Nový druh humánnej zbrane: Slabé články vo financiách a dodávateľských reťazcoch

, nature Foto: TASR/AP;getty images

Ruské sankcie zdôrazňujú, nakoľko je sieťová analýza potrebná na vyhľadanie a ochranu zraniteľných častí globálnej ekonomiky.

Keď Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, nikto nečakal, ako Západ v odvete izoluje Rusko od globálnej ekonomiky. Namiesto obmedzených a prevažne symbolických sankcií, ktoré prišli po anexii Krymu, spustila táto reakcia zničujúci domino efekt. Kľúčovým ruským bankám bol odmietnutý prístup k americkému doláru, devízovým rezervám a systému SWIFT, ktorý banky používajú na vzájomné poskytovanie finančných informácií. Spojené štáty a ich spojenci zablokovali export špičkových polovodičov do ruského technologického a obranného sektora, ako aj softvéru, zariadení na rafináciu ropy a plynu a ďalších položiek. Ako uviedla jedna americká právnická firma, v súčasnosti je nezákonné vedome dodávať zubnú kefku spoločnosti, ktorá príležitostne pomáha pri opravách ruského vojenského vybavenia. Najväčším prekvapením je, ako sa to podarilo – využitím sietí, ktoré spájajú globálnu ekonomiku. Finančné a dodávateľské siete majú úzke hrdlo, ktoré môžu mocné štáty využiť na potrestanie jednotlivcov, podnikov a dokonca aj národov. Niektoré z týchto úzkych hrdiel sú známe, ale mnohé ešte len musia byť identifikované. Politikom chýbajú potrebné údaje na prijímanie informovaných rozhodnutí. Spoločnosti si strážia informácie o dodávateľských reťazcoch, vlády a verejnosť nemajú o nich nemajú prehľad. Podobne nejednotné sú aj údaje o finančných a informačných sieťach a ich zraniteľnosti.

Tvorcovia politiky už desaťročia predpokladajú, že výrobné a finančné trhy sa dokážu do značnej miery postarať samy o seba s určitým dohľadom regulačných orgánov. Tieto predpoklady nie sú vhodné pre svet, v ktorom môžu nepriateľské vlády použiť slabé miesta globálnej ekonomiky ako zbraň proti svojim protivníkom.

Vedci zaoberajúci sa údajmi, politológovia, ekonómovia a odborníci na makrofinancie naliehavo potrebujú zmapovať tieto siete, aby objavili miesta, ktoré predstavujú najväčšie hrozby a riziká. Niektoré reformy, ako napríklad záťažové testy bánk, aby sa zistilo, či prežijú neočakávané turbulencie, boli prijaté po globálnej finančnej kríze v rokoch 2007–2009. Tie podporili globálny finančný systém odrádzaním od riskantných špekulácií. Na obranu pred cielenými útokmi ale už nestačia.

Tvorcovia politík musia myslieť na makrofinančné riziká. Niektorí analytici predpovedali, že vyňatie ruských bánk zo SWIFT-u by mohlo spustiť druh globálneho systémového kolapsu, ku ktorému takmer došlo, keď v roku 2008 padol Lehman Brothers v New Yorku. Obávajú sa, že ruské finančné sankcie by mohli destabilizovať platby medzi protistranami, čím vzniká kríza dôvery, ktorá by sa mohla živiť sama sebou. Tieto predčasné predpovede sa ukázali ako nesprávne. Zdôrazňujú však, že odstránenie hlavných prvkov systému, ktorého fungovanie a zdroje stability zostávajú nezmapované, má neisté dôsledky.

Siete ako zbrane
Globalizácia viedla k mimoriadnej ekonomickej efektívnosti. Prevody peňazí prebiehajú v nanosekundách, nie v dňoch alebo týždňoch. Globálne dodávateľské reťazce umožňujú stovkám dodávateľov v desiatkach krajín vytvárať komplexné produkty, ako sú smartfóny. Niektorým dodávateľským reťazcom dominuje jedna krajina, napríklad Čína kontroluje takmer všetky fázy výroby fotovoltiky.

Vďaka týmto prepojeniam sú ekonomiky vzájomne závislé. Firmy v rôznych krajinách sa môžu v záujme efektívnosti spoliehať na jedného dodávateľa – čo vytvára riziká, ak tento dodávateľ zlyhá. Ako sa vojna rozšírila po celej Ukrajine, nemecké automobilky upadli do nečinnosti, pretože nemôžu získať káblové zväzky, ktoré vyrábajú ukrajinskí dodávatelia.

Globálna ekonomika nie je symetrická, je to otvorený systém prepojení, ktorý po uzavretí ponúka mnoho alternatívnych ciest. Je to asymetrické: toky obchodu a financií sa spoliehajú na relatívne malý počet uzlov alebo uzlov s mnohými spojeniami. Kontrola nad týmito centrami umožňuje vládam odoprieť protivníkom prístup ku kľúčovým častiam globálnych ekonomických sietí.

Niekoľko krajín alebo spoločností má neúmerný vplyv v oblastiach financií a obchodu. Napríklad SWIFT má sídlo v EÚ, ale riadia ho banky, ktoré sa spoliehajú na americký finančný systém. Transakcie medzi stranami mimo USA sa často spoliehajú na americké doláre, čo znamená, že musia byť zúčtované prostredníctvom malého počtu finančných inštitúcií regulovaných USA. A Silicon Valley v Kalifornii ovláda veľkú časť vyspelých svetových technológií a výpočtovej techniky.

Cielené útoky proti takýmto úzkym hrdlám môžu rýchlo narušiť celú sieť. V roku 2012 Spojené štáty a EÚ vylúčili Irán z globálneho finančného systému tým, že odmietli jeho bankám prístup k zúčtovaniu dolárov a k SWIFTu. Iránske spoločnosti mali problém dostať zaplatené za ropu, čo viedlo k dramatickému poklesu exportu. Objavili sa komplikované výmenné obchody: ropa sa menila za čaj, zipsy a tehly. Dopady môžu byť oveľa väčšie, než sú dopady všeobecných otrasov, ako napríklad prerušenia dodávateľského reťazca v dôsledku pandémie COVID-19. Teraz, keď USA odopreli niektorým ruským bankám prístup k doláru, fakticky ich vyčlenili z globálneho finančného systému.

Spojené štáty tiež kontrolujú dôležité duševné vlastníctvo a softvér na navrhovanie polovodičov. Výrobcovia polovodičov, ktorí nemajú sídlo v USA, zo strachu zo straty prístupu dodržiavajú americký zákaz vývozu do Ruska. Čínski výrobcovia, ako napríklad Semiconductor Manufacturing International Corporation v Šanghaji, budú čeliť hrozbe sankcií, ak by sa rozhodli nespolupracovať.

Skryté slabiny
Vlády a firmy sa musia pripraviť na prerušenia spôsobené úmyselnými, a nie náhodnými šokmi, ktoré je veľmi ťažké predvídať. Niektoré zraniteľnosti sú dobre známe. Čína napríklad dominuje v ťažbe a rafinácii prvkov vzácnych nerastov, ktoré sa používajú v mnohých výrobkoch, od mobilných telefónov po veterné turbíny. V roku 2010 Čína zastavila dodávky prvkov vzácnych nerastov do Japonska po spore o zajaté rybárske plavidlo, čo vyvolalo obavy, že by mohla využiť svoju dominanciu na tomto trhu ako nástroj nátlaku alebo odvety. Od roku 2010 sa podiel Číny na produkcii vzácnych nerastov zmenšil z takmer monopolu na o niečo menej ako 60 % celosvetového trhu, hoci stále zohráva ústrednú úlohu pri spracovaní týchto prvkov.

Podobne sa mnohé autá, telefóny a hodinky spoliehajú na americký GPS pri určovaní svojej geografickej polohy. GPS má vojenský pôvod a podlieha federálnej kontrole, čo vedie Rusko, Čínu a EÚ k vývoju vlastných konkurenčných satelitných systémov určovania polohy za cenu miliárd dolárov.
Ostatné zraniteľnosti natoľko jasné nie sú. Len samotné firmy vedia, ako v skutočnosti vyzerajú ich dodávateľské reťazce, a dokonca aj ich znalosti sú nedokonalé. Často poznajú svojich dodávateľov prvej úrovne (tých, s ktorými majú priame vzťahy) a môžu poznať svojich dodávateľov druhej úrovne (tých, na ktorých sa ich dodávatelia prvej úrovne spoliehajú). Ďalej je to už zahmlené. 

Ďalšie slabé články môžu byť objavené iba vtedy, keď ich náhodne odhalí ďalšia vojna, katastrofa alebo pandémia. Pred pandémiou COVID-19 si len málo ľudí všimlo alebo sa o to zaujímalo, že jeden nemecký výrobca vyrába zhruba 75 % strojov na spracovanie látok, ktoré si vyžadujú napríklad kvalitné lekárske respirátory. Výrobe vakcín dominuje malý klub prevažne bohatých krajín a táto koncentrácia výrobnej sily umožnila bohatým krajinám výrazne vyššiu zaočkovanosť. 

Špinavé peniaze
Kľúčové aspekty globálneho finančného systému znemožňujú reguláciu. Množstvo peňazí ukrytých v daňových rajoch je možné odhadnúť len nepriamo. „Dark pools“, v ktorých sa obchoduje s veľkými objemami zložitých finančných nástrojov, sú pre cudzincov nepriehľadné. Keďže je to neprehľadné, je ťažké predpovedať dopady. Dokonca aj obmedzené úsilie použiť globálne siete ako zbraň môže mať veľké neočakávané dôsledky. Napríklad v roku 2018 Spojené štáty „označili“ ruského oligarchu Olega Deripasku a jeho spoločnosti, čo znamená, že americkým podnikom bolo zakázané s nimi obchodovať a firmy mimo Spojených štátov im nemohli uľahčiť transakcie. To dostalo zákazníkov a dodávateľov obrovských konglomerátov, akým je napríklad spracovateľ hliníka United Company Rusal so sídlom v Moskve, do ohrozenia. Čoskoro sa ukázalo, že označenie Rusal by mohlo zdevastovať európskych výrobcov automobilov a iné podniky. Spojené štáty v skutočnosti zrušili niektoré sankcie tým, že požadovali od Rusalu a iných spoločností, aby znížili Deripaskov vlastnícky podiel.

Domino efekty
Keď mocné vlády využívajú úzke hrdlo, riskujú eskaláciu, rozvrat a odvetu. Vojna na Ukrajine už ovplyvňuje trhy s potravinami. Ukrajina a Rusko spolu tvoria asi 30 % celosvetovej produkcie pšenice. Ukrajina je hlavným vývozcom jačmeňa a kukurice a produkuje takmer 50 % svetového objemu slnečnicového oleja. Rusko a Bielorusko produkujú zhruba 31 % celosvetovej potaše – kľúčovej zložky hnojív. Nedostatok hnojív môže zhoršiť nedostatok potravín a ľudské utrpenie.

Rusko oponovalo, že by mohlo samo zablokovať vývoz niklu a zastaviť toky plynu do západnej Európy. Proti americkým predstaviteľom uvalilo vlastné (z veľkej časti symbolické) finančné sankcie. Takéto opatrenia by sa v strednodobom horizonte mohli znásobiť. Rusko potrebuje zarobiť tvrdú menu na exporte, mnohé z jeho produktov sa dá kúpiť aj inde. Napriek tomu je pravdepodobné, že v najbližších rokoch dôjde k výraznému narušeniu ekonomiky.

Ruské odvetné opatrenia by mohli vyvolať začarovaný kruh, špirálu protiodvetných opatrení. Debaty o jadrovej vojne a konfliktoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa zameriavajú na to, či spoločné chápanie „rebríčka eskalácie“ od menej extrémnych po extrémnejšie použitia,  môže znížiť riziká. Ekonomický nátlak a ekonomické dôsledky vojenského nátlaku by mohli spôsobiť zmätok v globálne prepojenom svete a mohli by sťažiť alebo znemožniť spoluprácu vlád pri riešení medzinárodných problémov, ako sú klimatické zmeny, pandémie a globálne zdravie.

Aké je riešenie? Prvým krokom je zmapovať siete, ktoré spájajú svet. Výskumníci by mali skúmať zraniteľnosti sietí. Algoritmy pre sieťovú analýzu dokážu identifikovať úzke miesta. Ekonomické modely môžu testovať odolnosť sietí voči vonkajším šokom alebo útokom. Závislosti medzi sieťami si vyžadujú štúdium. Napríklad, hoci trhy s ropou sú relatívne silné (pretože jeden zdroj ropy môže byť primerane nahradený iným), preprava ropy závisí od finančných sietí a poistenia lodnej dopravy, pričom obe majú úzky hrdlo.

Tvorcovia politiky musia posúdiť, ako najlepšie zmierniť zraniteľné miesta predtým, ako budú zneužité. Stratégie budú závisieť od špecifík. Vlády môžu dotovať domácich dodávateľov, ako to urobila Južná Kórea. Môže to byť zložitejšie, ako to vyzerá. Dodávateľské vzťahy sú zložité a podniky môžu stále preferovať spoluprácu so zavedenými partnermi. Južná Kórea považuje za náročné znížiť svoju závislosť od japonských materiálov pre elektroniku. V Spojených štátoch a EÚ je v dôsledku domácich politických sporov ťažké dohodnúť sa, či podporiť obnoviteľné zdroje, alebo rozšíriť jadrovú energiu a čo s ropou a plynom. Pochopenie dôsledkov zmenenej bezpečnostnej situácie na energetickú transformáciu a zmenu klímy po ruskej invázii je hlavnou výzvou pre výskum a politiku.

am, kde je to možné, môžu dodávateľské vzťahy podporiť dohody medzi podobne zmýšľajúcimi vládami. EÚ a Spojené štáty americké zintenzívňujú spoluprácu pri výrobe vyspelých technológií a ďalšie krajiny by sa k nim mohli pridať. Ak je spolupráca nemožná, materiáloví vedci a inžinieri budú musieť nájsť náhradu za kľúčové vstupy.

Niekedy sú zraniteľné miesta neodstrániteľné. Čína je pri výrobe pokročilých polovodičov závislá od zahraničných výrobných závodov. Napriek vysokým priemyselným dotáciám sa jej nepodarilo dobehnúť špičkové techniky a procesy. Riešenie takýchto zraniteľných miest bude zahŕňať zložité – a politické – kompromisy medzi hospodárskym pokrokom a národnou bezpečnosťou.

Upevnenie finančných sietí bude ešte ťažšie. Systém SWIFT a siete na zúčtovanie dolárov boli vytvorené počas studenej vojny. Či už v dobrom alebo zlom, len málokto venoval pozornosť ich strategickým dôsledkom. Krajiny, ktorým sa nepáčia súčasné dominantné siete, len ťažko budú vytvárať atraktívne alternatívy v podmienkach nedôvery. Môžu navrhnúť riešenia, napríklad Irán vybudoval tajný finančný mikrosystém, aby sa chránil pred režimom amerických sankcií. Rusko sa snaží odkloniť od transakcií v amerických dolároch. Niektorí ekonómovia tvrdia, že India by sa mohla pokúsiť zachovať svoju neutralitu a stať sa bezpečným prístavom pre politicky rizikové finančné aktíva.

Kľúčovou otázkou, ktorú si výskumníci musia položiť, je: za akých okolností by sa mohli začať rozpadať sieťové štruktúry, ktoré Spojené štáty a EÚ použili ako zbrane, a začať nahrádzať alternatívnymi sieťami alebo fragmentovanejšou globálnou ekonomikou? Odpovede si budú vyžadovať skúmanie zázemia medzi ekonómiou, politológiou a makrofinančnou históriou, ako aj sieťovou vedou, výskumom zložitosti, geografiou, vedou o materiáloch a ďalšími disciplínami. Sociálni vedci potrebujú vybudovať integrované modely, aby pochopili interakcie medzi týmito ekonomickými a politickými strategickými rozhodnutiami a zhromaždili údaje na testovanie a spresňovanie.
 

Súvisiace články

Aktuálne správy