oPeniazoch.sk, ČTK Foto: pixabay.com/Bru-nO
Kompaktné disky znamenali revolúciu v počúvaní hudby, v posledných rokoch ale boli viac-menej vytlačené hudbou predávanou cez internet. Napriek tomu cédečka naďalej zostávajú bežnou súčasťou výbavy väčšiny domácností. Vôbec prvý CD prehrávač začala 1. októbra 1982 predávať japonská spoločnosť Sony.
Prototyp prehrávača nového typu digitálneho média predstavilo Sony na jeseň 1981. Nie príliš atraktívny vzhľad prístrojmi vyniesol nelichotivú prezývku Goronta, pochádzajúcu z japonského výrazu "goron", teda hrubý, nemotorný. Za rozpakmi budiacim zovňajškom sa však skrýval na svoju dobu veľmi pokročilý produkt s radom unikátnych technických riešení. Na pulty obchodov sa prvé prehrávače dostali vo výrazne zmenenej podobe 1. októbra 1982. Niesli označenie Sony CDP-101 a spočiatku boli dostupné výlučne v krajine vychádzajúceho slnka.
Od Sony aj Philipsu
Dostatočne majetní záujemcovia z USA a starého kontinentu si mohli sedem a pol kilogramu vážiaci aparát odniesť z predajní až na jar nasledujúceho roka. Zato však už mali na výber z dvoch typov, jedného od Sony a druhého od Philipsu.
Prvý komerčne predávaný CD prehrávač Sony CDP-101. Zdroj: Museo della Scienza e della Tecnologia "Leonardo da Vinci", CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
Aby mal prehrávač zmysel, musí byť samozrejme čo prehrávať. S vývojom novej generácie hudobných nosičov, ktoré mali nahradiť klasické gramofónové platne, magnetofónové pásky či kazety začali spoločnosti Sony a Philips v 70. rokoch minulého storočia.
Pokusy s digitálnym záznamom na optických diskoch vykonávali obe firmy najprv oddelene. Až v roku 1979 sa rozhodli pre spoločný postup, aby tak zvýšili šancu na presadenie nového štandardu. Výsledkom často búrlivej holandsko-japonskej spolupráce bol dokument známy ako Červená kniha. Ide o akúsi "bibliu kompaktného disku," ktorá špecifikuje základné parametre audio cédečiek, vrátane ich rozmerov, použitej vzorkovacej frekvencie či maximálnej hracej doby.
Odštartovala to ABBA
Výroba prvých kompaktov sa začala v lete 1982. Z lisovacej linky hudobnej spoločnosti Polygram v nemeckom Langenhagene vtedy začal schádzať album The Visitors populárnej švédskej skupiny ABBA. Do začiatku predaja kompaktných diskov o štvrť roka už mal katalóg nahrávok dostupných na CD zhruba 150 položiek.
Cédečka to spočiatku nemali jednoduché ani pri veľkých hudobných vydavateľstvách, ktoré sa obávali, že im novinka nabúra zavedený trh s vinylovými platňami. Zákazníci navyše malé cédečka podvedome vnímali spočiatku ako niečo menej hodnotné ako veľké gramofónové platne. Napriek počiatočným slabým výsledkom sa predaj CD v polovici 80. rokov predsa len rozbehol.
Prvý komerčne predávaný CD prehrávač Sony CDP-101. Zdroj: Atreyu, CC BY 3.0, via Wikimedia Commons
Poslucháči napokon začali oceňovať fakt, že oproti vinylovým gramofónovým platniam bol kompaktný disk podstatne menší a ľahšie sa s ním manipulovalo. Na rozdiel od platní sa pri prehrávaní neopotrebovával a záznam tak nestrácal na kvalite. Novinkou tiež bola možnosť začať prehrávať konkrétnu vybranú skladbu a reprodukciu kedykoľvek prerušiť a pokračovať skladbou inou. Pri klasických platniach sa to dalo tiež, ale ručne a často sa platňa poškriabala.
Za pár rokov milióny diskov
Ak v roku 1982 vyprodukovala jediná vtedy existujúca továreň 400 000 kusov kompaktných diskov, o štyri roky neskôr sa ich už po celom svete vyrobilo cez 25 miliónov. Podobnou rýchlosťou rástol aj počet predaných prehrávačov, ktorých cenu sa v dôsledku masovej výroby podarilo znížiť na prijateľnú úroveň.
Na rozdiel od magnetofónových kaziet bola veľkou nevýhodou kompaktných diskov nemožnosť zaobstarať si ich kópiu. Situácia sa zmenila v roku 1991, keď sa na trhu objavili prvé zapisovateľné cédečká (CD-R). O šesť rokov neskôr si zákazníci mohli kúpiť vylepšenú verziu CD-RW, ktorá umožňovala uložený záznam opakovane mazať a nahrádzať novým. Lacné zapisovateľné cédečka zasadili smrtiaci úder systému magnetooptických médií MiniDisc firmy Sony, ktorý ich mal nahradiť.
CD sa stalo katalyzátorom ďalších inovácií v digitálnej zábave, vydláždilo cestu k nástupu DVD a technológie blue-ray. V súčasnej dobe síce nemá tento nosič stále konkurenciu, silnie ale fenomén sťahovania hudby z internetu, a čoraz populárnejším je tiež formát MP3, ktorý vie niekoľkonásobne zmenšiť veľkosť hudobného súboru. Pre hudobných znalcov je však kvalita počúvania z klasických platní či CD doteraz neprekonateľná.
