oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi, v roku 1948, dvaja veľkí ekonómovia, Milton Friedman a Leonard J. Savage, upozornili svojou teóriou užitočnosti na nasledujúci paradox: ľudia sa poistia a zároveň sú ochotní si kúpiť žreby do lotérie. Prečo platia za to, aby sa vyhli riziku a zároveň sú ochotní utrácať za hazard a teda podstúpiť ďalšie riziko?
Títo profesori rozpor vyriešili tvrdením, že preferencie ľudí sa zásadne líšia podľa úrovne ich bohatstva. Keď niekto priemerný (nie veľmi bohatý) príde o značnú časť majetku (poisteného), veľmi utrpí z hľadiska blahobytu. Je teda opodstatnené, že je ochotný platiť poistné. Na druhej strane, ak tento človek vyhrá v lotérii, zbohatne a dostane sa do inej úrovne bohatstva, preto začne riskovať. V takom prípade sa cena žrebu, aj z hľadiska očakávaných výsledkov, stáva irelevantnou vzhľadom na zvýšenie blahobytu odvodeného od ceny. Tento postoj je ešte markantnejší, pretože nejde o spravodlivú lotériu, berúc do úvahy, že cena je zvyčajne nižšia ako celková vyzbieraná suma, pretože z toho plynú výhody pre organizátora a vo všeobecnosti sa musia zaplatiť aj dane.
Prvým typom ľudí je osoba s averziou k riziku, ktorá je ochotná obetovať príjem, aby sa vyhla takzvaným poistno-matematickým spravodlivým lotériám typu: výhra 100 eur s pravdepodobnosťou 50 % alebo strata 100 eur s pravdepodobnosťou 50 %.
Druhým typom sú zbohatlíci náchylní na riziko, niekto, kto platí za vstup do týchto poistno-matematických spravodlivých lotérií.
Preto s rastom bohatstva musí nastať posun v preferenciách od neochotných k ochotným.
Existuje aj alternatívne vysvetlenie, opísané na stránkach The Conversation, ktoré si nevyžaduje uchýliť sa k argumentom o zmene preferencií alebo okamžite tvrdiť, že ľudia radi hrajú hazardné hry. Musíme však začleniť ešte jeden rozmer, a to užitočnosť voľného času.
Ak sa cena získa značnou sumou, povinné venovanie času zamestnaniu odpadá. Hodnota voľného času je relevantným dodatočným rozmerom indexu užitočnosti, ktorý sa obmedzuje na bohatstvo, o ktorom uvažovali Friedman a Savage.
Omar Osvaldo Chisari z Univerzity v Buenos Aires vypracoval štúdiu „Prečo si pracovníci kupujú lístky do lotérie? Poznámka o hazardných hrách, pracovných zmluvách a užitočnosti voľného času“. Rozoberá v nej analytickú diskusiu na túto tému s bibliografiou a niekoľkými číselnými príkladmi, ako aj odkazmi na neflexibilitu (pracovný čas), ktoré môžu viesť k uzatváraniu stávok neúmyselným spôsobom.
Na otázku, prečo si kupujeme lístky do lotérie, mnohí z nás odpovedajú, že ak by sme vyhrali, dali by sme výpoveď a užívali si život s výhodami. Ako vieme, väčšina prác si vyžaduje oddanosť alebo stálu asistenciu niekoľko hodín denne alebo niekoľko dní v týždni. To je rozumné z hľadiska produktivity a výhod organizácie výroby. Tento spoločenský zisk je nám však cudzí a pre mnohých z nás predstavuje vysoké priame a osobné náklady. Odísť z práce by znamenalo získať množstvo času na to, aby ste si ho užili. A jeho hodnota by mala byť pripočítaná k cene, aby ste pochopili, prečo ste vlastne vsadili.
Štúdie zo Spojeného kráľovstva ukazujú, že mnohí pracovníci by chceli skrátiť počet hodín strávených v zamestnaní, ale nie sú schopní to urobiť. Prieskumy zo Spojených štátov amerických potvrdzujú, že značná časť tých, ktorí si kúpia žreby do lotérie, by svoje zamestnanie opustila, ak by sa nich usmialo šťastie (31 %).
Avšak až dve tretiny amerických pracovníkov tvrdia, že by pokračovali v práci, aj keby vyhrali 10 miliónov dolárov v lotérii. Zdá sa, že väčšina amerických pracovníkov považuje prácu za dostatočne obohacujúcu, či už finančne alebo inými spôsobmi, na to, aby ich prinútila pokračovať v práci, aj keby vyhrali 10 miliónov dolárov v lotérii. Dnes to tak cítia viac, ako keď im položili rovnakú otázku v rokoch 1997 až 2005.
Je možné, že vnímaná hodnota výhry 10 miliónov dolárov môže byť teraz nižšia ako v minulých prieskumoch, pretože sú známejšie podrobnosti o výhre ako je silné zdanenie. Niektorí pracovníci si môžu jednoducho myslieť, že budú musieť stále pracovať, aby dosiahli svoje finančné ciele, a to aj po tom, čo túto sumu vyhrali. Rovnako aj inflácia znížila vnímanú hodnotu 10 miliónov dolárov.
Napokon, zvýšenie túžby pracovníkov zostať v práci po výhre v lotérii môže tiež odrážať zvýšenie pocitu vlastnej identity pracovníkov a nefinančné odmeny, ktoré získavajú zo svojho zamestnania.
Dôvodov, prečo sa kupujú žreby do lotérie, je skrátka niekoľko. Zmena preferencií je dostatočný dôvod. Ba čo viac, ľudia sa môžu zapojiť do hazardných hier jednoducho pre zábavu. Avšak, existuje vysvetlenie, ktoré znie dobre pre prípad preťažených pracovníkov: získať voľno.
Niektorí ľudia si uvedomujú, aké nízke sú ich šance na výhru, ale možná finančná výplata je zvodná. V niektorých prípadoch môže byť ich jediným východiskom zo sociálnych, ekonomických alebo politických problémov. Výskum zistil, že keď sú časy ťažké, ľudia sú ochotnejší riskovať – napríklad hrať loto. Potenciálna výplata môže zmeniť život natoľko, že ospravedlňuje nízke náklady na hranie.
