Rastúce ceny: Celosvetová snaha udržať lacné potraviny je neudržateľná

Diskusia 21  
Rastúce ceny: Celosvetová snaha udržať lacné potraviny je neudržateľná
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


4. 7. 2022 - Politici, firmy a spotrebitelia musia akceptovať, že nízke ceny potravín sú súčasťou väčšieho problému. Zameranie sa výlučne na to, aby potraviny boli čo najlacnejšie, a neutíchajúca snaha o produktivitu a zisk nie je spôsob, ako udržať svet dobre živený.

Keďže ceny všade a takmer za všetko rastú, vyhliadka na ľudské utrpenie, ktoré to spôsobí, je hlboko znepokojujúca. Existujú predpovede, podľa ktorých by sa mohol počet ľudí na svete trpiacich akútnym hladom, ktorých je v súčasnosti 276 miliónov,  čoskoro zvýšiť až o 47 miliónov.

Na vyriešenie tohto problému sa mnohí zhodujú na tom , že je potrebné znižovať obchodné bariéry. To znamená nezakázať vývoz, kde sú jednotlivé krajiny závislé na svojich zásobách, a zabezpečiť, aby sankcie neovplyvnili životne dôležité zásoby potravín. Obava, že akékoľvek prekážky globálnych tokov potravín jednoducho vytlačia ceny ešte viac hore, je opodstatnená.

Potreba zamerať sa na udržanie nízkych cien je pochopiteľná a nevyhnutná. Je to však aj znepokojujúce, pretože ekonomické mechanizmy, ktoré v posledných desaťročiach znížili ceny, vážne oslabili globálny potravinový systém.

Jeden príklad za všetky by mohla byť návšteva Kene a rybia večera na brehu Viktóriinho jazera, jedného z najväčších vnútrozemských lovísk na svete. Ak by sta sa spýtali, odkiaľ pochádza tilapia na vašom tanieri, prekvapivou odpoveďou by bolo, že je dosť možné, že z Číny. Ale podľa paradigmy lacných potravín to dáva zmysel. Čína odviedla fenomenálnu prácu pri rozvoji svojho odvetvia akvakultúry a dnes už ovláda približne 60 % svetového trhu. Zároveň investovala do africkej dopravnej infraštruktúry. Mimoriadne efektívna výroba a distribúcia znížili náklady, čo umožnilo miestnym predajcom v Keni zarobiť si na živobytie predajom dovezenej tilapie za ceny, ktoré si ich zákazníci môžu dovoliť.

Je to druh dynamiky, ktorý umožnila globalizácia potravín. Keď je však globalizovaný obchod narušený, ohrozený je celý systém.

Donedávna napríklad Ukrajina dodávala 36 % svetového slnečnicového oleja. Ruská invázia masívne obmedzila obchod z Ukrajiny, čím sa táto základná ingrediencia značne predražila pre milióny domácností a firiem po celom svete, ktoré ju používajú.

Rastúce ceny: Celosvetová snaha udržať lacné potraviny je neudržateľná

Mnoho afrických krajín závisí od Ukrajiny a Ruska z viac ako polovice dodávok ich pšenice. Hrozí, že nedostatok dodávok spôsobený vojnou spolu s katastrofálne vysokými cenami hnojív spôsobí nárast hladu v regióne.

Toto je odvrátená strana globálneho úsilia udržať nízke ceny potravín. Na jednej strane zvýšená produktivita a konkurencieschopnosť umožnili vyrábať potraviny lacnejšie a distribuovať ich ľuďom, ktorí ich potrebujú. Neúnavná snaha o zvýšenie efektívnosti a získanie konkurenčnej výhody však vytvorila riziká pre odolnosť potravinového systému.

To znamená, že dnes dominuje menší počet krajín a spoločností, čo znižuje rozmanitosť zdrojov potravín a dodávateľských reťazcov, ktorá je potrebná na budovanie sily a spoľahlivosti. Ako uvádza správa OSN o stavoch potravinovej neistoty, rozmanitosť je dôležitá, pretože „vytvára viacero ciest na absorbovanie otrasov“. Tie šoky môžu byť katastrofálne.

Niet divu, že mnohé krajiny prehodnocujú svoju závislosť od dovážaných potravín, aby dokázali nakŕmiť svoje obyvateľstvo. 
Jednoznačné zameranie na udržanie nízkych cien potravín tiež odvádza pozornosť od iných problémov, ako je životné prostredie a podpora trvalo udržateľného živobytia.

„Potravinové systémy majú silu realizovať našu spoločnú víziu lepšieho sveta tým, že nakŕmia rastúcu populáciu spôsobmi, ktoré prispievajú k výžive, zdraviu a blahobytu ľudí, obnovujú a chránia prírodu, sú klimaticky neutrálne, prispôsobené miestnym podmienkam a poskytujú dôstojné pracovné miesta. a inkluzívne ekonomiky,“ zdôraznil generálny tajomník OSN António Guterres.


Je nepravdepodobné, že ryby z Číny boli dochované spôsobom, ktorý zohľadnil mnohé z týchto obáv. Lacné potraviny spôsobuje veľké náklady inde, pre zdravie ľudí, ich živobytie a pre celú planétu. Tieto „skryté náklady“ sa odhadujú na takmer 20 biliónov USD ročne. Zjednodušene povedané, ceny, ktoré dnes platíme za potraviny, neodrážajú skutočné náklady na ich výrobu. A takýto systém je neudržateľný.

Niet pochýb o tom, že potraviny musia prúdiť cez hranice v dostatočne veľkom množstve, aby sa zabránilo hladu. Niet pochýb o tom, že budúce generácie sa budú musieť spoľahnúť na udržateľnejší globálny potravinový systém. Taký, ktorý zahŕňa ceny, kvalitnú stravu, životné prostredie, živobytie a odolnosť.

Pri každom boji proti hladu je potrebné zvážiť nielen to, ako udržať potraviny v krátkodobom horizonte lacné, ale aj zabezpečiť z dlhodobého hľadiska, že potravinové systémy budú prerobené tak, aby boli silnejšie a udržateľnejšie. To by znamenalo podstatné zmeny, ale už teraz existujú náznaky posunov vo fungovaní globálnej ekonomiky.

Istý prominentný investor nedávno poznamenal, že ruská invázia na Ukrajinu „ukončila globalizáciu, ako ju poznáme“. Predpovedal proces „deglobalizácie“ a spoločnosti prekalibrovali svoje globálne dodávateľské reťazce. To predstavuje príležitosť využiť najnovší výskum na zistenie, ktoré ekonomické modely sú potrebné na transformáciu potravinových systémov našej planéty. Malo by to zahŕňať účtovanie „skutočných nákladov“, ktoré náležite odráža rôzne náklady a prínosy výroby, prepravy a predaja toho, čo jeme.

Je tu tiež priestor na uskutočnenie významných krokov smerom k potravinovému systému, ktorý zahŕňa obehové hospodárstvo (s väčším dôrazom na zdieľanie, opätovné používanie a recykláciu) a model „biohospodárstva“ so zameraním na zachovanie biologických zdrojov.

Veci sa musia zmeniť. A fakt, že teraz je najťažší čas čeliť tomuto problému, je práve dôvod, prečo by sme to mali skúsiť.