Mylný príklad zaužívaného prototypu šťastného boháča

, NYT Foto: getty images

Bohatí nie sú tí, o ktorých si myslíme, že sú. A šťastie nie je to, čo si myslíme, že je.

Prelomová štúdia štyroch ekonómov z roku 2019 s názvom „Kapitalisti v dvadsiatom prvom storočí“ analyzovala neidentifikované údaje z celého sveta amerických daňových poplatníkov, aby určila, kto dominuje 0,1 percenta najlepšie zarábajúcich. Štúdia nepriniesla výsledky v podobe malého počtu známych technologických miliardárov, ale hovorí o viac ako 140 000 Američanoch, ktorí zarábajú viac ako 1,58 milióna dolárov ročne. Vedci zistili, že typický bohatý Američan je podľa ich slov vlastníkom „regionálneho podniku“, že je napríklad „predajcom áut“ alebo „distribútor nápojov“. Vlastniť autobazár mnohí nepovažujeme za cestu k zbohatnutiu a možno ani nevieme, čo je to spoločnosť na distribúciu nápojov.

Aké plynú ponaučenia z údajov o bohatých zarábajúcich?

Vedci zistili, že medzi členmi hornej desatiny percenta najbohatších, je asi trikrát toľko ľudí, ktorí zbohatli na základe svojich príjmov z podnikania ako z výplaty mzdy. Platy nerobia ľudí bohatými tak často ako majetok. Ďalej vedci tvrdia, že bohatí ľudia väčšinou vlastnia nepríťažlivé firmy. Iná štúdia od štatistikov Tian Luo a Philipa B. Starka skúmala, ktoré firmy s najväčšou pravdepodobnosťou zanikli najrýchlejšie. Ukázalo sa, že to boli predajne s hudobnými nosičmi. V priemere bola ich životnosť len 2,5 roka. Pre porovnanie, priemerná ordinácia zubára dokáže fungovať viac ako 19,5 roka. Medzi ďalšie firmy, ktoré rýchlo zanikajú, patria obchody s hračkami (3,25 roka), obchody s oblečením (3,75 roka) a predajne s kozmetikou (4 roky). 

Avšak existuje množstvo nesexi biznisov, z ktorých pár ľudí zbohatne. Patria sem autoservisy, čerpacie stanice a dodávatelia obchodných zariadení. Tretím dôležitým faktorom pri získavaní bohatstva je nejaký spôsob, ako sa vyhnúť ostrej cenovej konkurencii, vybudovať miestny monopol. Zákony o franšíze často dávajú predajcom áut exkluzívne práva na predaj áut na určitom území. Podľa štatistických zistení viac ako 20 percent predajcov áut v Amerike má vlastníka, ktorý zarába viac ako 1,58 milióna dolárov ročne.

To isté platí pre mnohých distribútorov nápojov, ktorí pôsobia ako sprostredkovatelia medzi alkoholovými spoločnosťami a obchodmi a supermarketmi. Amerických distribútorov nápojov dlhodobo chráni systém nastavený po prohibícii, ktorý bráni nápojovým spoločnostiam distribuovať si produkty vo vlastnej réžii.

Samozrejme, nie je jednoduché sa dostať do takéhoto biznisu, napríklad majitelia autobazárov vedia, aké dobré na tom sú. Preto rada ako zbohatnúť, je založená na údajoch. Pre niekoho s dobrými analytickými schopnosťami a množstvom skúseností v danej oblasti, je začať podnikať v oblasti prieskumu trhu. Viac ako 10 percent vlastníkov spoločností zaoberajúcich sa prieskumom trhu patrí medzi hornú 0,1 percenta.

Vezmime si paradigmu, že zbohatnutie je cesta ku šťastiu. Ale robia peniaze skutočne ľudí šťastnými?

Tak ako anonymné daňové údaje, ktoré boli výskumníkom široko dostupné len v posledných rokoch, viedli k dôveryhodnému výskumu o tom, čo v skutočnosti robí ľudí bohatými, nové zdroje údajov z posledného desaťročia. Už vieme, že peniaze nie sú spoľahlivou cestou ku šťastiu. Matthew Killingsworth z Pennsylvánskej univerzity študoval údaje od viac ako 30 000 dospelých, čo je oveľa viac ako v predchádzajúcich štúdiách o spojení medzi peniazmi a pocitom šťastia. Opravil populárny mýtus, že peniaze nemajú žiadny vplyv na šťastie nad 75 000 dolárov ročne, tým, že ak chcete získať rovnakú dávku šťastia, musíte svoj príjem neustále zdvojnásobovať.

Štúdia tisícok milionárov vedená výskumníkmi z Harvard Business School zistila nárast šťastia, ktorý nastane, keď čisté imanie ľudí presiahne 8 miliónov dolárov. Ale efekt bol malý, čisté imanie v hodnote 8 miliónov dolárov ponúka zvýšenie šťastia zhruba o polovicu menšiu ako je zvýšenie pocitu šťastia z manželstva. Medzi najdôležitejšie štúdie šťastia patrí projekt Mappiness, ktorý založili britskí ekonómovia Susana Mouratová a George MacKerron. Výskumníci položili desiatke tisíc ľudí na ich smartfónoch jednoduché otázky: čo robia a či sú šťastní. Z toho vytvorili vzorku viac ako troch miliónov údajových bodov, čo je rádovo viac ako predchádzajúce štúdie o šťastí. Ukázalo sa, že medzi činnosti, ktoré robia ľudí najšťastnejšími, patrí sex, cvičenie a záhradkárčenie. Ľudia získavajú veľkú dávku šťastia, keď sú s romantickým partnerom alebo priateľmi, ale nie od iných ľudí, ako sú kolegovia, deti alebo známi. Počasie zohráva v šťastí len malú úlohu, okrem toho, že ľudia majú omnoho lepšiu náladu počas mimoriadne teplých slnečných dní. Ľudia sú neustále šťastnejší, keď sú vonku v prírode, najmä v blízkosti vodnej plochy, najmä keď sa kochajú krásou okolitej krajiny. Zistenia týkajúce sa údajov o šťastí sú, úprimne povedané, zrejmé. 

Potrebovali sme vedcov, aby nám to povedali? Niekedy big data odhalia šokujúce tajomstvo. Inokedy nám odhalia, že vlastne žiadne tajomstvo neexistuje. A tak je to aj v prípade šťastia. Toto je dôležité mať na pamäti pre mnohých z nás, ktorí nerobia samozrejmé veci, ktoré robia ľudí šťastnými. Chytáme sa do pascí, o ktorých je podľa údajov nepravdepodobné, že by nás urobili šťastnými. Mnohí z nás pracujú príliš tvrdo v práci s ľuďmi, ktorých nemajú radi, čo asi nebude pravdepodobná cesta ku šťastiu. Dr. MacKerron a ekonóm Alex Bryson zistili, že práca je druhou činnosťou, ktorá nás robí nešťastnými. Zo 40 činností len choroba s nutnosťou vyležania v posteli robí ľudí menej šťastnými ako práca. Ekonóm Steven Levitt zistil, že keď si ľudia nie sú istí, či majú odísť z práce, má ich niekto k tomuto rozhodnutiu postrčiť. A keď skončia, o pár mesiacov neskôr už hlásia nárast pocitu šťastia.

Mnohí z nás sa sťahujú do veľkých miest a trávia málo času v prírode, čo tiež nie je cesta ku šťastiu. Štúdia ekonómov Eda Glaesera a Josha Gottlieba ohodnotila šťastie každej americkej metropolitnej oblasti. Zistili, že ľudia v New York City boli takmer najmenej šťastní. Nízke skóre zaznamenali aj Boston, Los Angeles a San Francisco. Medzi najšťastnejšie miesta patrí Flagstaff, Arizona; Neapol, Florida a takmer celý Havaj. Pre zvýšený pocit šťastia sa stačilo presťahovať. 

Mnohí z nás trávia hodiny na sociálnych sieťach, čo tiež nie je cesta ku šťastiu. Projekt Mappiness zistil, že z 27 voľnočasových aktivít sú sociálne médiá na poslednom mieste v tom, koľko šťastia prinášajú. Randomizovaná kontrolovaná štúdia o účinkoch sociálnych médií zistila, že keď boli ľudia platení za to, aby prestali používať Facebook, trávili viac času socializáciou a hlásili vyššiu subjektívnu pohodu.

Big data nám hovoria, že existujú veľmi jednoduché veci, ktoré robia ľudí šťastnými, veci, ktoré existujú už tisíce rokov. Po prečítaní všetkých štúdií o šťastí sa dá dospieť k záveru, že moderný výskum šťastia by sa dal zhrnúť do jednej vety, do vety, ktorú by sme mohli vtipne nazvať odpoveďou na život založenú na dátach. Tá by znela asi takto: Buďte so svojou láskou počas horúceho slnečného dňa, s výhľadom na krásnu vodnú plochu a milujte sa. O peniazoch by sa v nej nehovorilo nič. 

Článok je výťahom knihy Setha Stephens-Davidowitza: Don’t Trust Your Gut: Using Data to Get What You Really Want in Life. 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy