oPeniazoch.sk, ČTK Foto: getty images
Vlády v Európe za posledný rok vyčlenili asi 500 miliárd eur (12,3 bilióna Sk) na programy, ktoré majú ochrániť domácnosti a firmy pred vysokými cenami energií. Uvádza to aktualizovaná analýza bruselského výskumného inštitútu Bruegel. Podľa jedného z autorov prehľadu je aktuálny prístup vlád zjavne neudržateľný.
Suverénne najrozsiahlejšie opatrenia, v absolútnych číslach aj z hľadiska podielu HDP, ohlásila Veľká Británia. Jej plán stanoviť maximálne výdavky domácností za energie má štát vyjsť zhruba na 200 miliárd eur. Nemecko vyčlenilo na pomoc občanom a firmám asi 100 miliárd eur, Taliansko skoro 60 a Francúzsko 53,6 miliardy eur, uvádza Bruegel.
Nákladné opatrenia za súčasnej energetickej krízy zavádzajú vlády po celej Európe. Denník The New York Times nedávno poznamenal, že rast cien energií spojený s vojnou na Ukrajine "rýchlo anuluje zaužívané ekonomické uvažovanie v Európe bez toho, aby proti tomu ktokoľvek niečo výraznejšie namietal". Rastúce zadlženie v Európskej únii, už aj tak zvýšené výdavkami na boj proti pandémii, by podľa denníka "za normálnych okolností spôsobilo pobúrenie".
"Vládne zásahy sú opäť v kurze veľmi výrazným spôsobom," komentoval vývoj Mujtaba Rahman, ktorý vedie európsku sekciu v analytickej spoločnosti Eurasia Group.
Európske vlády od vlaňajšej jesene, ktorá priniesla výrazný nárast cien plynu, siahajú po znižovaní daní, priamej podpore spotrebiteľov, regulácii veľkoobchodných i spotrebiteľských cien či po zdanení mimoriadnych ziskov energetických spoločností.
Krajiny EÚ s najambicióznejšími plánmi chystajú opatrenia v objeme okolo troch percent HDP alebo aj viac.
"Pôvodne navrhnuté ako dočasné… tieto fiškálne opatrenia teraz narástli a nabrali štrukturálnu povahu. Toto je z hľadiska verejných financií zjavne neudržateľné," napísal jeden z autorov analýzy Simone Tagliapietra. "Táto miera intervencií môže prehĺbiť ekonomické rozdiely v rámci Európy. Je dôležité tieto opatrenia medzi európskymi krajinami koordinovať," dodal.
Vlády EÚ po národných krokoch aktuálne hľadajú aj spoločnú odpoveď na vysoké ceny energií, ktoré vyvolávajú obavy z výpadkov priemyselnej výroby a širších sociálnych problémov. Európska komisia (EK) pred týždňom navrhla balík krízových opatrení zahŕňajúci povinné zníženie spotreby elektriny či obmedzenie príjmov dodávateľov za elektrinu vyrábanú inak ako z plynu. Plány majú 30. septembra prerokovať únijní ministri na ďalšej mimoriadnej energetickej rade v Bruseli.
