Najvýkonnejšia mena sveta: Rusko sa v júni zrejme ocitne v deflácii, silný rubeľ by mohol poškodiť ruské firmy

Diskusia 15  
Najvýkonnejšia mena sveta: Rusko sa v júni zrejme ocitne v deflácii, silný rubeľ by mohol poškodiť ruské firmy
Zdroj: TASR/AP;ČTK
Foto: TASR/AP


29. 6. 2022 - Ak bude pokračovať trend posilňovania ruskej meny rubeľ, ktorá už dosiahla úrovne, aké neboli zaznamenané za uplynulých sedem rokov, môže to poškodiť firmy v krajine. Upozornil na to v stredu ruský minister pre hospodársky rozvoj Maxim Rešetnikov.

Rubeľ dosiahol historické minimá v prvých týždňoch po tom, ako Rusko koncom februára vyslalo na Ukrajinu svojich vojakov. Ruská mena vtedy klesla až o 50 % na 150 rubľov za americký dolár. Potom sa však začala zotavovať a tento mesiac dosiahla najvyšší výmenný kurz od mája 2015. Rubeľ je teraz najvýkonnejšou menou sveta. Voči euru je najsilnejší za sedem rokov.

Oficiálny výmenný kurz ruskej centrálnej banky bol v stredu na úrovni 52,9 rubľa za dolár. Hoci niektorí túto sadzbu považujú za znak toho, že Rusko prekonáva západné sankcie, silný rubeľ zároveň predražuje ruský export. Kurz ale neodráža skutočnú ponuku a dopyt, pretože Kremeľ po invázii zaviedol obmedzenie pohybu kapitálu.

"Myslím si, že moji kolegovia potvrdia, že ziskovosť mnohých odvetví, dokonca aj orientovaných na export, sa pri súčasnom výmennom kurze stala negatívnou," citovali Rešetnikova ruské tlačové agentúry.

"Ak takáto situácia potrvá ešte niekoľko mesiacov, domnievam sa, že mnohé podniky môžu prísť nielen na myšlienku obmedziť investičné procesy, ale aj na potrebu upraviť súčasné plány výroby a znížiť objemy výroby," dodal.

Šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová tento mesiac navrhla, že Rusko by malo vo všeobecnosti preorientovať svoju ekonomiku a nespoliehať sa na príjmy z exportu.

Analytici tvrdia, že sila rubľa odráža vysoké globálne ceny ropy a zemného plynu. A zároveň rozsiahle sankcie Západu znamenajú, že Rusko nakupuje menej dovozu.

Rusko sa v júni zrejme ocitne v deflácii, povedal Rešetnikov. Spotrebitelia majú tendenciu šetriť a nechcú utrácať, dopyt je teraz veľmi nízky. Krajina tiež musí zvýšiť dovoz, problém pre ňu teraz predstavuje najmä príliš silný rubeľ, dodal minister. "Ak rubeľ zostane na súčasných úrovniach aj v ďalších mesiacoch, budú musieť firmy znížiť výrobu," povedal podľa agentúry Reuters minister na konferencii podnikateľskej lobby. Vláda podľa neho zaznamenala známky deflačnej špirály, ekonomika má nadmerné zásoby devíz a práve kurz rubľa bude pre hospodársku politiku určujúca.

Miera inflácie v Rusku v máji podľa štatistického úradu klesla na 17,1 percenta z aprílových 17,8 percenta, čo bolo dvadsaťročné maximum. Deflácia, teda pokles cien, tak teraz znamená pre Rusko opačný problém ako pre väčšinu krajín západného sveta. Európska únia mala v máji rekordnú infláciu 8,8 percenta, Spojené štáty potom 8,6 percenta, maximum za viac ako 40 rokov. Čísla za jún sa podľa analytikov veľmi líšiť nebudú.

Minister financií Anton Siluanov tiež uviedol, že Rusko by mohlo znížiť časť štátnych výdavkov a ušetrené peniaze použiť na intervencie na devízovom trhu. To by bola jedna z možností, ako obmedziť pokračujúci rast kurzu rubľa, ktorý predražuje dovoz.

Moskva sa snaží všemožne mierniť dopady bezprecedentných západných sankcií, ktoré voči nej za februárové napadnutie Ukrajiny zaviedli západné krajiny. Problémy pociťuje najmä finančný sektor, Moskva kvôli tomu napríklad nebola schopná zahraničným investorom riadne doručiť platbu úrokov pri dvoch emisiách eurobondov, čo bol dôvod, prečo sa tento týždeň prvýkrát od boľševickej revolúcie pred viac ako 100 rokmi ocitla v platobnej neschopnosti pri záväzkoch voči zahraničiu.

Siluanov povedal, že ministerstvo financií navrhne, aby exportne orientované ruské firmy mohli dostávať peniaze od nerezidentov aj v hotovosti. Devízový trh označil za toxický a povedal, že vláda zvažuje nákup devízových prostriedkov od krajín, ktoré považuje za spriatelené. Intervenciu na devízových trhoch, či už zo strany centrálnej banky alebo ministerstva financií, označil za jediný spôsob, ako ovplyvniť kurz rubľa.

Ruské inštitúcie prestali devízy cez intervencie na trhu nakupovať vo februári. Vtedy to bolo kvôli rozpočtovému pravidlu, ktorého zmyslom bolo chrániť štátne financie pred externými šokmi. Rubeľ ale v tom čase prudko klesal, čo bola reakcia na obavy z dopadov chystaných západných sankcií krátko predtým, než ruské vojská 24. februára napadli Ukrajinu.

Siluanov ďalej uviedol, že podľa pozmeneného rozpočtového pravidla je ministerstvo financií pripravené zakročiť a nakupovať do svojich rezerv meny spriatelených krajín. Ktoré to sú, ale nepovedal. Zmenené pravidlo zachováva politiku centrálnej banky, ktorá počíta s plávajúcim výmenným kurzom, teda nie s pevným, ktorý by bol administratívne stanovovaný.

"Prostredníctvom mien spriatelených krajín, cez krížové kurzy k doláru ak euru, bude možné regulovať hodnotu eura a dolára voči rubľu,“ povedal Siluanov. "Prerokujeme to s ekonomickými expertmi vlády, centrálna banka s tým súhlasila," dodal bez bližších podrobností.