oPeniazoch.sk, voxeu Foto: getty images
Poslanci Európskeho parlamentu by mali vyzývať na zodpovednosť ECB za dosiahnutie jej hlavného cieľa, cenovej stability. Ukazuje sa však obmedzené chápanie štandardov, podľa ktorých sa poslanci EP snažia ECB hodnotiť.
Počas posledného desaťročia centrálne banky na celom svete výrazne rozšírili súbor nástrojov politiky, prostredníctvom ktorých dosiahli svoj cieľ cenovej stability, čo vyvolalo viaceré dôsledky. Nedávne kroky centrálnych bánk opätovne rozprúdili diskusiu o vzťahu medzi nezávislosťou a zodpovednosťou a možnými dôsledkami z hľadiska dôvery a transparentnosti.
Reakcie centrálnych bánk na finančné a hospodárske krízy v rokoch 2008 a 2020 vyvolali dôležité otázky, či ich rámce zodpovednosti sú vhodne prispôsobené novej ére vysoko intervenčných politík centrálnych bánk a či sú primerané v rámci výzvy zabezpečiť, aby nezávislosť nestála v ceste inštitucionálnej kontrole.
Zatiaľ čo v ekonómii a politológii existuje rozsiahla literatúra o postupoch a mechanizmoch, prostredníctvom ktorých centrálne banky zodpovedajú za svoje činy, oveľa menšia pozornosť bola venovaná druhej strane vzťahu a to zodpovednosti, konkrétne politickému hlasu, prostredníctvom ktorého tvorcovia politík vedú centrálnu banku k zodpovednosti.
Takéto zanedbanie nezostalo bez následkov. Obmedzené chápanie štandardov, podľa ktorých tvorcovia politiky považujú centrálnu banku za zodpovednú, riskuje, že sa prestanú brať do úvahy neformálne kanály, prostredníctvom ktorých politika ovplyvňuje menovú politiku, a to aj napriek de jure štatutárnym opatreniam na zabezpečenie nezávislosti centrálnej banky. Navyše sa tak deje v čase, keď je nezávislosť obzvlášť zraniteľná v dôsledku populistickej politiky, rastúceho verejného dlhu a klesajúcej verejnej podpory centrálnym bankám, prinajmenšom vo vyspelých ekonomikách. Preto vyvstáva kľúčová otázka, za čo centrálne banky zodpovedajú pred volenými predstaviteľmi?
Ekonómovia, Federico Maria Ferrara, Donato Masciandaro, Manuela Moschellová a Davide Romelli sa zamerali na politikov, pred ktorých predstupujú predstavitelia ECB, poslancov Európskeho parlamentu (EP) v rámci štvrťročných menových dialógov. Štúdium postupov zodpovednosti volených predstaviteľov voči ECB ponúka množstvo dôležitých empirických informácií.
ECB ako nadnárodná centrálna banka podlieha kontrole politikov, ktorých preferencie sa v jednotlivých krajinách a politických dimenziách líšia. Vypočutie politického hlasu vyjadreného v Európskom parlamente vedcom umožnilo analyzovať vplyv ekonomickej heterogenity neprieč rôznymi volebnými obvodmi zastúpenými volenými predstaviteľmi. Ďalej štúdia ukázala, že ECB ako inštitúcia má primárny mandát, ktorý stanovuje cenovú stabilitu ako primárny cieľ centrálnej banky a tomu podriaďuje sledovanie iných cieľov. Vedci sa zaujímali o to, či politici zdôrazňujú hlavné alebo vedľajšie ciele pri vyvodení zodpovednosti centrálnej banky. Empirická analýza sa opiera o nový súbor údajov o menových dialógoch ECB a využíva najmodernejšie techniky kvantitatívnej analýzy textu. Z analýzy vyplývajú dve hlavné zistenia.
Po prvé, ukazuje sa, že politický hlas o vyvodení zodpovednosti centrálnej banky sa v priebehu času a medzi tvorcami politík výrazne líši. Predovšetkým, že poslanci EP nie vždy považujú centrálnu banku za zodpovednú za primárny cieľ cenovej stability, ktorý bol delegovaný na ECB. Európski politici sa tiež snažia, aby centrálna banka zodpovedala za širší súbor problémov, ktoré súvisia s hlavným cieľom centrálnej banky, ale sú od neho odlišné.
Po druhé, použitím panelových údajov vedci ponúkli dôkazy o tom, že poslanci EP reagujú na rozdiely v nezamestnanosti vo svojich volebných obvodoch. Čím vyššia je domáca miera nezamestnanosti v krajine, kde boli zvolení, tým menšia pozornosť politikov sa venuje cenovej stabilite.
Konkrétne výsledky naznačujú, že je menej pravdepodobné, že zvolení tvorcovia politík budú brať centrálnu banku na zodpovednosť za jej primárny cieľ cenovej stability, keď sú podmienky na trhu práce v ich domovskej krajine nepriaznivejšie.
