Putin na ekonomickom fóre v Petrohrade: Dominancia USA vo svete skončila, ekonomický blitzkrieg nemal šancu uspieť

, ČTK Foto: TASR/AP

Ruský prezident Vladimír Putin na ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že skončil jednostranný svetový poriadok, podriadený vraj Spojeným štátom, ktoré sa podľa neho cítia vyslancom Boha na Zemi, nemajú žiadne povinnosti, ale len svoje vlastné "posvätné záujmy". Tvrdil tiež, že Európska únia stratila globálnu konkurencieschopnosť aj politickú zvrchovanosť.

Putin predpovedal vzostup populizmu a výmenu elít v európskych krajinách a tiež opätovne obhajoval svoje rozhodnutie napadnúť Ukrajinu a kritizoval sankcie Západu, ktoré majú Moskvu donútiť k ukončeniu agresie a stiahnutiu vojsk zo susednej krajiny.

Putin zdôraznil, že ruská ekonomika sa dokázala s týmto tlakom vyrovnať. "Ekonomický blitzkrieg nemal šancu uspieť," zdôraznil Putin na tohtoročnom petrohradskom ekonomickom fóre. Západné sankcie podľa neho prinášajú väčšie škody ich tvorcom ako Rusku. Straty EÚ podľa neho môžu presiahnuť 400 miliárd dolárov, čo dolieha na obyvateľstvo a firmy.

"Táto epocha (dominancia USA vo svete) skončila, nehľadiac na všetky pokusy ju zachovať, zakonzervovať akýmikoľvek prostriedkami. Zmeny predstavujú prirodzený beh dejín, pretože civilizačnú rôznorodosť planéty a bohatosť kultúr možno ťažko spojiť s politickými, ekonomickými a ďalšími šablónami. Tie nefungujú," povedal. Svet založený na "hre na jeden gól" je podľa neho prirodzene nestabilný.

Elity vládnuce v západných krajinách žijú podľa Putina v ilúziách, v tieni minulosti av popieraní meniacej sa reality. Západ vraj napríklad predpokladá, že jeho dominancia v globálnej politike a ekonomike je nemenná konštanta, ale "nič netrvá večne".

"Všetky pokusy tváriť sa blahosklonne pri zlej situácii, všetky reči o akoby prípustných nákladoch v mene pseudojednoty nemôžu skryť, že EÚ definitívne stratila svoju politickú zvrchovanosť a jej byrokratické elity tancujú, ako niekto cudzí píska, a akceptujú všetko, škodí vlastnému obyvateľstvu a vlastnej ekonomike, vlastnému biznisu," vyhlásil ruský prezident.

Putin podobne ako pri májovej vojenskej prehliadke v Moskve obhajoval "špeciálnu vojenskú operáciu", ako Kremeľ nazýva vojnu, rozpútanú na konci februára na prezidentov rozkaz proti susednej Ukrajine.

"Vo vzniknutej situácii, na pozadí rastúcich rizík a hrozieb, bolo rozhodnutie Ruska o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vynútené. Bolo to nepochybne ťažké, ale vynútené a nevyhnutné. Toto rozhodnutie zvrchovanej krajiny, na ktorej má bezpodmienečné právo, je založené na Charte OSN hájiť svoju bezpečnosť," vyhlásil. Ruskí vojaci vo východoukrajinskom Donbase podľa neho bojujú aj za právo Ruska na vlastný rozvoj.

Putin tiež zdôraznil, že všetky úlohy operácie budú bezpodmienečne splnené, k čomu prispeje hrdinstvo ruských vojakov, ako aj konsolidácia ruskej spoločnosti. Jej „podpora dáva silu a presvedčeniu armáde a námorníctvu“. Putin tiež zdôraznil „hlboké pochopenie historickej spravodlivosti našej veci: budovanie a upevnenie zvrchovanej veľmoci – Ruska“.

O sankciách
Chmúrne predpovede, ktoré Ruskej federácii načrtli západné krajiny, sa nenaplnili. Rusko odoláva bezprecedentným sankciám, ktoré sa naopak obrátili proti Západu. Miera inflácie v niektorých krajinách Európskej únie podľa neho presiahla 20 percent a EÚ ako celok bude chudobnejšia o viac ako 400 miliárd USD práve v dôsledku sankcií, ktoré zaviedla proti Rusku.

"Ich množstvo a rýchlosť prijímania nemajú žiadny precedens. Spoliehali sa na to, že ruskú ekonomiku zmetú," povedal Putin. Zdôraznil, že Rusko sa dokáže vysporiadať s akýmikoľvek problémami. "Sme silní ľudia a dokážeme sa vysporiadať s akoukoľvek výzvou, ako naši predkovia, vyriešime akékoľvek úlohy. O tom vypovedá celá tisícročná história našej krajiny," povedal.

"Krok za krokom normalizujeme ekonomickú situáciu. Najprv sme stabilizovali finančné trhy, bankový systém a obchodnú sieť, potom sme začali saturovať ekonomiku hotovostí a prevádzkovým kapitálom, aby sme zachovali firmy, zamestnanosť a pracovné miesta. Chmúrne predpovede ohľadom perspektív ruskej ekonomiky, ktoré zneli ešte na jar, sa nenaplnili. Pritom je jasné, prečo sa rozbehla táto propagandistická kampaň, odkiaľ prichádzalo zaklínanie, že dolár bude stáť 200 rubľov, ao krachu celej našej ekonomiky. To bolo a je zbraňou v informačnej vojne," vyhlásil ruský prezident.

Napriek sankciám sa Rusko bude ďalej vyvíjať ako otvorená ekonomika, ktorá bude spolupracovať aj so západnými podnikmi. Putin tiež predpokladá, že Rusko bude vyvážať viac zemného plynu ako doteraz, ale inými cestami. Ekonomickú spoluprácu bude Rusko podľa prezidenta rozvíjať s tými krajinami, ktoré o to stoja.

Ruský prezident ako hlúposť odmietol tvrdenie, že infláciu na Západe rozpútal svojou vojnou proti Ukrajine, ktorú však v prejave označoval za "špeciálnu vojenskú operáciu" či za "oslobodzovanie Donbasu", teda ruskojazyčnej oblasti na východe Ukrajiny. Infláciu vo svete podľa neho zavinila "dlhoročná nezodpovedná politika" západných krajín zo skupiny G7, ktoré vraj spustili stroj na tlačenie peňazí, aby pokryli predtým nevídané rozpočtové schodky. S rastom cien, s nedostatkom potravín a rastúcimi cenami palív nemá Rusko podľa Putina nič spoločné, ale ide o dôsledok chýb v ekonomickej politike USA a EÚ. Zvaľovanie týchto chýb na Rusko označil za pokus topiaceho sa chopiť steblá.

O reálnom zásahu ruskej ekonomiky
Šéf najväčšej ruskej banky Sberbank, bývalý minister hospodárstva German Gref, na ekonomickom fóre predpovedal, že ruskej ekonomike by mohlo trvať aj desať rokov, kým sa vráti na úroveň minulého roka. Teda do čias predtým, než proti Rusku začali západné štáty zavádzať sankcie v odvete za inváziu na Ukrajinu.

Západné sankcie podľa Grefa zasiahli 56 percent ruského vývozu a 51 percent ruského dovozu. "To predstavuje hrozbu pre 15 percent hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny," uviedol. "V dôsledku toho, ak nič nepodnikneme, budeme potrebovať zhruba jedno desaťročie, kým sa ekonomika vráti na úrovne z roku 2021," dodal. Zároveň vyzval na štrukturálne reformy v ruskom hospodárstve.

Svetová banka (SB) tento mesiac predpovedala, že ruská ekonomika v tomto roku klesne o 8,9 percenta. V januári pritom počítala s jej rastom, ktorý vtedy odhadla na 2,4 percenta. SB predpokladá, že ruská ekonomika bude pokračovať v poklese aj v budúcom roku, jeho tempo by však malo spomaliť na dve percentá. V roku 2024 počíta s návratom ruskej ekonomiky k rastu, ktorý by mal byť 2,2 percenta.

Súvisiace články

Aktuálne správy