oPeniazoch.sk, the guardian Foto: TASR/AP;getty images
Financovanie uhlia, ropy a plynu bankami bolo v roku 2021 vyššie ako v roku 2016, rok po prijatí Parížskej dohody.
Po celom svete sme svedkami dopadov globálneho otepľovania. Dlhotrvajúce vlny horúčav a suchá v mnohých svetových chlebníkoch zhoršili globálny nedostatok potravín, ktorý zvýšil počet ľudí žijúcich s potravinovou neistotou zo 440 miliónov na 1,6 miliardy.
Za klimatickou krízou a extrémnymi poveternostnými výkyvmi je niekoľko faktorov. Najväčšiu zodpovednosť nesú vedúci pracovníci spoločností zaoberajúcich sa fosílnymi palivami, píše The Guardian. Viac ako čokoľvek za to môže ich veľký podvod, ich pochovávanie klimatickej vedy, financovanie popierania klimatických zmien a míňanie miliárd na likvidovanie klimatickej politiky. Všetko pre to, aby sa zabránilo v prechode od ekonomiky poháňanej uhlím, ropou a plynom. Osobitné odsúdenie si zaslúžia aj kompromitovaní politici. Vo vymenúvaní klimatických darebákov však povstane ďalšia postava, ktorá si nárokuje špeciálne miesto v centre scény: Wall Street.
Dňa 12. decembra 2015 prakticky každý národ na svete prijal Parížsku dohodu. „Dnes môže byť americký ľud hrdý – pretože táto historická dohoda je poctou americkému vedeniu,“ nadchýnal sa prezident Obama. Od začiatku však boli problémy. Najzrejmejšie bolo, že dohoda bola dobrovoľná, chýbal právne záväzný záväzok znižovať emisie. Ďalším veľkým problémom bolo, že na Wall Street to nikto nebral vážne. Od Parížskej dohody šesť najväčších amerických bánk, Chase, Citi, Wells Fargo, Bank of America, Morgan Stanley a Goldman Sachs, poskytlo 1,4 bilióna USD pre financovanie odvetvia fosílnych palív. Vskutku, od onoho ohlasovaného dňa vo francúzskom hlavnom meste boli štyria najväčší svetoví poskytovatelia financovania expanzie fosílnych palív americké banky. Toľko k „americkému vodcovstvu“.
Nie je to tak, že by Wall Street nebola varovaná. Environmentálna skupina Rainforest Action Network začala kampaň, aby Bank of America ukončila financovanie uhlia v roku 2010. V roku 2016 protesty vedené domorodými obyvateľmi požadovali, aby banky ukončili financovanie ropovodu Dakota Access, zatvorili pobočky bánk po celej krajine. Mestá vrátane Seattlu a San Francisca sa zaviazali prerušiť vzťahy s bankami, ktoré financujú plynovod.
Nedávno sa rozhorčenie sa rozšírilo od aktivistov k zákazníkom a investorom. V tomto roku sa viac ako 38 000 zákazníkov zapojilo do kampane, ktorá vyzývala ich banku, aby ukončila financovanie fosílnych palív. Tisíce ďalších sa zaviazali, že ak čoskoro nedôjde k pokroku, úplne prerušia vzťahy so svojou bankou. Na stretnutí akcionárov JPMorgan Chase v roku 2020 hlasovalo 49,6 % investorov za to, aby banka zosúladila svoje financovanie s cieľmi parížskej dohody.
V reakcii na tento tlak americké banky zverejnili množstvo klimatických sľubov, napríklad sa zaviazali dosiahnuť čistú nulu do roku 2050 a znížiť emisie do roku 2030. Tvrdá pravda však zostáva: financovanie uhlia, ropy a plynu z Wall Street bolo v roku 2021 vyššie ako v roku 2016, rok po prijatí Parížskej dohody. Len minulý rok americké banky poskytli 64 miliárd dolárov na financovanie korporáciám, ktoré najrýchlejšie rozširujú svoje operácie v sektore uhlia, ropy a zemného plynu, bez ohľadu na skutočnosť, že takýto vývoj povedie k takej zmene klímy, že dnešné extrémne horúčavy budú vyzerať ako príjemný vánok niekde v parku.
Bolo by dosť zlé, keby sa Wall Street zameriavala iba na financovanie rozširovania fosílnych palív, ale ani zďaleka to tak nie je.
Keď investori tento rok podali v Citi rezolúciu akcionárov, v ktorej vyzvali banku, aby podnikla kroky, ktoré sú podľa záverov Medzinárodnej energetickej agentúry potrebné na to, aby sme mali čo i len 50 % šancu obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C, generálna riaditeľka Citi Jane Fraserová ostro oponovala. Nesprávne ho charakterizovala ako pokus „odstaviť hospodárstvo od fosílnych palív za jedinú“.
Po tom, čo Putin začal svoju vojnu proti Ukrajine, generálny riaditeľ Chase, Jamie Dimon, sa pripojil ku generálnym riaditeľom ExxonMobil a ConocoPhillips, aby priamo loboval u prezidenta Bidena za zvýšenie domácej produkcie fosílnych palív. O mesiac neskôr Dimon použil svoj vplyvný výročný list akcionárom, aby ďalej lobovali v mene svojich klientov z oblasti ropy a zemného plynu. „Potrebujeme tiež okamžité schválenie ďalších prenájmov ropovodov a plynovodov," napísal, napriek tomu, že novoschválené projekty v oblasti ropy a zemného plynu nebudú k dispozícii ešte roky a nepomôžu vyriešiť súčasnú energetickú krízu.
Keď sa predierame týmito začiatočnými dňami klimatickej krízy, mali by sme mať na pamäti, že naše banky nesú značnú časť viny za klimatické zmeny a že často používajú naše peniaze, aby to ešte zhoršili. A keď si to uvedomíme, skutočná otázka znie: čo s tým urobíme?, uzatvára The Guardian.
