oPeniazoch.sk, ČTK Foto: TASR
Energetické firmy v Dánsku alebo Nemecku obnovujú prevádzku uhoľných energetických blokov. V období nedostatku plynu sa tak chcú vyhnúť prípadným problémom s bezpečnosťou dodávok elektriny.
Veľké energetické firmy v Európe sa vracajú k fosílnym palivám, ako je uhlie, aby sa pred zimou vysporiadali s nedostatkom ekologickejších palív. Najmä plynu je totiž pre dopady vojny na Ukrajine nedostatok. Napríklad dánska spoločnosť Orsted dostala od úradov nariadené, aby začala znovu vyrábať elektrinu v troch už odstavených elektrárňach na fosílne palivá.
"Aby sme zabezpečili bezpečné dodávky elektriny, dánske úrady nám dnes nariadili pokračovať v činnosti, a tiež ju obnoviť, v niektorých našich elektrárňach, ktoré využívajú ropu a uhlie," povedal šéf spoločnosti Orsted Mads Nipper.
Najväčším akcionárom Orstedu je dánsky štát. Firma uviedla, že nariadenie sa týka bloku 3 v elektrárni Esbjerg a bloku 4 v elektrárni Studstrup, ktoré ako primárny zdroj paliva používajú uhlie, a bloku 21 v elektrárni Kyndby Peak Load Plant, ktorý ako palivo používa ropu. Elektráreň Esbjerg bola určená na vyradenie z prevádzky k 31. marcu 2023, zatiaľ čo ostatné dva bloky už boli z prevádzky vyradené.
Greenpeace: Najšpinavšia elektrina
"Príkaz dánskych úradov samozrejme splníme. Teraz začneme s prípravou a údržbou blokov aj so zabezpečením personálu potrebného na ich prevádzku," povedal Nipper. Spoločnosť uviedla, že jej bolo nariadené udržiavať tieto tri jednotky v prevádzke do 30. júna 2024. Orsted, ktorý je významným hráčom v oblasti veternej energie, si stanovil cieľ byť do roku 2025 uhlíkovo neutrálny.
Oznámenie vyvedie z miery tých, ktorí nesúhlasia s pokračujúcim využívaním fosílnych palív, uviedol server finančnej televízie CNBC. Uhlie má totiž značný vplyv na životné prostredie a organizácia Greenpeace ho označuje za najšpinavší a najviac znečisťujúci spôsob výroby energie. Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) uvádza zoznam emisií zo spaľovania uhlia vrátane oxidu uhličitého, oxidu siričitého, pevných častíc a oxidov dusíka.
"Stále sme presvedčení, že ako spoločnosť musíme čo najskôr prestať používať plyn, ropu a uhlie, ale v Európe sme uprostred energetickej krízy a samozrejme budeme prispievať k zabezpečeniu dodávok elektriny podľa našich možností," povedal šéf dánskeho Orstedu.
Výrobu z uhlia obnovuje aj nemecká RWE
Niekoľko dní pred oznámením spoločnosti Orsted nemecká firma RWE uviedla, že tri jej hnedouhoľné bloky sa dočasne vrátia na trh s elektrinou, aby posilnili bezpečnosť dodávok a ušetrili plyn pri výrobe elektriny. RWE je tak ďalšou veľkou energetickou firmou v Európe, ktorá proti doterajším plánom prechodne urobí krok späť. RWE uviedla, že každý z blokov má výkon 300 megawattov. "Ich nasadenie je spočiatku obmedzené do 30. júna 2023," dodala.
Správa o spoločnostiach RWE a Orsted prichádza v čase, keď sa Európa snaží posilniť dodávky energií v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Podľa štatistického úradu Eurostat bolo Rusko v minulom roku najväčším dodávateľom ropných olejov aj zemného plynu do EÚ.
Keď západné štáty uvalili na Rusko sankcie za jeho inváziu na Ukrajinu, ruská spoločnosť Gazprom výrazne obmedzila dodávky zemného plynu do EÚ. Kontrolu nad Gazpromom má Kremeľ.
Minulý týždeň sa objavili úniky plynu z potrubia Nord Stream 1 a 2, ktoré po dne Baltského mora vedie z Ruska do Nemecka. Príčiny sa vyšetrujú, najčastejšie sa hovorí o sabotáži. Bývalý poľský minister zahraničia a terajší europoslanec Radoslaw Sikorski na twitteri naznačil, že za ňou stojí Washington. Ten to ale odmieta a naopak obviňuje Rusko, že svoje plynovody zničilo samo.
