oPeniazoch.sk, Mises, the conversation Foto: getty images
Ničivé účinky príjmovej nerovnosti v kapitalistických spoločnostiach sa považujú za typický ekonomický príbeh dvadsiateho storočia. Niečo, čomu sa treba za každú cenu vyhnúť. Ale nerovnosť je problematická len vtedy, keď je vyvrcholením skorumpovanej politiky, ktorá priznáva privilegované skupiny. V skutočnosti je nerovnosť spôsobená trhom zdrojom nespútaného pokroku.
Preverovaním kvality nápadov trhy odmeňujú talentovaných a bystrých jednotlivcov za to, že reagujú na požiadavky spotrebiteľov. Na rozdiel od vládou nariadených privilégií sú trhy nestrannými pozorovateľmi hodnoty. Aby hráči uspeli na voľnom trhu, nie sú potrebné politické prepojenia, úspech zožne iba ochota využiť svoj talent na službu spotrebiteľom.
Keďže sú však niektorí ľudia talentovanejší ako iní, trhy budú vždy vytvárať nerovnosť. Nerovnosti však pravdepodobne povedú k pozitívnym výsledkom vďaka schopnosti talentovaných jednotlivcov zlepšiť životnú úroveň priemerných ľudí. Väčšine ľudí chýba schopnosť spôsobiť revolúciu v spoločnosti, ale našťastie pre obyčajných ľudí, aktivity nadaných jednotlivcov spúšťajú ekonomické a technologické zmeny, ktoré podporujú dlhodobý ekonomický rast a vytvárajú príležitosti pre priemerných ľudí, aby sa pridali k elitným kruhom.
Amazon urobil z Jeffa Bezosa bohatého muža, ale táto entita tiež premenila tisíce malých podnikov na lukratívne firmy tým, že im poskytla miesto na predaj svojich produktov po celom svete. V skutočnosti spoločnosť prostredníctvom svojho obchodu uviedla na trh štyridsaťtisíc milionárov. Efekt Amazonu dokonca urobil zo zákazníkov jeho pridružených spoločností úspešných ľudí.
Rasmus a Christian Mikkelsenovci sú bratia-dvojičky, ktorí sa rýchlo stali priekopníkmi v knižnom vydavateľstve Amazon a vo vydavateľstve Audiobook, keďže spoločne vydali viac ako 150 kníh. Rastúce odvetvie motivovalo dvojičky, aby spolu založili PublishingLife.com, on-line vzdelávaciu spoločnosť, ktorá pomáha obyčajným ľuďom uniknúť z ich každodenného života. S využitím obchodného modelu vydávania kníh na Amazone dokázali stovky ľudí dosiahnuť výsledky, ktoré im zmenili život. Ich študenti k dnešnému dňu zarobili spolu 20 miliónov dolárov v overených zárobkoch.
Bez nerovnosti talentov by neexistovali superspoločnosti ako Amazon a Google a pre priemerných ľudí by bolo menej odbytísk na vytváranie bohatstva. Nerovnosť je pre spoločnosť prospešná, pretože ak by sme si boli všetci rovní, svet by bol pozoruhodne priemerný. Kultúrne by tento svet bol zbavený umeleckých a literárnych zázrakov, pretože ľudia by sa nedokázali povzniesť na úroveň Williama Shakespeara alebo Pabla Picassa.
Naše chápanie vedy by bolo rovnako zdeformované, ak by neexistovali myslitelia ako Galileo Galiei, Isaac Newton a Albert Einstein. Bohužiaľ, život bez nich by vo sfére priemernosti bol škaredý, brutálny a krátky. Umieranie na jednoduché choroby by bolo na dennom poriadku, ak vezmeme do úvahy, že spoločnosti by chýbali ľudia so zvedavosťou a talentom ako Louis Pasteur a Alexander Fleming, ktorí spôsobili revolúciu v našom prístupe k liečbe chorôb.
Ešte zlovestnejšie je, že absencia výnimočných ľudí by nedokázala spustiť vľúdnu závisť, ktorá zvyčajne motivuje ľudí k zlepšeniu ich situácie. Bez nerovnosti nemôže byť pokrok, pretože jej absencia naznačuje, že všetci sme rovnako talentovaní. A ak je to tak, potom sa kreativita potrebná na pokrok spoločnosti nemôže objaviť.
V tomto pohľade je rovnocenná spoločnosť taká, kde sme všetci podobne priemerní a žijeme život, ktorý je pod ľudským potenciálom.
Dnes sa ale talent v biznise bije so známosťami. To, koho poznáte, má väčší význam ako to, čo viete. Spoločnosti sú sociálne arény, kde ľudia neustále rozvíjajú vzťahy. Zatiaľ čo niektoré z týchto medziľudských vzťahov vychádzajú z organizačnej schémy spoločnosti, iné, neformálnejšie spojenia sa objavia, keď si zamestnanci vytvoria priateľstvá podľa vlastného uváženia.
Tieto vzťahy sú hlavným zdrojom. Poskytujú prístup k informáciám, poskytujú emocionálnu podporu a pomáhajú budovať angažovanosť v práci. Preto staré príslovie – nezáleží ani tak na tom, čo viete, ale na tom, koho poznáte. Napríklad, ak sa Adele stala speváčkou, ktorú všetci poznáme, nie je to len vďaka jej obrovskému talentu, ale aj vďaka kamarátke, ktorá na Myspace zverejnila demo troch skladieb, ktoré si potom všimol hudobný režisér. Bolo to teda v prvom rade toto priateľské puto, ktoré stálo pri zrode jeho kariéry.
Rovnako ako v prípade Adele, aj vo firmách kľúč k výkonu často spočíva v existencii neformálnych sietí spolupráce. Pre manažérov je preto kľúčové, aby ho vedeli zmapovať, čo vôbec nie je jednoduché. Výsledkom je nedávny trend, keď spoločnosti najímajú poradenské firmy špecializujúce sa na „mapovanie sietí“, alebo dokonca veľké spoločnosti vytvárajú výskumné subjekty, z ktorých niektoré sa venujú sieťam.
Napríklad Microsoft prostredníctvom svojho výskumného laboratória Microsoft Research vyvinul celú časť svojej spoločenskovednej aktivity venovanú sociálnym sieťam a ich mapovaniu. Najnovšie metódy určujú silu spojení v rámci sietí pomocou všetkej komunikácie medzi zamestnancami, pričom zohľadňujú frekvenciu a dokonca aj obsah výmen e-mailov, chatov alebo videokonferencií. Manažéri môžu tiež vytvárať tímy založené na týchto prirodzených sieťach a dokonca prideľovať úlohy ľuďom, ktorí majú najlepšie predpoklady na úspech. Prepojením jednotlivcov z rôznych spoločenských kruhov (napríklad z rôznych oddelení) tieto siete umožňujú prístup k rôznorodým znalostiam, čo je predpokladom pre vznik kreatívnych nápadov tým, že pomáhajú predchádzať nebezpečenstvu konformity. Napríklad jedna štúdia ukázala, že inovácie Picassovho kubizmu boli z veľkej časti výsledkom jeho príslušnosti k rôznorodým a odpojeným sieťam.
Napokon, identifikácia sietí je kľúčová, pretože má tiež priame dôsledky na otázky rozmanitosti a začlenenia, ale rovnosti pohlaví. Mapovanie sietí americkej technologickej spoločnosti, hoci silne mobilizované v otázke parity, ukázalo, že ženy sa menej pravdepodobne dostali do centra vedomostí, inovácií a sietí kritického rozhodovania. Muži boli kľúčovými hráčmi v sieťach, na ktorých záležalo. Navyše, ženy mali menej kontaktov s vedúcimi zamestnancami ako muži, aj keď spoločnosť mala silný interný sponzorský program. Napokon, muži mali takmer o 20 % vyššiu pravdepodobnosť, že budú plniť tieto úlohy ako makléri medzi rôznymi oddeleniami. Mapovanie týchto sietí teda nielenže poskytuje lídrom prehľad o skutočnej úrovni začlenenia ich spoločnosti, ale umožňuje aj vytváranie cielených intervencií na rozvoj rodovo inkluzívnejších organizácií.
