Zelení bankári: Prečo sú klimatické zmeny dôležité pre menovú politiku

, voxeu Foto: getty images

Zatiaľ čo dôsledky zmeny klímy na finančnú stabilitu sú všeobecne uznávané, až donedávna sa im v oblasti menovej politiky venovala menšia pozornosť. Na zabezpečenie cenovej stability majú centrálne banky jasný záujem, v niektorých prípadoch povinnosť, začleniť úvahy o zmene klímy do svojej politiky.

Až donedávna sa klimatické zmeny nepovažovali za relevantné pre menovú politiku. Kľúčovou prekážkou bol rozdiel v horizonte. Kým menová politika vyhladzuje ekonomické výkyvy v krátkom čase okolo ich dlhodobej trajektórie rastu, na zmene klímy záležalo v horizonte niekoľkých desaťročí. Názor, že zmena klímy a menová politika spolu zdanlivo nesúvisia, sa však v súčasnosti prehodnocuje niekoľkými spôsobmi. Na jeden strane rastie povedomie, že po desaťročiach otáľania sa teraz blíži zmena a iný postoj. Rozdiel medzi horizontom zmeny klímy a menovej politiky by sa tak mohol zmenšovať. A na strane druhej, častejšie a ničivejšie klimatické katastrofy čoraz viac spochybňujú názor, že zmena klímy je niečo, čo nás zaujíma z dlhodobého hľadiska. Niekoľko nedávnych štúdií skutočne zdokumentovalo, že riziká súvisiace s klímou už majú významný vplyv na infláciu.

Vzhľadom na tento meniaci sa konsenzus sa do povedomia dostávajú tri hlavné kanály, prostredníctvom ktorých môže zmena klímy ovplyvniť menovú politiku.

Po prvé, zmena klímy a politiky na jej riešenie môžu ovplyvniť štruktúru a dynamiku celej ekonomiky a finančného systému. To môže mať priamy vplyv na inflačný cieľ centrálnej banky, vytvárať finančnú nestabilitu a potenciálne ovplyvniť rovnovážnu úrokovú mieru a „priestor“ dostupný pre konvenčnú menovú politiku. 

Po druhé, zmena klímy môže oslabiť transmisiu menovej politiky prostredníctvom jej účinkov na finančné trhy a bankový sektor. Napríklad uviaznutie aktív a náhle precenenie finančných rizík súvisiacich s klímou by mohlo spôsobiť straty vo finančnom systéme a narušiť finančné toky do reálnej ekonomiky. Výkon menovej politiky by mohol skomplikovať aj menej efektívny prenos súvisiaci s finančnou nestabilitou, ako sú dôsledky fyzického rizika na banky.

Po tretie, zmena klímy vo svojich rôznych dimenziách by mohla zvýšiť rizikovosť aktív držaných v súvahách centrálnych bánk, čo by mohlo viesť k finančným stratám. Riziká klimatických zmien sa môžu premietnuť do vyššieho úverového rizika tým, že ovplyvňujú schopnosť protistrán, emitentov a iných dlžníkov splácať svoje záväzky. Centrálne banky sú vystavené takýmto rizikám priamo a v potenciálne dlhodobom horizonte prostredníctvom svojich finančných aktív. Môžu byť vystavené aj nepriamo v kratších horizontoch, napríklad prostredníctvom kolaterálu poskytnutého protistranami.

Centrálne banky preto potrebujú posúdiť dopady klimatických zmien na ekonomiku, inflačný výhľad a finančné trhy. Niekoľko centrálnych bánk začalo začleňovať dôsledky klimatických zmien do svojej politiky. Na podporu tohto úsilia Sieť pre ekologizáciu finančného systému (NGFS) zverejnila niekoľko správ vrátane klimatických scenárov a priorít výskumu vplyvu zmeny klímy na centrálne banky (NGFS 2021). ECB v rámci svojho nedávneho preskúmania stratégie (ECB 2021) venovala celý pracovný tok zmene klímy.

Aké sú dôsledky pre výkon menovej politiky?
Klimatické zmeny ako zdroj častejších, intenzívnejších a pretrvávajúcich šokov pre ekonomiku, ktorých charakter (ponuka a dopyt) bude ťažšie identifikovať, bude komplikovať hodnotenie nastavenia menovej politiky. Častejšie, jednostranné šoky si budú vyžadovať aktívnejšiu stabilizačnú úlohu menovej politiky. Menová politika bude tiež častejšie konfrontovaná s kompromisom medzi produkciou a stabilizáciou inflácie. 

Centrálne banky tradične kalibrujú svoju reakciu na šok v závislosti od jeho veľkosti a pretrvávania. Ak je šok vyhodnotený ako krátkodobý a je nepravdepodobné, že by ovplyvnil strednodobý inflačný výhľad relevantný pre menovú politiku, centrálne banky môžu šok „prehliadnuť“. Keďže však zmena klímy zosilňuje frekvenciu a závažnosť ponukových šokov, ktoré ich robia trvalejšími, „prekonanie“ takýchto šokov môže byť pre centrálne banky čoraz ťažšie. Ak sa šoky stanú čoraz trvalejšími a existujú riziká, že môžu viesť k odkotveniu inflačných očakávaní, opatrenia menovej politiky môžu byť opodstatnené.

Klimatické zmeny by tiež mohli sťažiť identifikáciu postoja menovej politiky, ktorý sa považuje za „neutrálny“. Prirodzená úroková miera je dôležitým meradlom na posúdenie toho, ako akomodatívne je nastavená menová politika vzhľadom na úroveň menovej sadzby. Niekoľko rizík súvisiacich s klimatickými zmenami môže znamenať tlmiacu účinok pre vytvorenie prirodzenej úrokovej sadzby, okrem faktorov, ktoré už spôsobili jeho sekulárny úpadok v posledných desaťročiach. Zelené investície a nové technológie by zároveň mohli posunúť prirodzenú úrokovú sadzbu. Čistý efekt týchto dvoch protichodných síl je neistý. Ak by však klesajúce sily prevážili, nižšia prirodzená úrková sadzba by zmenšila politický priestor pre konvenčnú menovú politiku. Okrem iného by sa tým posilnil dôvod, aby sa neštandardné opatrenia stali súčasťou bežného súboru nástrojov menovej politiky.

ECB predstavuje niekoľko modelových simulácií, ktoré ilustrujú, ako by sa fyzické a prechodné riziká súvisiace so zmenou klímy mohli kombinovať s existujúcimi finančnými a fiškálnymi nestabilitami, ktoré by samy osebe mohli byť výsledkom materializácie klimatických rizík a mohli by výrazne obmedziť schopnosť menovej politiky reagovať na štandardné výkyvy hospodárskeho cyklu.

Dôsledky pre tvorbu rámca menovej politiky
Klimatické zmeny by mohli mať dôsledky aj na návrh režimu menovej politiky. Zameranie sa centrálnych bánk na infláciu, zďaleka najpopulárnejší režim menovej politiky na svete, by  mohlo určité konštrukčné prvky tohto rámca interagovať a vyvíjať v reakcii na klimatickú výzvu.

Centrálne banky zamerané na infláciu môžu prehodnotiť súvislosť medzi celkovou a jadrovou infláciou, aby prezreli šoky, ak sú vyhodnotené ako dočasné a neohrozujú ukotvenie inflačných očakávaní. Vhodná komunikácia zdôrazňujúca relatívnu stabilitu základných inflačných opatrení môže byť základom pre politický postoj, ktorý tieto šoky zohľadňuje.

Bodové ciele presne vyjadrujú cieľ politiky centrálnej banky, signalizujú strednodobý charakter inflačného cieľa a ukotvujú očakávania. Ciele rozsahu alebo tolerančné pásma vyjadrujú pocit, že infláciu nie je potrebné v žiadnom okamihu udržiavať na určitej hodnote. Pridávajú tiež politický priestor na prispôsobenie sa dočasným cenovým šokom, čím umožňujú určitý stupeň stabilizácie produkcie. Rozsahové ciele však môžu zahmliť presnosť inflačného cieľa a viesť k menej stabilným inflačným očakávaniam v situácii, v ktorej silné inflačné šoky môžu zvýšiť riziko ukotvenia.

Pokiaľ ide o cieľový horizont, keďže klimatické šoky ovplyvňujú hospodárstvo v rôznych horizontoch a s rôznym pretrvávaním, centrálne banky zamerané na infláciu budú možno musieť monitorovať optimálnu dĺžku horizontu menovej politiky. Zatiaľ čo dlhšie cieľové horizonty môžu obmedziť pokles produkcie a zamestnanosti a zmierniť ich volatilitu, pri flexibilnom inflačnom cielení môže byť dôveryhodnosť centrálnej banky ohrozená, ak sa časový horizont predĺži príliš ďaleko do budúcnosti a dôjde k príliš častým chybám v inflácii.

Trvalý vplyv, najmä transformačných politík, na volatilitu a trend inflácie by si mohol vyžadovať väčší dôraz na flexibilitu politiky. Vzhľadom na to, že dôveryhodnosť centrálnej banky môže byť spochybnená v prípade príliš flexibilnej interpretácie inflačného cieľa a príliš častého nedodržiavania inflácie, bude jasná komunikácia o zámeroch centrálnej banky nevyhnutná na zmiernenie strát dôveryhodnosti. Vzhľadom na stále obmedzené znalosti o možných dlhodobých dôsledkoch zmeny klímy na hospodárstvo a infláciu je však možno príliš skoro na odvodzovanie presných dôsledkov pre návrh stratégie menovej politiky v tejto fáze. Tie sa ukážu až časom.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy