oPeniazoch.sk, TASR
Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne začne zvyšovať svoju kľúčovú úrokovú sadzbu už v júli a do konca septembra by sa jej depozitná sadzba mala dostať zo záporného pásma. Uviedla to v pondelok prezidentka ECB Christine Lagardová. TASR o tom informuje na základe správ AFP, Bloomberg a Reuters.
„Očakávam, že čisté nákupy v rámci programu APP (asset purchase programme) sa skončia veľmi skoro v 3. štvrťroku. To by nám umožnilo zvýšiť sadzbu na našom stretnutí v júli,“ uviedla Lagardová v pondelok na blogu na webovej stránke ECB. „Na základe aktuálneho výhľadu je pravdepodobné, že budeme schopní ukončiť negatívne úrokové sadzby do konca 3. štvrťroka,“ napísala.
Depozitná sadzba ECB je v súčasnosti na úrovni -0,5 %, čo znamená, že banky musia zaplatiť za „zaparkovanie“ hotovosti v centrálnej banke.
„Ak uvidíme, že inflácia sa v strednodobom časovom horizonte stabilizuje na úrovni 2 %, bude vhodná ďalšia progresívna normalizácia úrokových sadzieb smerom k neutrálnej sadzbe,“ dodala Lagardová. Otvorila tak dvere ďalšiemu zvyšovaniu sadzieb, „ak by sa ekonomika eurozóny prehrievala“.
Keďže inflácia v eurozóne dosiahla v apríli 7,4 %, čo je takmer štvornásobok cieľa ECB na úrovni 2 %, čoraz viac členov Rady guvernérov podporuje zvýšenie depozitnej sadzby zo súčasných -0,5 % v júli. Vyhlásenie Lagardovej naznačuje dve zvýšenia po 25 bázických bodov na júlovom a septembrovom zasadaní banky.
Hoci šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot minulý týždeň spomenul možnosť zvýšenia sadzieb až o pol percentuálneho bodu, ak to bude potrebné, Lagardová opakovane vyhlásila, že normalizácia menovej politiky bude postupná, a v pondelok to opäť zopakovala.
„To znamená, že je rozumné postupovať krok za krokom a sledovať vplyvy zvyšovania úrokov na ekonomiku a inflačný výhľad,“ povedala.
Lagardová uviedla tiež, že ECB bude schopná „navrhnúť a nasadiť nové nástroje“, aby zabezpečila, že menová politika sa premietne do vývoja v eurozóne. Vyhliadky na prvé zvýšenie úrokových sadzieb ECB po viac ako 10 rokoch zvýšili totiž obavy z možnej fragmentácie trhu s dlhopismi v 19-člennom menovom bloku.
Lagardová je pod čoraz väčším tlakom kolegov z Rady guvernérov, aby zvýšila sadzby skôr ako neskôr, keďže inflácia v eurozóne sa pohybuje na historickom maxime a aj ostatné veľké centrálne banky v dôsledku rastúcej inflácie pristúpili k zvýšeniu úrokových sadzieb.
Americký Federálny rezervný systém (Fed) začiatkom mája dokonca zvýšil sadzby o nezvyčajne vysokých 50 bázických bodov.
Tvorcovia politiky ECB rozhodnú o svojom postupe na nadchádzajúcich zasadnutiach 9. júna a 21. júla.
