oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Predstavitelia ECB neposkytli žiadne podrobnosti o možných opatreniach na podporu vysoko zadlžených krajín, čo niektorých investorov znervózňuje.
Rozdiel vo výnosoch talianskych a nemeckých dlhopisov je vnímaný ako miera stresu na európskych trhoch a investori ho pozorne sledujú. Rozpätie sa v pondelok rozšírilo na úrovne, ktoré neboli zaznamenané od mája 2020, čo okrem iného naznačuje, že trhy sa čoraz viac obávajú schopnosti Talianska splatiť svoj dlh.
Výnos talianskych 10-ročných dlhopisov vzrástol na 4 %, čo je úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od roku 2014. Výnosy 10-ročných dlhopisov Grécka v pondelok dosiahli 4,43 %, zatiaľ čo výnosy 10-ročných dlhopisov Portugalska a Španielska vzrástli na 2,9 %.
„Výnosy všade stúpajú kvôli obavám z inflácie a rastúcemu očakávaniu, že centrálne banky budú musieť v reakcii na to agresívne zvyšovať úrokové sadzby,“ povedal pre CNBC Neil Shearing, hlavný ekonóm skupiny Capital Economics. „Väčším problémom v eurozóne je, že Európska centrálna banka doteraz nedokázala vysvetliť podrobnosti o tom, ako by mohol fungovať program na obmedzenie rozpätia periférnych dlhopisov. To spôsobuje nepokoj na dlhopisovom trhu, čo zvýšilo periférne spready.“
ECB minulý týždeň potvrdila svoj zámer zvýšiť úrokové sadzby v júli a jej revidované ekonomické prognózy tiež naznačili, že sa chystá začať s prísnejšou menovou politikou. Predstavitelia centrálnej banky však neposkytli žiadne podrobnosti o možných opatreniach na podporu vysoko zadlžených krajín, čo niektorých investorov znervózňuje. Tento nedostatok podpory by mohol byť pre Taliansko problematickejší ako pre iné juhoeurópske národy.
„Grécko a Portugalsko by mali byť schopné vyrovnať sa s normálnejšími výnosmi. Ich trend rastu je vysoký, fiškálna situácia je pohodlná. V prípade Grécka väčšinu dlhu držia oficiálni veritelia, ktorí Grécku poskytli veľmi výhodné podmienky. Trhy sa ich môžu obávať, ale fundamenty takéto obavy neospravedlňujú,“ povedal pre CNBC Holger Schmieding, hlavný ekonóm spoločnosti Berenberg. „Skutočnou otázkou zostáva Taliansko. Napriek niektorým reformám za vlády premiéra Maria Draghiho zostáva taliansky trend rastu slabý. Pre Taliansko by sa výnosy výrazne nad 4 % mohli časom zmeniť na problém.“
Medzinárodný menový fond v máji uviedol, že v tomto a budúcom roku očakáva spomalenie tempa rastu Talianska. Ročný rast sa v tomto roku odhaduje na približne 2,5 % a v roku 2023 na úrovni 1,75 %. Fond tiež varoval, že „náhlejšie sprísnenie finančných podmienok by mohlo ešte viac znížiť rast, zvýšiť náklady na financovanie a spomaliť tempo poklesu verejného dlhu a spôsobiť, že banky znížia poskytovanie úverov“.
Rastúce náklady na pôžičky v južnej Európe nie sú novinkou. Na vrchole krízy štátneho dlhu, ktorá sa začala v roku 2011, výnosy dlhopisov prudko vzrástli a niekoľko krajín bolo nútených zaviesť bolestivé úsporné opatrenia po požiadaní o záchranu. Napriek nedávnemu nárastu výnosov a očakávaniam vysokej inflácie v nasledujúcich mesiacoch si ekonómovia nemyslia, že by sme boli svedkami návratu k úsporám v regióne. „Úsporné opatrenia ako politická odpoveď sú nepravdepodobné. Taliansko a iní dostávajú značné finančné prostriedky zo 750-miliardového programu EÚ Next Generation EU. Verejné investície pravdepodobne porastú,“ povedal Schmieding.
Po pandémii bol zavedený program Next Generation EU, v rámci ktorého si štáty Európskej únie spoločne požičiavajú peniaze z trhov. „Ekonomický výhľad je zatiaľ extrémne neistý a trhy sú zmätené touto rekordne vysokou infláciou,“ povedal Francesco di Maria, stratég UniCredit. „Avšak na rozdiel od rokov 2011-2012, keď došlo ku kríze štátneho dlhu, infraštruktúra Európskej únie sa zlepšila,“ povedal s tým, že ECB pravdepodobne zasiahne aj v prípade výrazného nárastu výnosov dlhopisov.
