oPeniazoch.sk, ZH Foto: TASR/AP
Pred niečo vyše troma rokmi prekonala Bank of Japan historický míľnik, keď sa centrálna banka sa stala 10 najväčším akcionárom v 50 % všetkých japonských spoločností. Odvtedy majetkový podiel centrálnej banky v japonských korporáciách len rástol.
BOJ chcela nárastom nákupu dlhopisov zabrániť kolapsu riadenia výnosovej krivky banky. Centrálna banka sa dostala do situácie, s ktorou takmer určite nikdy nerátala, keď v roku 2001 spustila QE ako „dočasné“ opatrenie. Ako povedal Simon White z Bloombergu minulý týždeň, „nachádzame sa na neprebádanom území, keďže žiadna iná veľká centrálna banka túto hranicu predtým neprekročila“.
Čo to znamená z dlhodobého hľadiska, sa nakoniec dozvieme. Nie je však ťažké odhadnúť, že súkromní držitelia japonských dlhopisov – domáci aj zahraniční – sa stanú menej pohodlnými na trhu s takýmto nevyváženým vlastníctvom. BOJ skupovala väčšinu dlhopisov na trhu, čo je nezvyčajná situácia, ktorá spôsobila deformácie na dlhopisovom trhu vrátane hlboko prevrátenej výnosovej krivky. K dnešnému dňu bola táto konečná hranica prekročená aj vďaka nedávnemu nárastu speňažovania dlhu na obranu YCC (Yuan Chain Coin), ktorý za posledný týždeň dosiahol neuveriteľných 11 biliónov…
Podľa výpočtov Nikkei BOJ v júni nakúpila dlhopisy v hodnote 14,8 bilióna jenov (110 miliárd USD), čím prekonala 11,1 bilióna jenov z novembra 2002, čo je jej najväčší mesačný úhrn. Podľa databázy QUICK predstavovala zostávajúca hodnota dlhodobých bondov k 20. júnu 1 021,1 bilióna jenov, z čoho BOJ vlastnila 514,9 bilióna jenov na základe nominálnej hodnoty. To predstavuje 50,4 % z celkovej nesplatenej sumy, čo je nárast z 50,0 % vo februári až marci 2021.
Ak si dáme bezprecedentnú horúčku nákupu dlhopisov BOJ do kontextu, držba japonských bondov centrálnej banky bola „iba“ v rozmedzí 10 %, keď guvernér Kuroda v roku 2013 začal s masívnym programom menového uvoľňovania. Držby naďalej rástli, keďže pokračovala ultrauvoľnená politika. Pri tejto sadzbe, ak všetko ostatné zostane zachované, bude BOJ vlastniť celý dlhopisový trh už v ďalšom desaťročí.
Pred niekoľkými rokmi MMF vypočítal, že BOJ, ktorá drží okolo 40 % trhu s dlhopismi, povedie k rozkladu trhu. Problém pre BOJ je v tom, že nemôže prestať nakupovať. Podľa odhadov Japonského centra pre ekonomický výskum bude BOJ musieť zvýšiť svoj podiel v japonských dlhopisoch o 120 biliónov jenov zo súčasnej úrovne viac ako 500 biliónov jenov na udržanie dlhodobých úrokových sadzieb na úrovni 0,25 %. BoJ sa doteraz sústreďovala na konkrétne dlhopisy, vlastnila 87,6 % novovydaných 10-ročných bondov, čo je miera dlhodobých úrokových sadzieb. Avšak týmto tempom sa čoskoro minie 10Y cenný papier a banka bude nútená sa pohybovať po krivke doľava a doprava.
A hoci dlhopisy s dlhšou splatnosťou majú vyššie úrokové sadzby, keďže sa BOJ zamerala na výnos 10-ročných vládnych dlhopisov (JGB), aby potlačila úrokové sadzby, výnosy JGB so splatnosťou sedem až deväť rokov sú teraz vyššie ako výnosy z 10-ročných dlhopisov.
Účastníci trhu sa domnievajú, že BOJ už čoskoro nebude schopná udržiavať súčasné opatrenia na kontrolu úrokových sadzieb, známe ako kontrola výnosovej krivky. Neschopnosť brániť YCC by mohla viesť ku katastrofálnemu prepadu na trhu JGB a vyvolať hyperinflačný kolaps japonského jenu a celej ekonomiky.
Nákup dlhopisov zo strany BOJ vyniká v porovnaní s krokmi iných centrálnych bánk. Štátne dlhopisy v držbe americkej centrálnej banky boli na konci marca v rozmedzí 20 % a v júni začala s kvantitatívnym sprísňovaním, aby znížila držbu štátnych dlhopisov a iných aktív. Pomer Európskej centrálnej banky sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 30 %. ECB v júli ukončí svoj program kvantitatívneho uvoľňovania nákupu štátnych dlhopisov a iných aktív.
Zväčšujúci sa rozdiel v úrokových sadzbách medzi Japonskom a USA a Japonskom a Európou vyvolal pokles hodnoty jenu. Japonská mena klesla na 24-ročné minimum 136 voči doláru začiatkom tohto mesiaca. Poklesne však ešte oveľa nižšie, ak bude BOJ brániť 0,25 % YCC bariéru „nech to stojí čokoľvek“, keďže výsledná likvidita potrebná na zabránenie rastu výnosov bude naďalej spôsobovať pokles jenu.
Prirodzene, keď BOJ skupovala každý jeden cenný papier, ktorý našla, JGB držané súkromnými finančnými inštitúciami rýchlo klesali. Ku koncu marca mali banky a iné inštitúcie prijímajúce vklady 11,4 % z celkového počtu, zatiaľ čo poisťovne a dôchodkové fondy držali 23,2 %. To znamená, že BOJ teraz preberá ešte väčšie riziko utrpenia strát, ak sa dlhodobé úrokové sadzby zvýšia a ceny JGB klesnú.
Tri japonské megabanky držia v JGB celkovo viac ako 70 biliónov jenov. Priemerná splatnosť je 2,8 roka pre Mitsubishi UFJ Financial Group, 2,8 roka pre Sumitomo Mitsui Financial Group a 1,2 roka pre Mizuho Financial Group. Tieto banky v posledných rokoch investujú najmä do dlhopisov s kratšou lehotou splatnosti, aby sa pripravili na rast úrokových sadzieb.
Ako uzatvára Nikkei, stratégiu BOJ držať polovicu vládnych bondov možno vnímať ako spôsob vypĺňania rozpočtového deficitu. „Existuje tiež riziko, že by sa fiškálna disciplína vlády mohla uvoľniť tým, že centrálna banka bude udržiavať nízke úrokové sadzby,“ poznamenáva Nikkei a dodáva, že „vláda musí pracovať na reformách, aby stimulovala ekonomický rast, aby sa vymanila zo svojej závislosti od BOJ.“
