oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
V súčasnosti sa v mnohých krajinách diskutuje o ambicióznych minimálnych mzdách vo výške 60 % a viac národnej priemernej mzdy. Zvýšenie minimálnej mzdy nad 50 % priemernej mzdy ale znižuje zamestnanosť čoraz väčšou mierou. Preto optimálna minimálna mzda závisí aj od úrovne sociálneho zabezpečenia.
Európska komisia presadzuje primeranú minimálnu mzdu vo výške 60 % mediánu mzdy. Nedávna správa zverejnená ministerstvom financií Spojeného kráľovstva odporúča podobnú úroveň. Nemecký minister práce a sociálnych vecí sa zaviazal, že minimálna mzda bude 12 eur na hodinu, čo je približne 70 % celoštátnej mediánovej mzdy a predstavuje takmer 25 % nárast oproti súčasnej úrovni. Zákon o zvýšení miezd by do roku 2025 zvýšil americkú federálnu minimálnu mzdu na 15 dolárov za hodinu. Zlepší takéto ambiciózne zvýšenie minimálnej mzdy životné podmienky pracovníkov s nízkymi mzdami, ako to obhajujú zástancovia, alebo povedie k masívnej strate zamestnania, ako sa obávajú oponenti?
Doterajšie ex-post hodnotenia predchádzajúcich zvýšení minimálnej mzdy sú zmiešané. Aj keď sa vedci snažia identifikovať kauzálne účinky minimálnych miezd na zamestnanosť so zvyšujúcou sa mierou sofistikovanosti, minimálne mzdy ovplyvňujú mnohé ďalšie ekonomické výsledky. Na základe doterajšej literatúry je preto ťažké vyvodiť záver, či by bola vyššia minimálna mzda žiaduca. Vedci sa preto rozhodli zvoliť iný prístup pri hľadaní odpovede na túto otázku, informuje portál Voxeu.
Vyvinuli model, ktorý vezme do úvahy kvalitatívne a kvantitatívne heterogénne reakcie na zamestnanosť v regiónoch s odlišnou produktivitou. Zároveň zohľadňuje široký rozsah účinkov minimálnej mzdy, ktoré boli nedávno zdokumentované, vrátane vplyvov na účasť pracovnej sily, ceny obchodovateľných tovarov, nájomné za bývanie, náklady na dochádzanie do zamestnania a párovanie medzi pracovníkmi a firmami. Kvantifikovali model pre viac ako 4 400 nemeckých samospráv s takmer 30 miliónov životopisov zamestnancov ročne, 20 miliónov transakcií s nehnuteľnosťami a podrobných údajov o bilaterálnom obchode. Keďže priemerné mzdy sa medzi krajinami a v čase výrazne líšia, použili mieru relatívnej minimálnej mzdy: pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde.
Mzda vs. zamestnanosť
Stručne zhrnuté, výskum ukázal, že ambiciózne plány na zvyšovanie minimálne mzdy môžu dosiahnuť zníženie mzdovej nerovnosti bez toho, aby to malo škodlivý vplyv na blahobyt či spravodlivosť. Pravdepodobne však spôsobia značnú stratu zamestnania. Zatiaľ čo vplyv na zamestnanosť je malá, do približne 50 % priemernej národnej mzdy, na vyšších úrovniach rastie. Vzhľadom na to, že súčasná nemecká spolková minimálna mzda zostala od svojho zavedenia v roku 2015 blízko 48 % národnej priemernej mzdy, modelové simulácie ukázali, že nemá veľký vplyv na zamestnanosť. Na základe simulovaných účinkov na zamestnanosť však vedci odporúčajú, aby sa ambicióznejšie plány zvyšovania minimálnej mzdy zavádzali po malých krokoch a pri starostlivom hodnotení krátkodobých efektov na zamestnanosť, aby bolo možné včas odhaliť potenciálne body zlomu.
Vo všeobecnosti výsledky ilustrujú, ako bude vhodnosť akejkoľvek minimálnej mzdy závisieť od uvažovanej relatívnej úrovne a sociálneho zabezpečenia. Pri stanovovaní minimálnych miezd tvorcovia politík obchodujú s efektmi zamestnanosti, spravodlivosti a blahobytu. V závislosti od priorít budú optimálne úrovne minimálnej mzdy rôzne. Napríklad maximalizácia zamestnanosti si vyžaduje nastavenie relatívne nízkej úrovne v prípade Nemecka, približne 38 % národnej priemernej mzdy (42 % národného mzdového mediánu alebo 7,60 EUR na hodinu v absolútnom vyjadrení). Takáto minimálka by mala len malý pozitívny vplyv na zamestnanosť, ale rovnako zanedbateľné účinky na spravodlivosť a blahobyt.
Maximalizácia blahobytu si vyžaduje ambicióznejšiu minimálnu mzdu vo výške 58 % národnej priemernej mzdy (64 % národnej strednej mzdy alebo takmer 12 EUR na hodinu v absolútnom vyjadrení), čo povedie aj k väčšiemu zníženiu nominálnej mzdovej nerovnosti. Akékoľvek zvýšenie úrovne minimálnej mzdy v rámci týchto hraníc bude znamenať výmenu pozitívnych účinkov na spravodlivosť a blahobyt za negatívne účinky na trhu práce. Samozrejme, ešte vyššie úrovne minimálnej mzdy možno obhajovať na základe cieľa spravodlivosti.
Vedecké simulácie naznačujú, že minimálna mzda by mohla byť stanovená až na 70 % národnej priemernej mzdy (77 % národného mzdového mediánu, alebo 14 EUR na hodinu), potom by už bol sociálny efekt negatívny. Odporúčanie takejto vysokej úrovne minimálnej mzdy by však znamenalo zamerať sa striktne na očakávanú reálnu mzdu (súčin reálnej mzdy podmienenej zamestnaním a pravdepodobnosti zamestnania) bez akejkoľvek averzie voči vyššej miere nezamestnanosti. Akékoľvek zvýšenie úrovne minimálnej mzdy v rámci týchto hraníc znamená výmenu pozitívnych účinkov na spravodlivosť a blahobyt za negatívne účinky na zamestnanosť.
Aj keď sa tieto kompromisy môžu zdať z hľadiska politiky frustrujúce, analýza odhaľuje aj niekoľko povzbudivejších správ. Politici majú namiesto toho, aby sa vydali cestou stále vyšších minimálnych miezd, alternatívu implementovať regionálne minimálne mzdy. Podľa vedcov regionálne minimálne mzdy, ak sú stanovené pre priestorové jednotky nie väčšie ako kraje, sú cielenými nástrojmi politiky, ktoré zmierňujú kompromis medzi negatívnymi vplyvmi na zamestnanosť a pozitívnymi vplyvmi na blahobyt. Na ilustráciu potenciálu, minimálna mzda maximalizujúca zamestnanosť, na úrovni 50 % priemernej mzdy mesta alebo obce, by mohla zvýšiť blahobyt o 4 %, čo je úroveň, ktorá sa dá dosiahnuť zavedením celoštátnej minimálnej mzda maximalizujúcej blahobyt. Tou ale získate zvýšenie zamestnanosti len o 1,1 %.
