oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/Roman Hanc
V súčasnosti viaceré medzinárodné inštitúcie zdôrazňujú potrebu konať a podporujú obchodné politiky šetrnejšie ku klíme a vzájomnú spoluprácu. Medzinárodné vzťahy však majú tendenciu vyvíjať sa opačným smerom, k fragmentácii svetového priestoru.
V posledných desaťročiach nárast medzinárodného obchodu priniesol rozmanitosť potravín do našich kuchýň, ale aj zvýšené riziko prenosu patogénov. Nelegálny obchod so živými zvieratami, ktorý by predstavoval 8 až 10 miliárd dolárov ročne, túto hrozbu ešte viac zhoršuje. Klimatické zmeny, ktoré spôsobujú vlny horúčav, záplavy či hurikány, zároveň vystavujú úrodu ťažkej skúške. Rastúce teploty poskytujú ideálne podmienky pre rozmnožovanie parazitov, ktoré napádajú rastliny a hospodárske zvieratá. Napríklad invázie kobyliek, ktoré postihli najmä východnú Afriku v rokoch 2020 a 2021, mali pôvod v nezvyčajne vysokých množstvách zrážok a záplavách v oblastiach predtým nedotknutých parazitom.
Zmizlo 40 % poľnohospodárskej produkcie
Vlani v Spojených štátoch na severovýchode, stredozápade, juhu a juhozápade húsenice červca jesenného zdevastovali polia ryže, sóje, lucerny a iných plodín. Organizácia Spojených národov odhaduje, že približne 40 % celosvetovej poľnohospodárskej produkcie v súčasnosti zničia škodcovia, zatiaľ čo choroby rastlín stoja svetovú ekonomiku viac ako 220 miliárd dolárov ročne. Tento problém ale nie je všade rovnaký. Bohaté krajiny ako Spojené štáty americké, Kanada, Japonsko a veľká časť západnej Európy, ktoré nesú veľkú zodpovednosť za klimatické zmeny, pretože od priemyselnej revolúcie vyprodukovali 50 % všetkých skleníkových plynov, vyvinuli lepšie stratégie na obmedzenie šírenia patogénov. Napríklad zlepšením produkcie, genetickým výberom odolných odrôd alebo kontrolou cezhraničnej prepravy s využitím obchodných predpisov, noriem a medzinárodných dohôd. Medzi ne patrí Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach (SPS), dojednaná počas Uruguajského kola Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorá vstúpila do platnosti v roku 1995 a dnes reguluje obchod s výrobkami náchylnými na škodcov a patogénov.
Ich cieľom je chrániť život alebo zdravie ľudí, zvierat alebo rastlín prostredníctvom bezpečnostných noriem. Definujú základné pravidlá, ktoré sú vlády povinné dodržiavať, aby spotrebiteľom poskytli bezpečné potraviny a zároveň sa vyhli akejkoľvek forme protekcionizmu domácich výrobcov.
Keďže krajiny na globálnom juhu predstavujú väčšinu hrubej poľnohospodárskej produkcie (napr. pridaná hodnota z poľnohospodárstva tvorila 17,2 % hrubého domáceho produktu subsaharskej Afriky v roku 2021), vedci sa snažili zmerať vplyv týchto nariadení na národné ekonomiky a globálny obchod. Výskum priniesol prevažne pozitívne správy: krajiny, ktoré si mohli dovoliť splniť tieto nové bezpečnostné normy, ťažili zo zvýšeného hospodárskeho rastu a bezpečnejších potravín.
Posilnenie bezpečnostných noriem umožnilo zlepšiť technológie a výrobné postupy, najmä nahradením chemických hnojív organickými, čo má pozitívny vplyv na kvalitu potravín. Bezpečnostné normy tiež prispeli k vytvoreniu a rozšíreniu obchodných ciest výhodných pre krajiny na juhu . Poľnohospodársky obchod medzi severom a juhom má teda tendenciu rásť o 30 %, keď sa uplatňujú tieto normy.
Posilnenie spolupráce
Vedci zistili, že tieto pozitívne účinky sa posilňujú, ak hospodárski aktéri spolupracujú nielen formálne (napríklad zamestnaním skupiny expertov zaoberajúcich sa bezpečnostnými otázkami), ale aj vecným spôsobom (napríklad stanovením technických pravidiel spolupráce v bezpečnostných otázkach).
Výskum ukazuje, že regulácie môžu umožniť udržateľný rast. Starostlivé hodnotenia vplyvu obchodných dohôd na životné prostredie ukazujú, že dohody bránia najväčším znečisťovateľom a prispievajú k udržateľnému rastu. Harmonizácia noriem sa tiež javí ako nevyhnutná na vytvorenie prostredia spolupráce, pretože obchodné dohody znižujú nezhody v obchode a čas potrebný na vyriešenie sporov. Stručne povedané, podporujú spoluprácu aj rast.
V súčasnosti viaceré medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Svetová obchodná organizácia (WTO), zdôrazňujú potrebu konať a podporujú obchodné politiky šetrnejšie ku klíme. WTO sa tiež zhoduje s Medzinárodným menovým fondom (MMF), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetovou bankou (SB) na potrebe posilniť medzinárodnú spoluprácu ako hlavnú stratégiu riešenia problémov súvisiacich so zmenou klímy. Ak spoločný vplyv zmeny klímy a medzinárodného obchodu prispeje k vzniku a šíreniu patogénov, úsilie o ich monitorovanie a kontrolu ich cezhraničného transportu sa stane nevyhnutným pre riešenie problémov globálnej potravinovej bezpečnosti.
Obchodné politiky by potom mohli predstavovať účinnú stratégiu, ale ich harmonizácia je dodnes nevyhnutná, najmä s ekonomikami charakterizovanými heterogénnou reakciou na vplyvy zmeny klímy a rôznymi schopnosťami upravovať podmienky obchodu.
