oPeniazoch.sk, openiazoch Foto: getty images
Najvýznamnejšie odchýlky od ekonomickej teórie sa vyskytujú v radách o úsporách a dlhoch. Populárne rady o najdôležitejších aspektoch alokácie aktív sa nakoniec do značnej miery podobajú odporúčaniam ekonómov, ale z iného dôvodu než by sme očakávali.
Len málo ekonomických rozhodnutí, ktoré robíme, je takých osobne dôležitých ako tie, ktoré sa týkajú našich vlastných financií. Nízka finančná gramotnosť obyvateľstva môže spôsobiť značné straty blahobytu.
Normatívne ekonomické modely predpokladajú dokonalú sebakontrolu a motiváciu. Ekonómovia majú málo rád, ktoré by mohli ponúknuť tým, ktorí sa snažia držať sa finančného plánu a potrebujú podporu, aby sa udržali na správnej ceste. Ľudia sa preto snažia získať radu od populárnych osobností prostredníctvom kníh, rádia a televízie. Príkladom je kniha Roberta Kiyosakiho Bohatý otec chudobný otec, ktorej sa predalo viac ako 32 miliónov výtlačkov. Do akej miery sú takéto rady v súlade s akademickou ekonomickou teóriou alebo orientačnými pravidlami, ktoré sa približujú odporúčaniam akademickej ekonomickej teórie? Na túto otázku hľadal odpoveď James Choi, professor na Yale. Svoj prieskum oprel o 50 najpopulárnejších kníh o osobných financiách. Zistil, že najpodstatnejšie odchýlky medzi ľudovými radami a ekonomickou teóriou sú v oblasti úspor a dlhu, v oblastiach, kde podľa autorov kníh chýba sila vôle a motivácia.
Úspory počas životného cyklu
Podľa ekonomickej teórie by sme mali v priebehu času ustáliť svoju spotrebu, v každom období skonzumovať podobné množstvo. Dôvodom je, že každé ďalšie euro výdavkov v určitom období prináša menej šťastia ako predchádzajúce. Preto je lepšie konzumovať v každom období konzistentné, mierne množstvo, než si počas jedného obdobia odopierať a v ďalšom míňať. Keďže príjem býva v mladosti nižší než v strednom veku, ekonomická teória odporúča nízku mieru úspor v mladosti a vysokú mieru úspor v strednom veku. Toľko teória. Naproti tomu populárni autori odporúčajú, aby ste si mieru sporenia vyrovnali bez ohľadu na vek a okolností. Počas pracovného života odkladať 10 – 15 % príjmu. Argumentom je zložené úročenie, takže sporiť by sme mali čo najskôr. Vnímať sporenie ako disciplínu, dopracovať sa k nemu časom, pretože psychologicky to jednoducho nie je reálne urobiť zo dňa na deň. Takáto úvaha v ekonomickej teórii takmer úplne chýba.
Priorita splácania dlhu
Ekonómovia majú jednoduchú zásadu optimálneho splácania dlhu, vždy uprednostňovať splatenie dlhu s najvyššou úrokovou sadzbou. S tým súhlasí aj polovica autorov, tá druhá odporúča uprednostniť splatenie dlhu s najnižším zostatkom bez ohľadu na úrokovú sadzbu. Pozitívny pocit zo zbavenia sa dlhu dokáže motivovať k plánovaniu splatenia všetkého dlhu.
Dlhy a nízke úroky
Ekonómovia zdokumentovali, že ľudia, korí platia vysoké úroky pri pôžičkách, majú časť peňazí v likvidných aktívach, avšak rovnako s nízkymi úrokovými sadzbami. Nedokážu preto profitovať z použitia svojich likvidných aktív na splatenie dlhov. Prekvapivo tento stav mnohí populárni autori odporúčajú, pretože ak si pri takýchto nevýhodných podmienkach budú chcieť požičať ďalšie peniaze, môže ich to odradiť.
Rozdelenie aktív
Investičný horizont považujú populárni autori kníh za najdôležitejšiu úvahu o tom, koľko investovať do akcií. Domnievajú sa, že akcie sú rizikové počas krátkych období držby, ale bezpečné počas dlhodobejšieho horizontu. Preto odporúčajú, aby všetky peniaze, ktoré by človek mohol náhle potrebovať, a ktoré minie v najbližších piatich rokoch, mal držať v hotovosti. Do akcií by sa mali investovať len krátkodobo nepotrebné peniaze, pričom alokácia aktív týchto dlhodobých peňazí je s vekom konzervatívnejšia.
Percento portfólia v akciách závisí aj od veku. Mladí ľudia majú relatívne málo peňazí, ich obmedzené dlhodobé peniaze by mali byť prevažne v akciách. Výraznejšie úspory majú ľudia v strednom veku a do dôchodku ešte relatívne ďaleko, takže veľké percento portfólia by mali držať v akciách. Starší ľudia potrebujú využiť aktíva na financovanie dôchodkovej spotreby. Ekonómovia tiež odporúčajú podobný model, dospeli k záveru, že existuje len málo dôkazov o priemernej reverzii výnosov na akciovom trhu v dlhom horizonte, ktorej veria populárni autori. Skôr vyzdvihujú ľudský kapitál. Mzdy relatívne nesúvisia s výnosmi akcií, takže budúci pracovný príjem vnímajú ako dlhopis. Keď ste mladí, máte pred sebou množstvo budúcich miezd, takže hodnota implicitnej pozície s pevným príjmom, ktorá je súčasťou ľudského kapitálu, je vysoká. Preto by mladí mali vo svojom finančnom portfóliu viac riskovať. Čím sú ľudia starší, zostáva im menej budúcich miezd, takže hodnota ľudského kapitálu je nízka. Preto by starší ľudia mali znížiť riziko vo svojom finančnom portfóliu. Veľmi mladí by mali byť o niečo konzervatívnejší, majú len málo úspor na to, aby dokázali tlmiť šoky z pracovného príjmu.
Investovanie je pre bohatých
Benchmarkové ekonomické modely predpovedajú, že každý by mal mať aspoň nejakú kladnú sumu investovanú na akciovom trhu. Skutočnosť je ale iná, mnohí ani nevedia čo je to akciový trh. Neúčasť odôvodňujú niektorí aj fixnými nákladmi. Ak sú fixné náklady pre účasť na burze 300 eur ročne, potom sa neoplatí investovať do akcií, ak máte k dispozícii na investovanie len 1 000 eur. Iné by to bolo, ak máte zaplatiť tieto náklady, a máte možnosť investovať namiesto tisícky 100 000 eur.
Populárna rada držať v hotovosti všetky peniaze, ktoré by sa mohli minúť v blízkej budúcnosti, poskytuje alternatívne vysvetlenie neúčasti na akciovom trhu, ktoré v akademickej literatúre chýba. Keďže jednotlivci s nízkym čistým imaním majú väčšiu šancu minúť v najbližšom čase akékoľvek peniaze, ktoré majú k dispozícii, dodržiavanie takýchto rád prirodzene vytvára mieru účasti na akciovom trhu, ktorá rastie s bohatstvom.
Populárne finančné poradenstvo sa často odchyľuje od odporúčaní ekonomickej teórie. Najčastejšie v oblasti alokácie aktív majú ekonómovia vo všeobecnosti pravdu. Menej to už platí, pokiaľ ide o úspory a dlhy.
