Trend, ktorý sa šíri po celej Európe, je podobný manipulácii s cenami na akciovom trhu

, oPeniazoch Foto: getty images

Kedysi boli takéto operácie zriedkavé, dokonca zakázané. Dnes to už neplatí. Pritom spätné odkupy akcií významným spôsobom menia fungovanie finančných trhov. V Európe ale regulačné orgány mlčia.

Odkup akcií samotnou firmou je technická operácia málo známa laickej verejnosti. Masívnejšie sa prejavila na amerických burzách v roku 2019 a odvtedy táto vlna pokračuje, poháňaná „prispôsobivými“ menovými politikami ako je kvantitatívne uvoľňovanie a politika nulových úrokových sadzieb, ktoré uľahčujú využívanie úverov. V USA navyše podporené daňovými opatreniami prijatými za prezidenta Donalda Trumpa s cieľom povzbudiť americké nadnárodné firmy k repatriácii likvidných aktív umiestnených v zahraničí. Na konci roka 2021 presiahla suma spätných odkúpení akcií hranicu 1 000 miliárd dolárov v ročnom toku pre samotný index S&P 500, index akciového trhu založený na 500 veľkých kótovaných spoločnostiach. Tieto ročné sumy sú väčšie ako sumy vyplácaných dividend. 

Americký príkladom gigantického odkupu je Apple, v 2021 spätne odkúpila svoje akcie v hodnote 85,5 miliardy dolárov za 14,5 miliardy dolárov. Za posledných desať rokov hodnota odkúpených akcií narástla na 567 miliárd dolárov. Počas niektorých rokoch bol celkový tok dividend a spätných odkupov akcií dokonca väčší ako množstvo nových emisií akcií, odpadla tým funkcia financovania finančných trhov.

Aj v iných regiónoch sveta začínajú byť tieto operácie významné. „Veľké európske spoločnosti sa od pandémie masívne obrátili na spätný odkup akcií. Za jeden rok sa tieto operácie strojnásobili, v prvom polroku v Európe dosiahli 70 miliárd eur,“ napísali noviny Les Échos začiatkom septembra. 

Pri takom masívnom náraste záujmu o odkup akcií je až prekvapujúce, aké obmedzené sú reakcie zo strany dotknutých orgánov, prijaté alebo plánované opatrenia sú len skromné. V Spojených štátoch po dlhom otáľaní zverejnila Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) na konci roka 2021 nové nariadenia s cieľom získať viac informácií, okrem toho americký Senát v auguste odhlasoval mierne zdanenie, 1 %, od januára 2023. V iných regiónoch sveta, ale najmä v Európe, sa nehovorí o návrhoch rozhodnutí v tejto veci. Do popredia sa dostali iné témy, napríklad „superzisky“ a ich možné zdanenie.

Podobné je to aj na poli výskumu. Veľmi málo prác je venovaných tejto problematike, píšu vedci na The Conversation.

Stále dominuje teoretická konštrukcia vyvinutá v priebehu niekoľkých desaťročí tvoriaca paradigmu známu ako „mainstreamové financie“. Základom je koncept voľného peňažného toku, hotovosti, ktorá je k dispozícii, keď sa investície splatia. Manažéri sú vyzvaní, aby túto prebytočnú hotovosť vrátili akcionárom, namiesto toho, aby ju použili neoptimálnym spôsobom, čo vyjadruje akcionársky orientované riadenie spoločnosti. Takéto teoretické zdôvodnenie by mohlo mnohým finančným profesionálom vyvolať úsmev na tvári. Spätné odkúpenie akcií môže pomôcť pri riešení špecifických situácií (napríklad smrť spoluzakladajúceho člena spoločnosti, nad ktorou si ostatní partneri chcú ponechať výlučnú kontrolu), alebo v širšom zmysle pre kótované spoločnosti je možné upraviť akcionársku štruktúru znížením podielu „free float“ v prospech stabilných akcionárov.

Okrem operácií zameraných na distribúciu kapitálu, spätné odkúpenia akcií potešia akcionárov v krátkodobom horizonte tým, že podporia burzové ceny akcií príslušných spoločností. Dobré výsledky na burze v podobe ocenenia sa stali hlavným vyjadrením schopnosti firiem „vytvárať hodnotu“ a na tento účel boli vytvorené motivačné nástroje (akciové opcie).

Mnohé z operácií zostávajú len deklarované a nikdy sa neuskutočnia. Iné, aj keď sa k nim prikročí, následne sa navýši kapitál. Takéto výsledky sú v súlade s hypotézou cenovej manipulácie. Na druhej strane, keď sa tieto operácie uskutočnia bez spätného odkúpenia akcií a súbežným znížením hotovostných zdrojov a vlastného imania príslušnej spoločnosti, tá by sa mohla ocitnúť v ťažkostiach v prípade udalostí, ktoré by si vyžadovali rýchle a značné financovanie. Šlo by o situáciu, ktorá je navyše v súlade s disciplinárnym prístupom k riadeniu orientovanému na akcionárov.

Otázne preto zostáva, prečo sa spätným odkupom akcií nevenuje väčšia pozornosť, hlavne zo strany regulátora. 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy