Turecko zastavilo štvormesačnú sériu znižovania úrokových sadzieb

, TASR Foto: SITA/AP;TASR/AP

Turecká centrálna banka sa vo štvrtok podvolila tlaku trhu a zastavila štvormesačnú sériu znižovania úrokových sadzieb, ktorá spôsobila prudký nárast inflácie a kolaps meny.

Banka ponechala svoju základnú sadzbu na úrovni 14 % dva dni po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan, horlivý odporca vysokých úrokových sadzieb, povedal, že budúce znižovanie by mohlo byť „postupné a bez akéhokoľvek zhonu“.

Erdogan vedie „vojnu o ekonomickú nezávislosť“, ktorej cieľom je odnaučiť Turecko od závislosti na príleve zahraničného kapitálu podporou lacných pôžičiek a oživením exportu. Ale v dôsledku jeho politiky sa ekonomika krajiny nebezpečne vymkla spod kontroly. Miera inflácie v Turecku vyskočila na 19-ročné maximum 36 % a turecká líra stratila 44 % zo svojej hodnoty voči doláru a minulý rok sa stala najhoršou menou na svete spomedzi rozvíjajúcich sa trhov.

Čisté rezervy centrálnej banky, ukazovateľ ekonomického zdravia Turecka a schopnosti odolávať potenciálnej bankovej kríze, do 7. januára klesli na 7,9 miliardy USD (6,96 miliardy eur) z 21,1 miliardy USD v polovici decembra.

"Ostrý pokles líry predstavuje riziko zakorenenia inflácie na veľmi vysokých úrovniach," uviedol Jason Tuvey z Capital Economics v poznámke pre klientov. "Slabá líra by mohla spôsobiť, že sa vykryštalizujú zraniteľné miesta v bankovom sektore."

Erdogan sa odvolával na islamské pravidlá proti úžere, aby ospravedlnil svoje presvedčenie, že vysoké úrokové sadzby spôsobujú infláciu. Ekonómovia sa však všeobecne zhodujú, že opak je pravdou.

Centrálne banky zvyšujú sadzby, aby zvýšili náklady na podnikanie, keď ekonomika rastie príliš rýchlo. To pomáha stláčať ceny znížením dopytu.

Vysoké úroky pomáhajú tiež pri podpore meny tým, že zvyšujú návratnosť miestnych bankových vkladov a investícií.
Erdogan však tvrdí, že Turecko vyvinulo „nový ekonomický model“ na dosiahnutie udržateľného rastu.

Centrálna banka obvinila z prudkého zrýchlenia inflácie na 36,2 % v decembri z 21,3 % v novembri "nezdravú tvorbu cien na devízovom trhu" a tiež vonkajšie faktory, ako sú vysoké ceny komodít a problémy globálneho dodávateľského reťazca spôsobené pandémiou nového koronavírusu.

Ekonómovia sa domnievajú, že banka bude musieť podstatne zvýšiť svoje úrokové sadzby, aby vyriešila hromadiace sa problémy Turecka.

Turci premieňali svoje líry na zlato a doláre, aby sa chránili pred zvyšovaním cien a eróziou svojej kúpnej sily. Vláda sa to pokúsila zastaviť vytvorením nových bankových vkladov, ktoré efektívne spájajú hodnotu líry s dolárom.

Erdogan v stredu (19. 1.) uviedol, že nová schéma prilákala 163 miliárd lír (10,57 miliardy eur). Oficiálne údaje však ukazujú, že zhruba 60 % všetkých tureckých vkladov je stále držaných v cudzích menách.
(1 EUR = 1,1345 USD; 1 EUR = 15,4207 TRY)

Súvisiace články

Aktuálne správy