Európska komisia odporúča Slovensku v oblasti daní opatrenia, na ktoré odborníci upozorňujú už roky

, Grant Thornton Foto: getty images

Najnovšie hodnotenie Slovenska Európskou komisiou v oblastí daní odporúča zvýšenie efektívnosti daňového mixu, využívanie environmentálnych daní a daní z nehnuteľností, ako aj  posilňovanie daňovej disciplíny a digitalizáciu daňovej správy. Ide o opatrenia, po ktorých odborníci volajú už roky.

Najnovšiemu hodnotenie Slovenska zo strany Európskej komisie s odporúčaniami pre rok 2022 a 2023 zahŕňa tri oblasti: dane, implementáciu a energetiku. Podľa môjho názoru je kľúčovým problémom Slovenska vysoká cena práce. Keď sme porovnávali čistý príjem a celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca (tzv. mzdové náklady) pri hrubom príjme od 500 do 5 000 eur, čísla jasne ukázali, že Slovensko má najvyššie náklady na pracovnú silu nielen v porovnaní s krajinami V4, ale dokonca aj v porovnaní s Rakúskom a Nemeckom. Kľúčovou reformou, ktorá môže pomôcť slovenskej ekonomike, je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce tak, aby sa Slovensko opäť stalo v plnej miere konkurenčné pri prilákaní nových a udržaní existujúcich investícií.  

Táto zmena je kľúčová aj preto, že Slovensko má ambíciu zvýšiť podiel znalostnej ekonomiky, pre ktorú sú kľúčoví špičkoví odborníci s vysokými príjmami. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie logicky odrádza odborníkov pred príchodom na Slovensko, a tým pádom sa nám vo vyššej miere vyhýbajú aj investície orientované na výskum a vývoj. Kým na Slovensku sú vysoké mzdy zaťažené odvodmi vo výške 35,2 %, napríklad v Poľsku sa zaťaženie  progresívne znižuje z 21,98 % pri hrubej mzde 2 500 eur na 12,81 % pri hrubej mzde 5 000 eur. 

Slovensko paralelne potrebuje profesionalizáciu finančnej správy. Slovensku sa podarilo v posledných rokoch zmenšiť daňovú medzeru pri DPH, avšak stále nie dostatočne. Navyše, kontrola dane z príjmu sa takmer nedeje. Slovensko potrebuje do praxe silnejšie zaviesť automatické vyhodnocovanie rizikového daňového správania a zamerať sa na tieto firmy a živnostníkov intenzívnejšími daňovými kontrolami. Týmto krokom by sa paralelne znížila administratívna záťaž pre firmy, ktoré si svoje povinnosti riadne plnia a správajú sa štandardne. Slovensko síce aktuálne zavádza index daňovej spoľahlivosti, tu sú však sporným momentom výsledky daňových kontrol, ktoré automaticky vstupujú do hodnotenia a nie je vyriešená situácia, ak dá súd pri spore firme za pravdu. 

Slovensko má aj vďaka Plánu obnovy jedinečnú príležitosť prispôsobiť svoj daňový systém prechodu na zelenú ekonomiku, a tým získať konkurenčný náskok v rámci EÚ a vyššiu atraktivitu pre investorov v tejto oblasti. Konkrétne by malo ísť cestou postupného vyššieho zaťaženia fosílnych palív daňami v kombinácii s kompenzačnými opatreniami na podporu ekologického správania. V praxi to znamená napríklad aj zavedenie ekologickej dane na autá na základe produkovaných spalín a zavedenie cestnej dane pre všetky autá so spaľovacími motormi. Do balíka kompenzačných opatrení by okrem zníženia sociálnych a zdravotných odvodov patrila daňová odmena pre ľudí a firmy za nízku spotrebu energií, rozvoj verejnej dopravy a vyššia investícia do rekonštrukcie budov a podpora zahusťovania zástavby v existujúcich územiach so súčasným obmedzením miery premeny poľnohospodárskej pôdy na zastavané plochy. 

Vzorom v tomto kroku nám môže byť Rakúsko, ktoré od tohto roka zavádza zmeny v daňovom systéme podporujúce prechod na zelenú ekonomiku. Rakúsko napríklad zaviedlo novú daň z CO2 vo výške 30 eur na tonu fosílnych palív pre autá aj vykurovanie, ktorá bude každoročne výrazne stúpať. Zároveň zavádza kompenzácie (tzv. klimatický bonus) pre tých obyvateľov, ktorí sa správajú ekologicky. Súčasťou celej sociálno-ekologickej reformy je aj znižovanie daňového zaťaženia a zvyšovanie odpočítateľnej položky na deti. Rakúsko chce znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia financovať zo zvýšeného zaťaženia fosílnych palív, a tým postupne vytláčať neekologické technológie z krajiny. Od týchto opatrení si sľubuje rýchlejší prechod na zelenú ekonomiku. 

Slovensko má dnes rovnakú štartovaciu pozíciu ako vyspelé európske štáty v otázke zelenej ekonomiky a je len na otvorenosti a vizionárskom prístupe politikov, či túto príležitosť dokážeme využiť.

Autorkou je Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton

Súvisiace články

Aktuálne správy