Slováci svoje úspory pred infláciou príliš aktívne nechránia. Významná časť priznáva, že ani žiadne úspory nemá.

, oPeniazoch Foto: pexels.com/Tima Miroshnichenko

Viac ako desatina Slovákov sa podľa prieskumu spoločnosti Nielsen pre portál oPeniazoch.sk dokonca rozhodla s infláciou „bojovať“ aj tak, že svoje úspory z banky vyberá a drží ich v hotovosti.

Slovensko, ako aj celá Európa, aktuálne čelí najvyššiemu rastu cien za posledné dekády. Dvojcifernej inflácie sa pritom zrejme najbližšie obdobie len tak rýchlo nezbavíme. To zároveň znamená, že úspory obyvateľov strácajú na hodnote a bude sa tak diať minimálne aj v ďalších mesiacoch. Napriek tomu značná časť Slovákov znehodnocovanie svojich úspor nijako aktívne nerieši a nesnaží sa ich pred infláciou ochrániť. Viac ako štvrtina Slovákov pritom priznáva, že žiadne úspory ani nemá a minie všetky svoje príjmy.

Bez úspor a bez plánu

Ukázal to prieskum spoločnosti Nielsen pre portál oPeniazoch.sk, podľa ktorého až 28 % respondentov neeviduje žiadne úspory a všetky svoje príjmy minie. Ďalších 20 % Slovákov zase v boji s infláciou s úsporami neplánuje robiť vôbec nič a nechávajú si ich na bežných účtoch. Viac ako desatina Slovákov sa pritom dokonca rozhodla s infláciou „bojovať“ tak, že svoje úspory z banky vyberá a drží ich v hotovosti.

Pri držbe hotovosti je potrebné dodať, že úspory sa takto vôbec nechránia nielen proti inflácii, ale ani proti strate, či krádeži. Peniaze občanov na bankovom účte sú totiž popri minimálnom úročení aspoň chránené Fondom ochrany vkladov.

Úročenie vkladov domácností je pritom napriek postupne rastúcim úrokovým sadzbám Európskej centrálnej banky naďalej blízke nule, kým inflácia v auguste dosiahla rovných 14 %. Inak povedané, za úspory držané v banke alebo v hotovosti si dnes kúpite o zhruba 14 % menej tovarov a služieb, ako pred rokom. Pri držbe hotovosti je potrebné dodať, že úspory sa takto vôbec nechránia nielen proti inflácii, ale ani proti strate, či krádeži. Peniaze občanov na bankovom účte sú totiž popri minimálnom úročení aspoň chránené Fondom ochrany vkladov.

Keď už, tak do rizika

Prieskum, ktorý spoločnosť Nielsen realizovala koncom septembra tohto roka na vzorke 513 respondentov z internetovej populácie staršej ako 15 rokov, zároveň ukázal, že Slováci, ktorí sa rozhodli so svojimi úsporami v boji proti inflácii niečo robiť, sú celkom otvorení aj rizikovejším možnostiam. Najväčší podiel z nich, vyše 19 %, totiž svoje úspory presunulo, alebo plánuje presunúť do rizikovejších produktov na finančnom trhu, ako sú podielové fondy, akcie či kryptomeny. Aj v tomto prípade pritom platí rovnica, že vyššie riziko predstavuje aj vyššie potenciálne zisky.

Graf: Ktoré z týchto krokov ste kvôli rastúcim cenám podnikli, alebo plánujete podniknúť so svojimi úsporami v blízkej budúcnosti?

Poznámka: Respondenti, ktorí neodpovedali, že nemajú žiadne úspory, resp. neplánujú robiť nič a nechajú si úspory na bežnom účte, mohli zvoliť z ostatných odpovedí viac možností. Zdroj: Nielsen 09/2022, online populácia SR, 15+

Podobne veľká skupina, takmer 18 % respondentov, naopak volí pri boji s infláciou skôr konzervatívnejšie sporiace bankové produkty, ako napríklad termínované vklady. V tomto prípade zase platí, že riziko je minimálne, výnosy z týchto produktov však zďaleka nepokryjú súčasnú infláciu a tak len miernia prepad hodnoty úspor.

Riešením aj nehnuteľnosti

Pomerne zaujímavá časť populácie sa však rozhodla svoje úspory zhodnocovať na realitnom trhu. Napovedá tomu aj realitný boom, ktorý sme v posledných mesiacoch zažívali. Podľa prieskumu sa totiž až vyše 15 % opýtaných rozhodlo svoje úspory investovať do nehnuteľností. Necelých 12 % opýtaných sa zase rozhodlo svoje úspory investovať do overených stabilných komodít, ako sú napríklad zlato, ktoré má tendenciu uchovávať hodnotu.

Prečítajte si tiež: Hra s číslami: Z inflácie môžete aj vyťažiť, nahráva totiž úverom

Popri týchto možnostiach sa pritom nájde aj zopár Slovákov, ktorí svoje úspory chránia investovaním napríklad aj do umeleckých diel. Podľa prieskumu tak totiž urobilo, alebo plánuje urobiť 2,4 % opýtaných. Zvyšných 2,7 % zvolilo iné formy ochrany svojich úspor mimo ponúkané možnosti.

Súvisiace články

Aktuálne správy