oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Ropné embargo by fungovať nemuselo. Ropa je na globálnom trhu zastupiteľnou komoditou. Ak jeden zdroj preruší dodávky, dovážajúce krajiny môžu jednoducho nakupovať viac ropy od iných dodávateľov, hoci na spotových trhoch budú asi musieť zaplatiť vyššie ceny, ako by mali na základe dlhodobých zmlúv.
V decembri 2006 časopis The Economist uverejnil karikatúru ruského prezidenta Vladimira Putina, oblečeného za gangstra z 30. rokov minulého storočia, v tmavom obleku s klobúkom na hlave. Titulok k nej znel: „Nezahrávajte sa s Ruskom“. Putin držal benzínovú tankovaciu pištoľ ako guľomet. Cieľom bola pravdepodobne Európa, ktorá sa vo veľkej miere spoliehala na Rusko, pokiaľ ide o ropu a zemný plyn. Podnadpis príbehu tvrdil: „Zneužívanie energie zo strany Ruska je zlé pre jeho občanov, susedov a svet.“ Dnes je toto tvrdenie stále pravdivé, možno aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.
Plyn je vzácna komodita, ktorá je rozhodujúca pre priemysel, výrobu energie a vykurovanie budov – najmä v severnej Európe, kde môžu byť zimy drsné a dlhé. To vysvetľuje, prečo európske štáty dovážajú plyn z mnohých zdrojov, ale stali sa závislými na ruských dodávkach. V rokoch 1967 a 1973 arabské štáty prerušili vývoz ropy do USA a ďalších západných krajín, ktoré podporovali Izrael v konfliktoch proti jeho blízkovýchodným susedom. Zadržiavanie dodávok bolo spôsobom, ako spôsobiť ekonomické škody oponentom a získať politické ústupky.
Dnes by ropné embargo nemuselo fungovať rovnako dobre. Ropa je na globálnom trhu zastupiteľnou komoditou. Ak jeden zdroj preruší dodávky, dovážajúce krajiny môžu jednoducho nakupovať viac ropy od iných dodávateľov, hoci na spotových trhoch môžu zaplatiť vyššie ceny, ako by mali na základe dlhodobých zmlúv. Je to možné, pretože viac ako 60 % svetovej dennej spotreby ropy sa dodáva lodnou dopravou. V každom okamihu flotila námorných plavidiel prepravuje ropu z jedného miesta na druhé po celom svete. Ak dôjde k poruchám, lode môžu zmeniť smer a dostať sa do svojich cieľov v priebehu niekoľkých týždňov. V dôsledku toho je pre jednu krajinu produkujúcu ropu ťažké zabrániť konzumnej krajine v nákupe ropy na globálnom trhu.
Naproti tomu zemný plyn sa prepravuje predovšetkým plynovodom, len 13 % svetových dodávok plynu zabezpečujú tankery prepravujúce skvapalnený zemný plyn. Vďaka tomu je plyn skôr regionálnou alebo kontinentálnou komoditou, pričom predávajúci a kupujúci sú navzájom fyzicky prepojení. Pre kupujúcich je oveľa ťažšie nájsť alternatívne dodávky zemného plynu ako alternatívne zdroje ropy, pretože položenie nových potrubí alebo výstavba nových terminálov na dovoz a vývoz skvapalneného zemného plynu môže stáť miliardy a trvať mnoho rokov. V dôsledku toho sú výpadky dodávok plynu pociťované pomerne rýchlo a môžu trvať dlho.
Závislosť európskych národov od ruskej energie, najmä zemného plynu, komplikuje ich zahraničnú politiku. Ako upozorňujú mnohí pozorovatelia od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, veľká závislosť európskych spotrebiteľov od ruskej ropy a zemného plynu v priebehu desaťročí financovala a povzbudila Putinov režim a prinútila európske vlády, aby si rozmysleli, či označia Rusko za agresora. Nebola to náhoda, že Rusko napadlo Ukrajinu vo februári, keď je najchladnejšie a európsky dopyt po plyne na vykurovaní je najvyšší.
Vzhľadom na to, že európska plynárenská sieť pokrýva mnoho krajín, ruské odstavenie plynu do Poľska a Bulharska sa netýka len týchto dvoch krajín. Ceny sa zvýšia, keď sa zníži tlak plynu v plynovodoch, ktoré vedú cez tieto krajiny do iných krajín. Nedostatok sa nakoniec rozšíri do ďalších krajín po prúde, ako je Francúzsko a Nemecko.
Ak Európa dokáže rýchlo znížiť spotrebu plynu, plynové elektrárne nahradí inými zdrojmi, môže spomaliť nástup komplikácií. Pomôcť by mohlo aj väčšie využívanie dovozu skvapalneného zemného plynu z pobrežných terminálov. Z dlhodobého hľadiska Európska únia pracuje na zvýšení energetickej účinnosti existujúcich budov, cieľom je tiež naplniť zásobníky na skladovanie plynu na 90 % kapacity počas obdobia mimo špičky, keď je dopyt po plyne nižší, a zvýšiť miestnu produkciu biometánu, ktorý môže nahradiť fosílny plyn, z poľnohospodárskeho odpadu alebo iných organických obnoviteľných zdrojov.
Možnosťou je aj vybudovanie väčšieho počtu terminálov na dovoz skvapalneného zemného plynu z USA, Kanady alebo iných spriatelených krajín. Vytvorenie novej infraštruktúry pre fosílne palivá by však bolo v rozpore s úsilím o zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom spomaliť zmenu klímy.
Kľúčovou prioritou EÚ v tomto smere zostáva čo najrýchlejšie naštartovanie veterných, solárnych, geotermálnych a jadrových elektrární, aby sa mohli odstaviť elektrárne na zemný plyn. Rovnako aj výmena vykurovacích systémov na zemný plyn za elektrické tepelné čerpadlá, ktoré dokážu zabezpečiť aj klimatizáciu počas čoraz častejších a intenzívnejších letných horúčav. Tieto riešenia sú v súlade s klimatickými cieľmi EÚ, čo naznačuje, že prerušenie dodávok plynu z
Ruska by v konečnom dôsledku mohlo urýchliť snahy európskych národov o prechod na obnoviteľnú energiu a efektívnejšie využívanie elektriny. Všetky tieto možnosti sú účinné, ale vyžadujú si čas. Žiaľ, Európa pred budúcou zimou nemá veľa možností.
Zatiaľ čo prerušenia dodávok plynu nepochybne dostanú európskych spotrebiteľov do nepríjemnej situácie, ťažkosti bude mať aj Rusko, ktoré tieto peniaze veľmi potrebuje. Prerušenie dodávok plynu vo februári by bolo pre Rusko drahé a určite by vyvolalo ešte väčší odpor v Európe. Používaním zemného plynu ako zbrane, keď je počasie mierne, môže Rusko napínať svoje petrochemické svaly, ale bez agresívnejšieho výsledku. Kľúčovou otázkou teraz je, či Európa potrebuje ruský plyn viac, ako Rusko potrebuje príjmy z európskeho predaja.
