oPeniazoch.sk, CNBC,Reuters;Sky news Foto: SITA/AP;TASR/AP
Obrovské hromadenie jednotiek v blízkosti ukrajinských hraníc a varovania pred rozsiahlou vojnou sú viac než len náznak deja vu.
Nedávne napätie oživilo spomienky na počiatočné štádiá konfliktu, ktorý sa začal pred ôsmimi rokmi, keď začalo krviprelievanie v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe krajiny, ktoré pokračuje do dnešného dňa.
V novembri 2013 Viktor Janukovyč, ukrajinský proruský prezident, odmietol užšie vzťahy s Európskou úniou, keď v predvečer summitu v litovskom Vilniuse odmietol podpísať asociačnú dohodu. Na Janukovyča zatlačilo Rusko, ktoré následne Ukrajine ponúklo ekonomickú pomoc vo výške 15 miliárd dolárov. Objavili sa však aj obvinenia, že Brusel a Medzinárodný menový fond reagovali veľmi pomaly a nepružne s vlastnými plánmi na záchranu zlyhávajúcej ekonomiky Ukrajiny.
Janukovyčovo odmietnutie poslalo nahnevaných občanov do ulíc Kyjeva. Nepokoje eskalovali niekoľko mesiacov a bezpečnostné sily sa márne pokúšali protesty potlačiť. Desiatky ľudí prišlo o život 20. februára 2014 na kyjevskom Námestí nezávislosti, v najkrvavejší deň násilia.
Koncom februára Janukovyč utiekol a hlavné mesto sa dostalo do rúk rôznych proeurópskych opozičných strán. Pozornosť sa zamerala na Krym, polostrov na juhu krajiny, kde žije etnická ruská väčšina a kde sídlila ruská Čiernomorská flotila.
Putin vyslal svoju armádu k ukrajinským hraniciam na nečakané vojenské cvičenie a stíhačky pozdĺž západných hraníc Ruska boli uvedené do stavu najvyššej pohotovosti. Následne vo štvrtok 27. februára ozbrojenci bez odznakov na uniformách obsadili vládne budovy na Kryme a deň nato ovládli dve krymské letiská.
Trhy zareagovali
Trhová rally sa na Wall Street v piatok popoludní vytratila na základe klebiet o ruskej vojenskej akcii. V danom týždni padol rubeľ na rekordné minimum voči euru a na päťročné minimum voči doláru. Ukrajinská hrivna už kolabovala kvôli obavám z platobnej neschopnosti.
V pondelok po víkende, keď sa Ukrajina pripravovala na vojnu, nemecký DAX, s veľkou expozíciou v ruskom plyne, klesol o 3,3 %, čo je najväčší pokles v tom čase od mája 2012. Ruské akcie v ten istý deň klesli o 10,8 %.
Akcie mobilného operátora MegaFon kótované na burze v Moskve uzatvorili s prepadom o 11 %, ropná spoločnosť Rosnefť o 4 %, Gazprom klesol o 14,5 % a Sberbank o 15 %. Zasiahnuté boli aj akcie ruských spoločností QIWI a Mobile Telesystems, ktoré uzavreli s poklesom o 11 % a 12,6 %. Akcie padali aj firmám s vysokou expozíciou voči Rusku a Ukrajine, napríklad francúzskej automobilke Renault o 5 % či talianskej UniCredit, ktorá odpísala 4,1 %.
Malí zelení mužíci
Ruský prezident najprv poprel, že vojaci bez odznaku na Kryme, dnes známi ako Putinovi „zelení mužíčkovia“, boli ruskí vojaci. V tom čase Putin kategoricky poprel, že to boli jeho vojaci, tvrdil, že všetko ich vybavenie sa dá ľahko kúpiť v obchode s vojenskými prebytkami. Podľa Sky news to bolo natoľko drzé vyjadrenie, že dôstojníci ukrajinskej flotily písali ruskému prezidentovi, aby im prezradil, kde by našli vojenský obchod, kde by sa dali kúpiť automatické zbrane a granátomety. Až mesiac po formálnej anexii polostrova Ruskom Putin priznal, že na Krym „samozrejme“ rozmiestnil svoje jednotky.
V marci Krym v referende, ktoré Európa a Spojené štáty označili za nezákonné a ktoré vyvolalo sankcie, prevažnou väčšinou hlasov podporilo odchod z Ukrajiny. Objavili sa aj nahrávky, kde Putin hovorí, že vydal rozkaz začať plánovať operáciu na anexiu Krymu niekoľko týždňov predtým, ako ľudia, ktorí tam žijú, dostali šancu o tom hlasovať v referende usporiadanom mužmi s kalašnikovmi.
Ruské zabratie Krymu Ukrajine má svoje korene v dlhej histórii dvoch bývalých sovietskych štátov. Destabilizovaná vláda a pouličné protesty v Kyjeve začiatkom roku 2014 viedli k tomu, že Vladimir Putin 21. marca podpísal legislatívu, ktorá zavŕšila proces pohltenia Krymu Ruskom, čím sa vzoprel západným vodcom, akým bol vtedajší americký prezident Barack Obama, ktorý odvtedy čelil tvrdej kritike za to, že bol voči ruskej invázii príliš mäkký.
Putin vyhlásil, že má právo napadnúť Ukrajinu, aby ochránil ruské záujmy a občanov, čo britské ministerstvo zahraničných vecí nazvalo „najväčšou krízou v Európe v dvadsiatom prvom storočí“. V reakcii na to Ukrajina povolala záložníkov a Spojené štáty pohrozili Rusku ekonomickou izoláciou.
Na slávnostnom ceremoniáli v Kremli, ktorý vysielala televízia naživo, Putin podpísal zákon o ratifikácii zmluvy, ktorou sa Krym stáva súčasťou Ruska, ako aj legislatívu, ktorou sa vytvárajú dva nové ruské administratívne obvody: Krym a prístavné mesto Sevastopoľ. „Chcem zablahoželať všetkým občanom Ruskej federácie – obyvateľom celej krajiny, Krymu a Sevastopolu – k tomu, čo je, bez akéhokoľvek preháňania, transparentná udalosť,“ povedal Putin malej skupine vysokých zákonodarcov a úradníkov pred podpisom dokumentov. Lojálni zákonodarcovia prehnali legislatívu oboma komorami parlamentu po tom, čo Putin v utorok zmluvu podpísal počas prepracovanejšieho kremeľského ceremoniálu, ktorý bol umocnený emocionálnym vlasteneckým prejavom.
Ruská anexia Krymu, ktorý má etnickú ruskú väčšinu a ktorý pred 60 rokmi „daroval“ Ukrajine sovietsky vodca Nikita Chruščov, odštartovala najväčšiu krízu medzi Východom a Západom od studenej vojny.
Rusko opakovane poprelo, že by plánovalo inváziu na Ukrajinu, napriek viacerým správam, že na rôznych miestach pozdĺž svojej hranice s Ukrajinou zhromaždilo okolo 100 000 vojakov a vojenského arzenálu. Putin povedal, že Rusko môže na svojom území umiestniť svoje jednotky kdekoľvek sa mu zachce. Zároveň Rusko obvinilo Západ z podnecovania nepriateľstva a hystérie v regióne.
Aj keď si prezident Vladimir Putin prečítal dokumenty, bude si vyžadovať čas na ich preštudovanie, „nedá sa povedať, že naše názory boli brané do úvahy alebo že bola preukázaná pripravenosť vziať do úvahy naše obavy,” povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako informovala agentúra Reuters, takto reagoval Kremeľ na americké bezpečnostné návrhy, ktoré boli osobne doručené do Moskvy. Peskov, ktorý prirovnal súčasné napätie v Európe k situácii, ktorá pripomína studenú vojnu, povedal, že Moskve potrvá, kým prehodnotí reakciu USA, a že “by bolo hlúpe očakávať odpoveď na druhý deň”.
Reakcia Kremľa prišla deň po tom, čo USA doručili svoje písomné odpovede na bezpečnostné požiadavky Ruska – vrátane toho, že Ukrajine nikdy nebude umožnené pripojiť sa k americkej a európskej vojenskej aliancii NATO a že organizácia zruší svoje nasadenie vo východnej Európe.
Spojené štáty vo svojej odpovedi, ktorú Kremľu poskytol americký veľvyslanec v Moskve, zopakovali svoje predchádzajúce odmietnutie ustúpiť takýmto požiadavkám a namiesto toho sa držali svojho záväzku k politike „otvorených dverí“ NATO.
USA a NATO nie sú pripravené vziať Rusko za slovo, že nenapadne Ukrajinu. NATO uviedlo svoje sily do pohotovosti a posilnilo svoje pozície vo východnej Európe, pričom do regiónu boli vyslané ďalšie lode a bojové lietadlá. USA medzitým uviedli tisíce vojakov do zvýšenej pohotovosti, čo znamená, že sú pripravení na nasadenie v regióne, ak by kríza eskalovala.
Lavrov vo štvrtok povedal, že reakcia USA “nám umožňuje očakávať začiatok vážneho rozhovoru, ale o sekundárnych otázkach. Pokiaľ ide o hlavnú otázku, v tomto dokumente nie je žiadna pozitívna reakcia,” povedal podľa spravodajskej služby Interfax. Údajne uviedol, že hlavným problémom Ruska je „neprípustnosť ďalšieho rozširovania NATO na východ a nasadzovanie úderných zbraní, ktoré by mohli ohroziť územie Ruskej federácie“.
Analytici sa zhodujú, že všetky pohľady sa teraz upierajú na Putina, pretože hádanie pokračuje, čo urobí ďalej. Timothy Ash, hlavný stratég rozvíjajúcich sa trhov v BlueBay Asset Management, zhrnul tento sentiment do jednej vety: „Všetky oči sa upierajú na Putina, navýši stávku alebo zloží karty v tejto pokerovej hre s vysokými stávkami?”
Generálporučík Ben Hodges, bývalý veliteľ americkej armády v Európe, ktorá je zodpovedná za presadzovanie amerických strategických záujmov v Európe a Eurázii, vo štvrtok pre CNBC povedal, že očakáva, že Putin bude naďalej vyvíjať tlak na Ukrajinu a jej spojencov. „Až kým niekto ustúpi jednej z jeho požiadaviek, či už je to prísľub, že Ukrajina nikdy nemôže vstúpiť do NATO, alebo prísľub odchodu z niektorých krajín, alebo podobné veci. Takže to, čo ďalej urobí, je, že bude pokračovať v tomto cvičení, ktoré robí v Bielorusku, kde máte tisíce ruských vojakov, ktorí sa pripájajú k vojakom z Bieloruska na cvičenie, nepredpokladám, že tieto praktiky v dohľadnej dobe opustia.”
Poznamenal, že koncentrácia námorných kapacít v oblastiach Baltského a Čierneho mora by Putinovi umožnili operovať na pobreží Čierneho mora západne od Krymu a tiež v Azovskom mori. „Myslím si, že toto sú najpravdepodobnejšie typy akcií, ktoré sa stanú. Nie masívny útok na celej Ukrajine, ale pravdepodobne obmedzenejšie útoky, ktoré by znížili jeho vlastné obete, no stále by mu umožnili dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je ukázať, že môže ísť kamkoľvek chce, a podkopať ukrajinskú vládu,“ povedal Hodges.
