oPeniazoch.sk, AIER Foto: getty images
Všade sa hovorí o hrozbe recesie aj keď sa politici neraz snažia bagatelizovať zhoršujúce sa ekonomické podmienky. Ako zistiť, či už nenastala? Najbežnejšia definícia hovorí o dva po sebe idúcich štvrťrokoch záporného rastu HDP. Dá sa na ňu spoľahnúť?
ECB vo svojom júnovom dokumente o makroekonomickom výhľade predpokladala, že rast v roku 2022 bude 2,8 %, ale v tom istom dokumente o tri mesiace skôr predpovedala rast 3,7 %. Očakávania sa zhoršujú. To, či Európa smeruje k recesii, sa ešte len uvidí. Jej priemerný rast je menej ako 1 %, v roku, v ktorom sa mala zotaviť z účinkov pandémie. Brzdenie je teda značné. A ovplyvní to rok 2023, pretože predpoveď na ten rok v júnovej správe je rast o 2,1 %, kým v marci to bolo 2,8 %.
Ak Európska centrálna banka v septembri v boji proti inflácii ešte zvýši sadzby, môže to byť ešte negatívnejšie. Posledným a najťažšie predvídateľným faktorom je trvanie ruskej invázie na Ukrajinu. Čím dlhšie to bude trvať, tým horšie to bude mať pre ekonomiky eurozóny. Ekonomiky iných veľkých oblastí, ako sú Spojené štáty, Čína, India alebo Latinská Amerika, budú trpieť menšími vplyvmi. Najväčší dosah vojny, okrem krajín v konflikte, je v Európe.
Čokoľvek si myslíte o pravdepodobnosti recesie a vinníkoch, ak by k nej došlo, politický smerovanie postavené na základoch pravidla „dvoch po sebe idúcich štvrťrokov“ je nedostatočné.
Dobrým príkladom je príbeh z nedávnej kanadskej ekonomickej histórie. V roku 2015, v predvečer federálnych volieb, začali čísla kanadského HDP vykazovať negatívny rast (pokles). Uprostred volieb boli k dispozícii údaje o HDP za nasledujúci štvrťrok. Aj tie vykázali negatívny rast. Kanada bola teda v recesii. Mediálny humbug okolo tejto „recesie“ pomohol potopiť konzervatívnu vládu Stephena Harpera, ktorý bol nútený vrátiť sa do postavenia oficiálnej opozičnej strany.
Ak sa však spýtate ktoréhokoľvek kanadského ekonóma, nikto nebude súhlasiť s tým, že „recesia z roku 2015“ bola falošná. Po prvé, došlo k negatívnemu rastu vo väčšine prvého z dvoch štvrťrokov a v prvých dvoch mesiacoch druhého negatívneho štvrťroka. Rast bol však v poslednom mesiaci druhého štvrťroka pozitívny a taký silný, že vymazal takmer 60 percent pozorovaného obratu. Ďalší mesiac dát a celá „recesia“ sa skončila. Podľa tohto štandardu bola recesia v roku 2015 v Kanade recesiou, v ktorej sa ekonomika zotavila – boli na to potrebné len dva mesiace. Po druhé, počas „recesie“ nedošlo k poklesu zamestnanosti. V skutočnosti došlo k nárastu na národnej úrovni.
Čo sa teda stalo? No, treba pochopiť, že ekonomiky nie sú „bez trenia“. Presun zdrojov, ako sú pracovníci, kapitálové vybavenie, stroje, nie je okamžitý. Ani to nie je bez nákladov. To je dôležité, pretože to znamená, že človek môže veci nebezpečne nesprávne označiť.
Predstavte si, že jeden sektor ekonomiky zaznamená neočakávaný a podstatný nárast zahraničného dopytu. To zvyšuje cenu produkcie tohto sektora. Predchádzajúce modely výroby však boli organizované spôsobmi, ktoré odrážali predtým nižšiu cenu produkcie tohto sektora. Majitelia firiem, pracovníci a vlastníci kapitálu si uvedomujú, že presun medzi sektormi ponúka väčšiu návratnosť. Výsledkom je, že vlastníci firiem zmenšujú určité operácie, aby zvýšili veľkosť predchádzajúcich. Pracovníci odchádzajú z iných odvetví, aby pracovali v tom prosperujúcom. Vlastníci kapitálu radšej požičiavajú zariadenia a finančné prostriedky firmám v rýchlo sa rozvíjajúcom odvetví. Keď títo ekonomickí aktéri presúvajú zdroje do prosperujúceho priemyslu, produkcia v iných odvetviach klesá. K tomuto zníženiu dochádza skôr, ako sa plne zrealizuje nový a cennejší výstup z prosperujúceho sektora.
V údajoch sa to prejaví ako recesia. Ekonomický význam je však úplne iný. Aktéri očakávajú produktívnejšiu situáciu. Očakávajú väčší rast. To znamená, že keď sa ekonomika plne prispôsobí takémuto pozitívnemu šoku, príjem bude vyšší ako pred šokom. To ale nie je vývoj, ktorý by hovoril o recesii.
Rovnaký príbeh možno opísať s určitými zvratmi, ak je šok negatívny pre jedno odvetvie. Stáva sa to jednoducho naopak, keď pracovníci, kapitál a podniky opúšťajú ochabujúce odvetvie v prospech iných odvetví. V najhoršom prípade to znamená spomalenie ekonomickej aktivity v dôsledku negatívneho šoku. Ekonomika ako celok však utrpí len v pomere k podielu odvetvia na celkovom hospodárstve. V najlepšom prípade nemusí dôjsť k žiadnemu účinku, ak jedno odvetvie prekvitá v dôsledku neočakávaného pozitívneho šoku, zatiaľ čo iné odvetvie trpí v dôsledku neočakávaného negatívneho šoku.
Toto sa stalo v Kanade v roku 2015. Niektoré priemyselné odvetvia zažívali významný rozmach, zatiaľ čo došlo k poklesu medzinárodného dopytu po rope. Ťažobné spoločnosti v Alberte a Newfoundlande znížili počet operácií, keďže iné sektory boli schopné lepšie prilákať pracovníkov a kapitál z tohto odvetvia. Počas úpravy došlo k určitej strate produkcie, ale ekonomika sa vrátila naozaj rýchlo, bez akéhokoľvek poklesu miery zamestnanosti alebo zmien v úrovni miezd.
Väčšina plytkých a hlbokých recesií v ekonomickej histórii bola spojená s poklesom produkcie vo viacerých odvetviach. Toto je relevantnejšia definícia ako definícia záporného rastu v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. Problém je, že v takom prípade je dosť ťažké definovať prah. Aký by mal byť kvalifikačný počet klesajúcich odvetví? Aký podiel na výkone ekonomiky by mali predstavovať? Takéto definície by boli neuveriteľne svojvoľné alebo veľmi špecifické pre kontext.
Realita je taká, že dôvodom, prečo mnohí používajú chybné pravidlo, je to, že všetky ostatné alternatívy sa zdajú byť horšie. Politici a odborníci, ktorí sa snažia bagatelizovať reči o recesii zmienkou o chybnom pravidle, môžu byť politicky, a nie ekonomicky naklonení.
