekcie ECB predpokladajú spomalenie rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v roku 2024 na takmer 2 % zo súčasného viac ako päťnásobne vyššieho tempa, riziká, ktoré ohrozujú tento výhľad, „sú úplne naklonené smerom nahor“.
„V Európe sa musíme pripraviť na vlečúce sa obdobie, počas ktorého sa tvorcovia politiky a centrálni bankári budú musieť zamerať na obnovenie cenovej stability,“ povedal v pondelok v Paríži.
Knot patrí v ECB medzi tzv. jastrabov, teda stúpencov tvrdej línie, ktorí presadzovali zvýšenie úrokových sadzieb banky až o 75 bázických bodov.
Trhy teraz zameriavajú svoju pozornosť na to, či sa ECB na svojom zasadnutí v polovici decembra opäť rozhodne pre také výrazné zvýšenie úrokov, keďže inflácia sa môže tento mesiac spomaliť. Niektorí totiž tvrdia, že hrozba poklesu ekonomiky euroregiónu je dôvodom na spomalenie tempa zvyšovania úrokov.
Podľa Knota nie je „vopred určené“, že dôjde k recesii v eurozóne, ale „rast bude slabší, to je isté“. „Na to, aby sa inflácia vrátila späť k cieľovej úrovni (2 %), budeme potrebovať dlhšie časové obdobie, počas ktorého bude hospodársky rast prinajmenšom pod potenciálom,“ vyhlásil.
Najväčším nebezpečenstvom je podľa Knota príliš skoré vyhlásenie víťazstva nad infláciou a uvoľnenie sprísňovania menovej politiky ešte pred „dokončením práce“. Pred týmto rizikom varoval v piatok (25. 11.) aj jeho estónsky kolega Madis Müller.

Súvisiace články

Aktuálne správy