oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP
Európsky trh s elektrinou je v dôsledku vojny na Ukrajine asi najviac zasiahnutý na svete. Intervencie krajín nedokážu vyriešiť problémy vytvorené politickým plánom, ktorý spôsobil, že energetický mix väčšiny krajín je drahý, nestály a dodávky prerušované.
Energetická kríza v Európskej únii nebola spôsobená zlyhaniami trhu alebo nedostatkom alternatív. Dnešná situácia je výsledkom politického vnucovania, píše ekonóm rakúskej školy Daniel Lacalle na stránkach Mises Institute. Podľa neho sú obnoviteľné zdroje energie významné len v rámci vyváženého energetického mixu, nie samy osebe, kvôli ich nestálej a prerušovanej povahe. Upozorňuje, že to boli politici, ktorí zakázali základné technológie, ktoré fungujú takmer 100 % času, čo spôsobilo prudký nárast cien energií pre spotrebiteľov a ohrozilo bezpečnosť dodávok.
Lacalle dáva do pozornosti oznámenia predsedníčky Európskej komisie, najskôr Ursula Von Der Leyenová hovorila o silnom zásahu na trhu s elektrinou a potom na summite energetickej bezpečnosti uviedla návrh na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 45 % celkového mixu výroby do roku 2030.
Podľa ekonóma majú tieto posolstvá dva problémy. Prvým je, že európska energetická kríza je spôsobená rozsiahlymi intervenciami a druhým, že masívne zvyšovanie zastúpenia obnoviteľných zdrojov neeliminuje riziko závislosti od Ruska či iných dodávateľov komodít.
Problémom nie je trh
Svoj postoj vysvetľuje tým, že 70 až 75 % nákladov na elektrickú energiu vo väčšine európskych krajín tvoria regulované náklady. Sú to dotácie a dane stanovené vládami a v zostávajúcej časti takzvaná „liberalizovaná“ výroba. V dôsledku rozhodnutia rovnakej vlády, ktorá obmedzuje ponuku povoleniek, raketovo vzrástli náklady na kvóty CO2. Príkladom je Nemecko, kde podľa BDEW 2021 iba 24 % všetkých nákladov na účte domácnosti predstavujú „náklady dodávateľa“. Všetko ostatné tvoria dane a náklady stanovené vládou ako sú poplatky za sieť (24 %), príplatok za obnoviteľnú energiu ( 20 %), DPH) (16 %), daň za elektrinu (6 %), koncesionársky odvod (5 %), daň za záväzky na mori (0,03 %), doplatok na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (0,08 %), sieťové poplatky (1,3 %).
Európske ceny elektriny nie sú vysoké náhodou, sú tak nastavené politikmi, myslí si Lacalle a poukazuje na exponenciálny nárast dotácií, regulovaných nákladov a ceny emisných kvót CO2, čo sú všetko politické rozhodnutia. Vlády presadzujú vybrané technológie v rámci energetického mixu, monopolizujú a obmedzujú licencie, zakazujú investície do niektorých technológií, inde ich prikazujú alebo niektoré odvetvia zatvárajú. Napríklad prikážu zatvoriť jadrové elektrárne a vo väčšej miere sa spoliehať na zemný plyn a hnedé uhlie, ako v prípade Nemecka. Alebo privedú svoju vlajkovú verejnú spoločnosť na pokraj bankrotu intervenčnými tarifami, ako napríklad Francúzsko. Alebo podobne ako Španielsko vytvoria diplomatický konflikt so svojím najväčším dodávateľom zemného plynu Alžírskom a spolu s ním zdvojnásobuje nákupy plynu z Ruska od začiatku vojny do júla 2022.
Rovnako to bola intervencia, ktorá mala zakázať rozvoj ťažby domáceho nekonvenčného zemného plynu v Európe či obmedzenie budovania vodných elektrární. Intervencia má zakázať ťažbu lítia a zároveň hovoriť o obrane obnoviteľných zdrojov, ktoré túto komoditu potrebujú.
Tie isté vlády, ktoré odmietli posilniť dodávateľské reťazce zemného plynu, keď bol lacný, sa teraz ponáhľajú míňať obrovské sumy na riešenia s nízkou účinnosťou. Problémom je, že prakticky všetky plavidlá na prepravu skvapalneného zemného plynu na túto zimu sú už zazmluvnené.
Obnoviteľné zdroje nepredstavujú riešenie
Inštalácia väčšieho množstva obnoviteľných zdrojov si vyžaduje obrovské investície do prenosovej a distribučnej siete, čo predražuje tarifu. Energetická transformácia musí byť podľa Lacalleho konkurencieschopná a musí zaručovať bezpečnosť dodávok, inak žiadna zmena nebude. Väčšie investície do obnoviteľných zdrojov Lacalle schvaľuje, ale na riešenie energetickej krízy podľa neho nestačia. Ak by dnes Európa mala 100 % kombináciu solárnej a veternej energie, bola by nadmerne nestála a prerušovaná a v obdobiach nízkej dostupnosti slnečného a veterného žiarenia by zvýšila závislosť od zemného plynu, ktorý je potrebný ako záloha, či potrebu vodných a jadrových elektrární, ktoré fungujú za každého počasia. Navyše, obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú pozitívne vo vyváženom energetickom mixe, neznižujú závislosť od iných krajín, ako je Čína, pokiaľ ide o lítium, hliník, meď atď.
Potom je tu problém skladovania energie z obnoviteľných zdrojov. Batériová sieť a potrebná infraštruktúra si vyžaduje astronomické náklady, podľa Laclleho odhadom viac ako dva bilióny eur. Pridaním 45 % obnoviteľných zdrojov do energetického mixu sa závislosť na zemnom plyne neodstráni, iba mierne zníži. V obdobiach slabého vetra či slnečného žiarenia by bola v skutočnosti extrémne vysoká a zhodujú sa s obdobiami, v ktorých sú plyn a uhlie drahšie kvôli väčšiemu dopytu.<!–
Trh nie je vždy dokonalý, vládne zásahy sú vždy nedokonalé
Viac politických zásahov problémy nerieši. Európske vlády by sa mali obávať vymazania všetkých položiek, ktoré nemajú nič spoločné so spotrebou elektriny, z účtov domácností, vrátane nákladov na chyby v plánovaní z minulosti a nižších daní, ktoré sú jednoducho nedostupné. Tieto položky by mali byť v štátnom rozpočte a ostatné nepodstatné výdavky by sa mali znížiť, aby sa predišlo zvyšovaniu deficitov, radí ekonóm. Neustály zásah zanecháva dlh a prekračuje náklady, ktoré musia zaplatiť všetci spotrebitelia. Lacalle tvrdí, že sa Európa dostala do tejto krízy kvôli arogancii a ignorancii zo strany zákonodarcov, ktorí kontrolujú energetický mix. Intervenčná energetická politika podľa neho úplne zlyhala a viac zásahov už nič nerieši. Prikláňa sa preto k vyváženému mixu s jadrovou energiou, vodnou energiou, plynom a obnoviteľnými zdrojmi.
