oPeniazoch.sk, voxeu Foto: TASR/AP;Milan Kapusta;gettz images
Ako sa Kremľu podarilo skonštruovať dômyselnú motivačnú schému, ktorou povzbudzuje EÚ, aby lobovala v USA proti sankciám, ktoré by inak USA mohli uvaliť na jednostrannom základe.
Moskva od dovozcov plynu vyžaduje, aby platby za plyn uhrádzali v rubľoch. Nielen to, ale aj aby sa ruble získavali na burze, čím sa ruská mena stáva nevyhnutnou pre transakcie. Tým sa zabráni sankciám výmeny bez prerušenia dodávok plynu. To dokazuje vývoj nielen sankcií, ale aj obranných opatrení proti sankciám, ktoré využívajú vzájomnú závislosť medzi krajinami.
V marci 2022 Kremeľ stanovil komplexný mechanizmus na vyrovnanie vývozu plynu do „nepriateľských krajín“ v rubľoch. Žiadosť vyvolala živú diskusiu o cieli Kremľa. V skutočnosti zostáva účel opatrenia, aj dôsledky jeho uplatňovania, nejasné.
Dôkladnejšie preštudovanie kremeľského dekrétu načrtne, čo sa môže stať. Kremeľ v marci nariadil nielen zúčtovanie platieb v rubľoch, ale aj získanie rubľov na Moskovskej medzibankovej menovej burze MICEX-RTS (MICEX). Tento detail je zarážajúci. Neexistuje žiaden bezprostredne zrejmý dôvod, prečo by sa Kremeľ mal zaujímať o to, kde sa výmena meny uskutočňuje.
MICEX tvorí základný kameň obchodovania s rubľami a ústredný prvok ruskej finančnej architektúry. Dalo by sa teda usudzovať, že schéma platieb, ktorú presadzuje Kremeľ, má za úlohu ochrániť rubeľ pred finančnými sankciami. Spoliehanie sa MICEX na korešpondenčné účty v západných bankách ho robí zraniteľným voči americkým sankciám. Ak by sa naň vzťahovali sankcie, fixovanie cien za rubeľ a obchodovanie s rubľom by sa mohlo dostať do chaosu. Zatiaľ čo by sa objavili alternatívne cenové mechanizmy a miesta obchodovania, krátkodobé škody pre ruskú ekonomiku by mohli byť značné. Tým, že sa MICEX stal nevyhnutným pre vyrovnanie transakcií s plynom, Kremeľ by mohol signalizovať, že sankcie zamerané týmto smerom budú mať vysokú cenu.
Dňa 31. marca 2022 ruský prezidentský dekrét požadoval, aby dovozcovia plynu z „nepriateľských krajín“ postupovali podľa novej schémy na vyrovnanie platieb za plyn. Postup zahŕňa nasledujúce kroky:
Otvorte si dva účty v Gazprombank, jeden v cudzej mene a jeden v rubľoch.
Zmluvné sumy uhraďte na špeciálny devízový účet.
Dajte Gazprombank pokyn, aby premenila sumy na MICEX na ruble a zaplatila ich na špeciálny rubľový účet.
Dajte Gazprombank pokyn, aby výsledný zostatok v rubľoch použila na zaplatenie dovozu plynu.
Rozhodujúce je, že transakcie s plynom sa považujú za vysporiadané až po prijatí zostatkov v rubľoch získaných prostredníctvom načrtnutého postupu. Dekrét nariaďuje Gazprombank uložiť devízy, ktoré sa majú previesť, na korešpondenčné účty Národného zúčtovacieho centra, nefinančnej inštitúcie, ktorá je plne vlastnená moskovskou burzou, ktorá tiež hostí MICEX.
Hoci bolo predložených niekoľko hypotéz, neexistuje konsenzus o tom, čo chce Kremeľ týmto opatrením dosiahnuť.
Prvý súbor hypotéz hovorí o podpore rubľa. Režim nútenej konverzie príjmov z vývozu a kapitálových kontrol sa však ukázali ako viac než dostatočné na zastavenie tlakov na rubeľ.
Druhý súbor hypotéz považuje opatrenie za spôsob, ako z dodávok plynu urobiť zbraň. Jedna hypotéza predpokladá, že účtovaním premrštených výmenných provízií by Gazprombank mohla de facto zvýšiť cenu plynu. Alternatívou je opatrenie ako príprava na zastavenie dodávok v prípade zablokovania platieb za dodávky plynu na viazanom účte. Zdá sa, že opatrenie tiež uľahčuje Gazpromu vyhlásenie vyššej moci, čím sa obchádzajú sankcie za porušenie zmluvy. Ceny plynu sú však už rekordne vysoké, zdá sa, že riziko výmenného kurzu zostáva na vývozcovi a Rusko už zastavilo dodávky plynu bez veľkého prehodnocovania zmluvných záväzkov.
Tretí súbor hypotéz považuje opatrenie za trik na obchádzanie finančných sankcií. Jedna hypotéza sa týka obchádzania sankcií centrálnej banky, iná vidí smerovanie platieb cez Gazprombank ako prostriedok na vylúčenie bánk z EÚ a presun devízových prostriedkov mimo západných jurisdikcií. V prvom prípade však nie je jasné, prečo by sa ruská centrálna banka podieľala – aj keď nepriamo – na devízových transakciách, s rizikom, že si zvýši zásoby zmrazených rezerv. V druhom prípade hypotéza nezohľadňuje skutočnosť, že, aj keď sú aktíva držané nerezidentmi, majú tendenciu neopúšťať svoju domácu jurisdikciu.
Štvrtý súbor hypotéz považuje opatrenie za predzvesť internacionalizácie rubľa. Spolu s rozhodnutím ruskej centrálnej banky o obnovení nákupov zlata koncom februára niektoré hypotézy považujú požiadavku na vyrovnanie v rubľoch za vytvorenie spojenia medzi rubľom a zlatom. Internacionalizácia rubľa sa však javí ako nezlučiteľná s prebytkom bežného účtu Ruska a jeho (dočasne) uzavretým kapitálovým účtom. Právny štát a geopolitické úvahy by tiež prispeli k protivetru. Prepojenie meny so zlatom by si navyše vyžadovalo obojsmernú konvertibilitu, teda trvalý záväzok splatiť rubeľ v zlate.
Opatrenie je napokon vnímané aj ako trik na podporu politického rozdelenia členských štátov EÚ alebo ako grandiózny ťah zo strany prezidenta Putina.
Väčšina z týchto skúmaných hypotéz prehliada úlohu, ktorú MICEX zohráva. Je hlavným miestom obchodovania s rubľami. Rubeľ je však možné získať aj bilaterálne, a to aj prostredníctvom obmedzeného počtu zahraničných bánk. Zatiaľ čo offshore trh je teraz značne obmedzený, alternatívy k MICEX existujú a zdá sa, že neexistuje žiaden zrejmý dôvod, aby Kremeľ úzko špecifikoval, pokiaľ ide o miesto obchodovania. Čo je však na MICEX jedinečné, je to, že je to jediná organizovaná burza na obchodovanie s rubľami a zďaleka najlikvidnejší trh s rubľami. Pravdepodobne žiadny iný trh nedokáže poskytnúť pevnú kotvu pre tvorbu cien v rubľoch.
Pri zúčtovaní devízovej časti transakcií sa MICEX spolieha na eurové a dolárové korešpondenčné účty v zahraničných bankách. Konkrétne, Národné zúčtovacie centrum, ktoré poskytuje zúčtovacie služby pre burzu, má svoje korešpondenčné účty v eurách a v dolároch v americkej banke JP Morgan. Ak by USA tieto účty zmrazili, MICEX by už nemohol zúčtovať transakcie v eurách alebo dolároch, čím by sa hlavné miesto obchodovania s rubľami dostalo do chaosu. Zatiaľ čo by sa objavili alternatívne cenové mechanizmy a miesta obchodovania, krátkodobé škody pre ruskú ekonomiku by mohli byť značné.
Ak by sme jasne videli, ako by vyrovnanie v rubľoch mohlo byť opatrením na ochranu MICEXu pred sankciami USA, pomôže nám zamerať sa na dve kľúčové zásady kremeľského dekrétu. Prvou je, že výmena meny sa musí uskutočniť na MICEX a druhou, že transakcia sa považuje za dokončenú, keď producent plynu obdrží platbu v rubľoch. S ohľadom na túto skutočnosť je jasné, že ak by sa na MICEX dostali sankcie, už by nebol schopný vyčistiť devízovú časť transakcií. V dôsledku toho by Gazprombank nebola schopná konvertovať devízy na ruble a platby za transakcie dodávok plynu by sa nemohli považovať za vyrovnané. Ak sa transakcie nevyrovnajú, dodávky plynu sa zastavia.
Opatrenie v skutočnosti zaväzuje MICEX k postupu vyrovnania za plyn, ktorý predtým robila iba Gazprombank. Zatiaľ čo Gazprombank musela zostať mimo sankcií, aby mohla platiť za dodávky plynu EÚ, to isté musí teraz platiť pre MICEX. Pri previazaní vývozu plynu do EÚ s fungovaním MICEX mohol Kremeľ skonštruovať dômyselnú motivačnú schému, ktorou povzbudzuje EÚ, aby lobovala v USA proti sankciám, ktoré by inak USA mohli uvaliť na jednostrannom základe.
Táto hypotéza by mohla znamenať nový krok v dynamike „vyzbrojovania vzájomných závislostí“. Ekonomické sankcie sa skutočne vyvinuli z priamych bilaterálnych obchodných obmedzení cez extrateritoriálne finančné sankcie až po cieľové obchodné obmedzenia propagované hodnotovým reťazcom. Ako sankcie rozširujú svoj extrateritoriálny dosah, tak môžu sankcionovať aj obranu.
