oPeniazoch.sk, ASINS Foto: getty images
Asociácia slovenských inkasných agentúr (ASINS) očakáva, že v najbližšom období pravdepodobne dôjde k nárastu nesplácaných pohľadávok. Bude sa to týkať tak ľudí, ako i firiem. Asociácia upozorňuje, že v takejto situácii je prvoradý manažment dlhov a komunikácia s veriteľmi.
Slovenské domácnosti zažívajú finančne náročné časy. Na jednej strane je to predovšetkým najvyššia inflácia od roku 2000. Na druhej strane rast miezd či valorizácia dôchodkov reagujú na rast cien s oneskorením. Výsledkom je, že ľuďom na konci mesiaca ostáva čoraz menej peňazí a niektorí už potrebovali siahnuť na finančné rezervy.
Podľa aktuálnych údajov Národnej banky Slovenska sa zvyšuje počet domácností, ktoré si už nedokážu odkladať peniaze do rezervy. Kým počas pandémie sa vklady v bankách zväčšovali, počas posledných mesiacov sa už stavy na účtoch znižujú. ,,Covidové obdobie bolo prelomové vo viacerých pohľadoch. Určite naň budeme spomínať aj ako na zmenu spotrebiteľského správania. Počas
pandémie sa príjmy zásadne nemenili, no výdavky mnohým ľuďom klesli. Domácnosti si tak mali možnosť dotvoriť finančnú rezervu a priblížiť sa k finančne zodpovednému správaniu,“ konštatuje ekonóm Pavel Škriniar.
Uvoľnenie opatrení a snaha dohnať zameškané však prišli v čase postupného rastu cien. Míňanie pri vyšších cenách tak zhoršilo stav finančných rezerv. Výsledkom je, že Slováci sú na tom horšie ako pred pandémiou. Z makroekonomických analýz NBS totiž vyplynulo, že zatiaľ čo pred pandémiou miera úspor dosahovala približne 10 %, počas pandémie táto miera vzrástla približne na 13 %. Odvtedy je však zaznamenaný plynulý pokles až k úrovni približne 6 %. To je už nízke číslo.
,,Z pohľadu bežných ľudí je teraz nanajvýš vhodné v maximálnej miere konsolidovať svoje financie a sústrediť sa na vybudovanie minimálne 3- až 6-mesačnej rezervy napríklad cez obmedzenie výdavkov. Dôležité je nezvyšovať zadlženie a ak sa dá, tak jednorazovo vysporiadať podlžnosti s najvyššími úrokovými sadzbami. Pokiaľ sa dlžník dostane do bodu, keď už nedokáže splácať dlhy, alfou a omegou je komunikácia s veriteľmi. Dá sa tým vyhnúť mnohým problémom,“ hovorí Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných agentúr.
Na výške splátok dlhov sa dá vždy dohodnúť
Hovorí sa, že inflácia maže dlhy. To motivuje k zadlžovaniu sa. Je to ale pravdou iba sčasti a iba v prípade, že dlžník nebude mať problém so splácaním dlhu. Práve inflácia spôsobí, že cena bežného nákupu bude čoraz vyššia. Vyššie bežné výdavky a povinná splátka dlhu znamená pre dlžníkov dve alternatívy: uskromňovanie sa alebo potrebu zvýšenia príjmu. Podľa ASINS je okrem finančnej
osvety nevyhnutné aktívne začať meniť aj legislatívne prostredie. Dôležité je upraviť ho tak, aby sa pri zachovaní všetkých štandardov ochrany najviac ohrozených skupín obyvateľstva zefektívnili procesy vymáhania pohľadávok. Cieľom by malo byť v maximálnej možnej miere zamedziť podvodnému či účelovému vyhýbaniu sa úhrade svojich záväzkov. ,,V ASINS citlivo vnímame zhoršujúcu sa finančnú situáciu občanov. Naše skúsenosti sú také, že pri splácaní dlhov sa vždy dá dohodnúť. Jedným z riešení je úprava výšky splátok. Podstatné je, aby sa dlžník vyhol exekúcii či osobnému bankrotu. Tieto nástroje oddlženia by mali byť len krajným riešením, pretože mu do budúcnosti sťažia prístup k úverom ako takým,“ doplnil Martin Musil.
