Zatiaľ čo úspech má veľa otcov, inflácia je sirota

, Advancing Time Foto: getty images;TASR/František Iván

Príslovie „úspech má veľa otcov“ znamená, že nie je nedostatok tých, ktorí sú ochotných tvrdiť, že prispeli svojou troškou do mlyna. Pokiaľ ide o infláciu, nielenže si za ňu nikto nepripisuje zásluhy, ale namiesto toho za jej samotnú existenciu obviňujú iných. 

Inflácia sa vo všeobecnosti považuje za všeobecný nárast cien tovarov a služieb v ekonomike v dôsledku alebo v spojení s poklesom kúpnej sily peňazí. To je voda na mlyn pre tých, ktorí neoblomne tvrdia, že fiat mena nie sú peniaze. Najčastejším dôvodom rastu cien je, že dopyt je silnejší ako ponuka. Do vytvárania inflácie však prispieva oveľa viac faktorov ako ponuka a dopyt, vďaka čomu je cenová stabilita viac než len chúlostivý akt vyrovnávania. 

„Hádanka inflácie" je veľmi zložitá a zahŕňa množstvo súvisiacich mätúcich premenných. Úloha, ktorú zohráva produktivita a úspory v inflácii, sa často prehliada.  Väčšina ľudí, dokonca aj mnohí ekonómovia robia chybu, keď hádžu výdavky na jednu veľkú hromadu bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky výdavky sú rovnaké. V tomto kontexte by sme mali zobrať na vedomie niekoľko faktov. 

  • Výdavky vlády sa často výrazne líšia od výdavkov jednotlivcov. Neproduktívne vládne výdavky majú tendenciu byť inflačné.
  • Inflácia môže prameniť skôr z narastajúceho nedostatku viery v menu alebo vo všetky meny, než len z nedostatku dostupného tovaru. Vlády, ktoré plytvajú a míňajú, nevytvárajú dlhodobú dôveru vo svoju menu.
  • Keď sa inflácia zakorení, tovar dostupný na predaj sa často zmršťuje, predajcovia ustupujú z trhu a čakajú na vyššie ceny. Môžu nasledovať pracovníci, ktorí požadujú vyššie mzdy, čo vytvára samoživiacu slučku.
  • Dôležitú úlohu v inflácii hrá aj rýchlosť peňazí. Keď sa peniaze pohybujú rýchlejšie, majú tendenciu zvyšovať dopyt. Mnoho ľudí neberie do úvahy, prečo sa peniaze rýchlo pohybujú v ekonomike alebo prečo sú zaparkované na jednom mieste. 
  • Neustále sa meniace ekonomické pravidlá, podľa ktorých hráme, zahŕňajú zdaňovanie a stimuly na sporenie alebo nesporenie. Akýkoľvek „stimul“, ktorý nasmeruje peniaze do nehmotných aktív, môže podporiť efekt bohatstva, ale často tlmí dopyt po veciach, ktoré potrebujeme a ktoré sú zahrnuté v indexe spotrebiteľských cien. Stručne povedané, môže znížiť infláciu, ale zvýši investície, ktoré môžu byť riskantné.

Na čo ľudia míňajú peniaze tiež ovplyvňuje infláciu. Rovnako aj to, či platia v hotovosti alebo urobia nákup na splátky a musia platiť úroky za tovar. Keď ľudia kupujú domáci tovar a investujú v rámci krajiny, peniaze sa presúvajú z podnikania do podnikania a vytvárajú pracovné miesta. Keď ľudia kupujú tovar vyrobený v zahraničí, napríklad v Ázii od spoločnosti, ako je Amazon, ich peniaze rýchlo odídu z krajiny a oslabia ju. 

Produktivita je ďalšou obrovskou súčasťou skladačky inflácie. Príkladom sú inštitúcie, ktoré sa nedokázali prispôsobiť a zostať relevantnými v meniacom sa svete, no napriek tomu sú vládou držané pri živote. 

Aj keď je ľahké poukázať na narušenie dodávateľského reťazca ako na hlavný dôvod veľkej časti inflácie, dalo by sa tvrdiť, že inflácia sa pripravuje už dlho. Po bláznivých výdavkoch na boj s pandémiou by bolo nelogické si myslieť, že dôsledky nás v určitom okamihu nedostihnú. To je dôvod, prečo pri pohľade do budúcnosti mnohí z nás dospeli k záveru, že inflácia nedosiahla svoj vrchol a jedinou istotou zostáva len ešte väčšia inflácia.

Zdá sa, že mnohé vlády už nemajú veci pod kontrolou a jednoducho nedokážu prestať míňať. USA s ministerkou financií, ktorá kedysi šéfovala Fedu, a súčasným predsedom Fedu, sú obaja odhodlaní míňať na oživenie ekonomiky. To umožnilo globálnemu finančnému systému urobiť to isté s niekoľkými dôsledkami.

Keď sa vrátime k myšlienke, že inflácia je sirota, znamená to, že keď inflácia zasiahne priemerného spotrebiteľa, ktorý vykríkne od bolesti. Keď sa to stane, zdá sa, že žiaden z relevantných hráčov, ktorí pomohli vytvoriť túto situáciu, si akosi nechce pripísať zásluhy za svoje činy. Inflácia má tendenciu ubíjať väčšinu ľudí a narúšať ich bohatstvo. Pôsobí ako tajný prevodník bohatstva, ktorý ho presúva z más do rúk niekoľkých, ktorí majú z toho prospech.  

Nemali by sme zabúdať na to, čo nám donedávna hovorili centrálni bankári. Koncom roka 2018 Jean-Claude Trichet, ktorý pôsobil ako prezident Európskej centrálnej banky v rokoch 2003 až 2011, vyjadril svoj názor a svoje vyhliadky na globálnu ekonomiku a menovú politiku tým, že zopakoval líniu, podľa ktorej je 2 % inflácia žiaducim cieľom inteligentných centrálnych bankárov.  

Áno, centrálni bankári nás presviedčajú, že potrebujeme nejakú infláciu a všetko „závisí od údajov“. To sa premieta do myšlienky, že centrálne banky sú schopné a budú stláčať infláciu, ak začne byť príliš nepríjemná. No, radšej by sa o to mali pokúsiť už dnes. Lebo jedinou možnosťou je, že buď budeme ako spoločnosť oveľa produktívnejší, alebo že tu inflácia zostane. S toľkými ľuďmi, ktorí sa rozhodli nepracovať alebo si nedokážu nájsť prácu, ktorá pridáva podstatu do ekonomického koláča, je ale takýto scenár nepravdepodobný. 
 

Súvisiace články

Aktuálne správy