Namiesto vojny geoekonomika: Vitajte v novej ére sankcií na presadzovanie vlastných záujmov

, the conversation Foto: SITA/AP

Najmenej 1275 nových sankcií, najmä vylúčenie Ruska z medzinárodného finančného systému. Taká je odpoveď mnohých krajín sveta na uznanie ukrajinských separatistických republík Vladimírom Putinom a potom na ozbrojenú inváziu.

Súčasná kríza sa ukazuje ako nápadný príklad využívania toho, čo sa nazýva „geoekonomika“. V kontexte zahraničnej politiky ju možno definovať ako využívanie ekonomických nástrojov na ovplyvňovanie politických cieľov inej krajiny.

Už v roku 1989 v prorockom článku špecialista na americkú vojenskú stratégiu Edward Luttwak predpovedal jej zovšeobecnenie. V duálnom kontexte globalizácie a konca studenej vojny sa podľa neho pomer síl mal zakladať viac na ekonomike ako na vojenských prostriedkoch.

Nástup „globalizácie“ ohlásil v roku 1983 Theodore Levitt, ekonóm na Harvard Business School. Poukázal na skutočnosť, že trhy vstupujú do rastúcej dynamiky prepojenia v celosvetovom meradle. Tento fenomén odvtedy nezoslabol, podľa indexu KOF vytvoreného švajčiarskym ekonomickým inštitútom sa intenzita globalizácie obchodných a finančných búrz za posledných 50 rokov zdvojnásobila.

V rovnakom čase a v kontexte konca studenej vojny sme boli svedkami veľkolepého vývoja foriem vedenia vojny. Zatiaľ čo konflikty medzi viacerými štátmi sú čoraz zriedkavejšie, napätie a konflikty v rámci jedného sa viac ako zdvojnásobili. V roku 2020 tak boli na svete len tri medzištátne konflikty proti približne päťdesiatke občianskych vojen. Medzi nimi Sýria, Etiópia, Barma a Mali. Vo všetkých týchto krajinách štát zápasí so zložkami občianskej spoločnosti, ktoré stoja proti sebe a/alebo proti nemu. Toto je jeden zo znakov našej éry: vojna, ktorá je dlho prejavom (nad)moci štátov, je dnes najčastejšie znakom jej kolapsu.

Tento pokles počtu medzištátnych konfliktov neznamená, že štáty, najmä tie najbohatšie a najmocnejšie, sa vzdali obrany alebo presadzovania svojich záujmov. Jednoducho majú tendenciu uchýliť sa k iným mocenským nástrojom, ktoré sú ekonomickejšie ako vojenské.

Tento posun od vojenskej geopolitiky ku geoekonomike pramení vo veľkej miere zo vzájomnej závislosti vyvolanej ekonomickou globalizáciou. Je pravda, že tradičná geopolitika nezmizla, ale jej uplatňovanie je založené na zbraniach našej doby: menej ocele a viac kapitálu, menej nábojov a viac sankcií. S globalizáciou majú politickí aktéri tendenciu nahrádzať hrozbu vojenských sankcií ekonomickými sankciami. Dôvod je dvojaký. Geoekonomická rovnováha síl sa zameriava na samotné základy globalizácie, t. j. na vytváranie hodnôt, bez trvalého zničenia kapitálu, infraštruktúry, miest alebo priameho zabíjania ľudí, ako to robí konvenčná vojna. Pod sankciami sa hra s pozitívnym súčtom liberálnej globalizácie stáva hrou s nulovým súčtom: nie každý vyhrá, keď do hry vstúpi geoekonomika!

Kvantitatívne a štrukturálne skúmanie povahy sankcií uvalených štátmi na iné štáty ukazuje, do akej miery sa konfliktnosť vyvinula. Nielenže sa počet sankcií od roku 1990 viac ako zdvojnásobil, ale predovšetkým sa zmenil ich charakter. Tradičné sankcie, akými sú zbrojné alebo obchodné embargá, platia dodnes. Tie, ktoré zaznamenali najväčší rast, sú však priamo spojené s nárastom finančnej globalizácie a mobility ľudí. K tejto diverzifikácii nástrojov geoekonomiky prispela finančná integrácia, lepšie sledovanie platieb, extrateritorialita amerického práva spojená s prevahou používania amerického dolára a túžba po použití cielených sankcií.

Nový vek sankcií sa týka aj ich cieľov. Väčšinu dnes tvorí iniciatíva Spojených štátov a Európskej únie, teda krajín, ktoré majú silnú ekonomickú vyjednávaciu silu. Ich cieľom je často presadzovať v zahraničí svoje základné princípy, akými sú ľudské práva a záruka právneho štátu. Dôkazom toho sú súhrnné údaje v rámci databázy Global Sanctions.

Nie vždy však sankcie dosahujú svoje ciele. V priemere môžeme uvažovať, že s celkovým úspechom sa stretávajú len sotva vo viac ako tretine prípadov. V prípade Ukrajiny sa potom môžeme obávať, že geoekonomika ustúpi klasickej geopolitike, najmä ak sa Rusku podarí posilniť obchod s ekonomickými partnermi, ktorí zostali neutrálni, ako je Čína. Spojenci Kyjeva už smerujú k dlhodobej vojenskej podpore s dodávkami ťažkých zbraní.

Dôležité je nezabúdať na to, že ekonomické sankcie nemusia priniesť očakávané ciele, pričom budú mať hrozné následky pre obyvateľstvo, ktoré im je vystavené. Pripomínať by nám to mali príklady prvej svetovej vojny a koloniálnych ríš.

Súvisiace články

Aktuálne správy