Zelená menová politika: Veľký krok pre ECB, malý krok pre klímu

Diskusia 13  
Zelená menová politika: Veľký krok pre ECB, malý krok pre klímu
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


24. 7. 2022 - ECB je pripravená ozeleniť svoje operácie: svoje portfólio cenných papierov a výber cenných papierov akceptovaných ako kolaterál v kontexte refinančných operácií. Opatrenia boli prezentované ako súčasť klimatického plánu ohláseného pred rokom.

Dňa 4. júla Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) oznámila, že „zohľadní zmenu klímy pri nákupe podnikových dlhopisov, svoj kolaterálový rámec, požiadavky na vykazovanie a riadenie rizík v súlade so svojimi opatreniami v oblasti klímy“. Opatrenia sa týkajú len veľmi malého zlomku cenných papierov nakúpených alebo prevzatých ECB a harmonogram zostáva veľmi rozšírený. Ide o dôležitý prvý krok na ceste k ekologizácii, po ktorom budú nasledovať ďalšie, aspoň v to musíme dúfať, najmä preto, že ECB zostáva hlboko pod tým, čo jej mandát umožňuje.

Oznámenia po strategickom preskúmaní z júla 2021 naznačili, že ohlásená „ekologizácia“ sa bude týkať najmä údajov, ukazovateľov, modelov hodnotenia rizika a záťažových testov používaných v rámci Eurosystému, ktorý tvoria ECB a národné centrálne banky eurozóny. Konkrétnejšie sa opatrenia týkajú:

  • kritérií nákupu podnikových dlhopisov (program CSPP),
  • systému záruk v kontexte refinancovania bánk,
  • požiadaviek na hlásenie počasia platné pre záruky,
  • hodnotenia a riadenia rizík.


Prvé dve sú tie, ktoré idú nad rámec toho, čo sa očakávalo. „Eurosystém má v úmysle postupne dekarbonizovať svoje držby podnikových dlhopisov v súlade s cieľmi Parížskej dohody,“ oznámila ECB.

Niekoľko štúdií poukázalo na negatívne ekologické účinky programu CSPP, ktorý podporoval najviac znečisťujúce spoločnosti a sektory. Od októbra 2022 budú centrálne banky Eurosystému selektívnejšie pri nákupoch cenných papierov, ktoré uskutočnia reinvestovaním očakávaných splátok: obrátia sa na „emitentov s dobrými klimatickými výsledkami“.

Cenné papiere prijaté ako kolaterál pri refinančných operáciách sa tiež stanú ekologickejšími, keďže Eurosystém do konca roka 2024 „obmedzí podiel aktív emitovaných subjektmi s vysokou uhlíkovou stopou, ktoré možno poskytnúť ako kolaterál“.

Ďalšie dve opatrenia sú v súlade s tým, čo bolo oznámené. Ako kolaterál budú akceptované súkromné cenné papiere emitované spoločnosťami v súlade s CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktorá definuje kritériá pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti spoločnosťami. Aj nástroje a ukazovatele hodnotenia rizík, ktoré používa Eurosystém, sa stanú ekologickejšími, ak sa pokúsia integrovať riziká súvisiace s klímou, čo by malo zlepšiť externé hodnotenie rizík súvisiacich s klímou zo strany ratingových agentúr, ako aj interné hodnotenie zo strany národných centrálnych bánk.

S týmito opatreniami je Európska centrálna banka v každom prípade v popredí medzi centrálnymi bankami, ktoré sa ekologizujú, najmä v porovnaní s Bank of England a Centrálnou bankou Číny, zatiaľ čo americká centrálna banka (Fed) v tejto oblasti zaostáva. Ekologizácia zatiaľ nie je na programe dňa v centrálnych bankách rozvíjajúcich sa krajín.

Zelená menová politika: Veľký krok pre ECB, malý krok pre klímu

Malý krok pre klímu
Z hľadiska zmierňovania klimatických zmien to však bude z niekoľkých dôvodov veľmi malý krok.
Po prvé, výber, ktorý sa ECB chystá urobiť pri nákupoch cenných papierov, sa týka len jej „držby podnikových dlhopisov“, ktoré predstavujú len malú časť jej portfólia. Ide predovšetkým o verejné dlhové cenné papiere, ktoré Eurosystém drží a získava. Na tejto úrovni sa nič nezmení: skutočnosť, či krajina v eurozóne rešpektuje svoje klimatické ciele alebo nie, sa nebude brať do úvahy pri nákupoch cenných papierov, ktoré budú pokračovať v reinvestícii splatných dlhových cenných papierov.

ECB nie je legitímna vystavovať štátom tlak týmto spôsobom a takéto jednostranné opatrenie by nepochybne zhoršilo finančnú situáciu štátov, ktoré už sú pod tlakom finančných trhov. Ekologizácia štátnych výdavkov je v zásade zodpovednosťou samotných štátov a Európskej únie, ktorá má koordinovať ich kroky. ECB je však súčasťou zeleného mixu politík, ktorý treba vynájsť, a ako taká by mohla aspoň vyslať signály na začatie tejto práce s ostatnými inštitúciami EÚ.

Navyše avizovaná ekologizácia nákupov podnikových cenných papierov prichádza v čase, keď ECB mieni ukončiť programy nákupu aktív. Je pravda, že bude aj naďalej investovať vrátené prostriedky, ale tieto operácie budú už menšie. Nákupy súkromných cenných papierov už predstavovali veľmi malú časť týchto operácií, teraz, keď sa končia, to bude ešte okrajovejšie. ECB si uvedomujúc riziko fragmentácie eurozóny, ktoré sa s ukončením operácií nákupu aktív ešte zvýši, pravdepodobne nevylučuje ich obnovenie ad hoc, ale potom to bude pravdepodobne zamerané na riadenie úrokových sadzieb a preto sa bude týkať iba nákupov vládnych cenných papierov vylúčených z týchto ekologizačných opatrení.

Treba tiež poznamenať, že ECB chce svoje portfólio súkromných cenných papierov nasmerovať na tých najčestnejších emitentov z klimatického hľadiska, avšak bez vylúčenia tých, ktorí nie sú. V súlade s odporúčaniami globálnej siete centrálnych bánk NGFS (Network for Greening the Financial System) sa ECB zrieka akéhokoľvek opatrenia vylúčenia cenných papierov, ktorých emitenti patria príliš znečisťujú životné prostredie alebo ktorých činnosť vážne poškodzuje biodiverzitu.

Časový harmonogram ohlásených opatrení zostáva veľmi roztiahnutý a nie je v súlade s klimatickou núdzou. Zatiaľ čo opatrenia na ekologické nákupy súkromných cenných papierov na finančných trhoch nadobudnú účinnosť od októbra 2022, opatrenia týkajúce sa cenných papierov prijatých ako kolaterál v súvislosti s refinancovaním bánk sa nebudú uplatňovať prinajlepšom do konca roka 2024. Ochranné opatrenia nadobudnú účinnosť až v roku 2026.

Zelená menová politika: Veľký krok pre ECB, malý krok pre klímu

Na svoju obranu ECB odkazuje na oneskorenie smernice CSRD, ale v tomto smere by bol možný a žiaduci aktívnejší prístup. O to viac, že sa môžeme obávať, že parlamentné diskusie o začlenení jadrovej energie a plynu do taxonómie Európskej komisie, skončia pozastavením ich uplatňovania. Bez spoločnej referenčnej hodnoty pre zelené aktivity bude oveľa komplikovanejšie posunúť sa vpred na ceste k ekologizácii menovej politiky, ako aj finančnej regulácie.

Ohlásené opatrenia ECB vo svojej tlačovej správe zdôvodňuje z pohľadu finančných rizík spojených s klímou, ktorých znižovanie je otázkou. Nie z hľadiska zmierňovania klimatického rizika presmerovaním finančných tokov. Inými slovami, ECB vníma problém, ktorý klimatická zmena predstavuje pre bankový a finančný sektor, no zatvára oči pred jeho prínosom ku klimatickým zmenám. Bez tejto obavy z dvojitej závažnosti klimatického rizika sa môžeme obávať príliš malých krokov namiesto proaktívnejšieho prístupu, ktorý by reagoval na klimatickú núdzovú situáciu.

Mandát ECB umožňuje ísť ešte ďalej
Veľmi málo sa hovorí o legitímnosti krokov centrálnej banky v prospech klímy. ECB si teraz plne uvedomuje úlohu, ktorú musí zohrávať spolu s verejnými orgánmi a zákonodarcami v boji proti zmene klímy.

V tomto ohľade už nie je opodstatnené zohľadňovanie zmeny klímy centrálnymi bankami len z hľadiska finančnej stability, ale aj z hľadiska menovej stability, ktorá je jadrom ich mandátov. V tomto prípade to umožňuje ECB predstaviť svoje nové opatrenia tým, že špecifikuje, že „plne rešpektuje hlavný cieľ udržania cenovej stability Eurosystému“. ECB však ani zďaleka nevyužíva priestor, ktorý ponúka jej mandát na ekologizáciu svojich operácií. Použitie klimatických kritérií pri stanovovaní podmienok refinancovania (ceny, objemy) by bolo úplne zlučiteľné s mandátom ECB. A až potom sa menová politika skutočne zazelená.

Pokiaľ cena a objem refinancovania, ktoré banky získajú od centrálnej banky, nebude závisieť od ich príspevku k financovaniu ekologickej transformácie, menová politika bude mať len malý vplyv na smerovanie finančných tokov, aj keď Parížska dohoda k istým cieľom zaväzuje.

Okrem opatrení, ktoré boli práve oznámené, sú to teda hlavné refinančné operácie (hlavné refinančné operácie, MRO), dlhodobé refinančné operácie (LTRO) a predovšetkým cielené refinančné operácie dlhodobé (cielené dlhodobejšie refinančné operácie, TLTRO), ktoré by mali zozelenieť.

„Zelené TLTRO “ by mali výhodu v tom, že by podmienky refinancovania záviseli od transformácie bankových súvah smerom k dekarbonizácii, bez toho, aby zmrazili počiatočnú situáciu, a tak by sa vyhli penalizácii adaptačných snáh inštitúcií, ktorých súvahy by boli spočiatku príliš málo zelené. So stálym mandátom by to bol pravdepodobne najväčší príspevok k boju proti klimatickým zmenám, aký by ECB mohla poskytnúť.

Zelená menová politika: Veľký krok pre ECB, malý krok pre klímu

Možno si predstaviť aj programy nákupu verejných cenných papierov, ktoré sú špeciálne vydané štátmi eurozóny alebo Európskou komisiou, ECB a národnými centrálnymi bankami na financovanie verejných investícií do ekologickej transformácie. Nepochybne by sme sa však priblížili k hraniciam mandátu, pretože koordinácia, ktorú by si to vyžadovalo medzi štátmi a centrálnymi bankami, by spochybnila princíp nezávislosti centrálnej banky.

Skutočné odpovede si vyžadujú širší mandát
Schopnosť ECB financovať ekologickú transformáciu zostáva obmedzená článkom 123, ktorý zakazuje priamu finančnú pomoc štátom, a preto jej zakazuje priamo financovať programy verejných investícií v oblasti ekologickej transformácie. Bez poskytnutia peňažnej sily centrálnej banky do služieb financovania prechodu je však nepravdepodobné, že budeme schopní investovať 3 alebo 4 percentá HDP aspoň na 10 rokov potrebných na pokrytie potrieb dodatočných investícií na zníženie emisií CO2 o polovicu a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Spomedzi všetkých týchto nevyhnutných investícií budú tie menej ziskové vyžadovať, aby štáty boli chránené pred tlakom trhov, čo by umožňovali pôžičky centrálnej banky. Pokiaľ ide o investície, ktoré sú nevyhnutné, ale vôbec nie rentabilné, skrátka čisté výdavky, tieto si budú vyžadovať ísť možno ešte ďalej, a to oslobodením štátov od finančných protistrán, čím by centrálna banka bola oprávnená „poskytnúť“ potrebné peniaze. Chce to ale zásadne prepracovaný rámec riadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali demokraticky a aby sa peniaze použili na to, na čo boli uvoľnení. Táto možnosť však ďaleko presahuje mandát Eurosystému. Zostáva na verejných a súkromných rozhodovacích orgánoch a občanoch, či by to chceli, uvedomujúc si, aká veľká je peňažná sila centrálnych bánk a nakoľko by sa dala využiť v službách ekologickej transformácie.