oPeniazoch.sk, the conversation Foto: TASR/AP
Pri dnešných vysokých cenách ropy a rekordných cenách plynu môžeme zabudnúť na situáciu, aká tu bola pred dvoma rokmi. Nadmerná ponuka fosílnych palív spôsobila producentom koncom roka 2019 obavy z nízkych cien. Saudská Arábia a Rusko sa názorovo nezhodli v potrebe ďalšieho zníženia produkcie na podporu cien. Potom sa prejavil rozsah a dosah pandémie, ekonomiky sa zablokovali a dopyt po energii prudko klesol, najvýraznejšie po rope vzhľadom na jej prepojenie s dopravou.
Priemerná cena za barel ropy Brent sa riadne prepadla z 64 dolárov za barel v roku 2019 na 42 v roku 2020. Ale odvtedy cena stúpla na priemer 71 USD za barel v roku 2021. Toto posilnenie odzrkadľuje úspech ropného kartelu Opec+ pri riadení produkcie proti oživujúcemu sa globálnemu dopytu, k čomu prispela aj len mierna miera oživenia dodávok z amerického bridlicového priemyslu.
To isté sa nedá povedať o trhu s plynom, kde sa ceny výrazne líšia podľa regiónu. Severná Amerika je sebestačná a teší sa relatívne nízkym cenám, no spotrebitelia v Európe a Ázii musia súťažiť o marginálne dodávky na svetovom trhu.
Pri použití spotovej ceny Spojeného kráľovstva, ako európskeho benchmarku, sa plyn začiatkom roka 2020 obchodoval za približne 0,35 až 0,40 £ za therm, ale do mája 2020 klesla na 0,084 £. V čase pandémie boli dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) v USA zrušené pre nedostatok dopytu a ruský Gazprom musel obmedziť produkciu zo svojich polí na Sibíri. Holandský veľkoobchodný kontrakt, čo je ďalší európsky benchmark, sa vyšvihol až na úroveň vyše 145 eur za megawatthodinu (MWh)
Začiatkom roku 2021 však zima v Ázii varovala pred tým, čo príde, keď dopyt po plyne začal stúpať. Rozpútala sa globálna kríza cien plynu, pričom európski spotrebitelia museli poraziť ázijských kupcov, aby prilákali dodávky LNG. Ceny odvtedy klesli, pretože dodávky LNG boli presmerované z Ázie, zásoby však zostávajú nízke a dlhotrvajúce chladné počasie v Európe a/alebo Ázii by mohlo opäť zaznamenať prudký nárast cien (a začiatkom januára opätovne rástli).
V tejto súvislosti politici na oboch stranách Atlantiku vyzvali na zvýšenie produkcie ropy a plynu ako spôsob znižovania cien. V Spojenom kráľovstve sa objavili výzvy na zníženie zdaňovania plynu a elektriny, odstrániť zelené poplatky z účtov, ktoré dotujú energiu z obnoviteľných zdrojov, podporovať nový prieskum v Severnom mori, či dokonca pokúsiť sa resuscitovať vývoj bridlicového plynu.
Producenti fosílnych palív využili túto krízu na varovanie pred chaotickým energetickým prechodom a rýchlym odklonom od fosílnych palív. Na druhej strane, pre environmentalistov kríza zdôrazňuje potrebu urýchliť odklon od drahých a nestálych fosílnych palív. V oboch prípadoch je pravda.
Výzvy na zelený prechod
Environmentálne dôsledky spotreby fosílnych palív sú čoraz zreteľnejšie. Správa o fyzikálnych vedách IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) z roku 2021 objasnila závažnosť situácie. Analýzy akademikov, medzinárodných organizácií a think-tankov objasnili, že plánujeme investovať do budúcej ťažby ropy a zemného plynu ďaleko nad rámec obmedzení Parížskej dohody z roku 2015, ktorá sa zaviazala udržať globálne otepľovanie na maximálne 2 °C.
Keď sa svetoví politici a vyjednávači o zmene klímy stretli v Glasgowe na klimatickej konferencii COP26 vlani v novembri, uznali rozsah výzvy a prijali záväzky a prísľuby. Stále však zaostávajú za tým, čo je potrebné. Rovnako dochádza k oživeniu emisií skleníkových plynov a príležitosť na lepšie budovanie prostredníctvom ekologickej obnovy sa premeškala, pretože väčšina vládnej finančnej podpory smeruje k udržaniu status quo na fosílne palivá.
Dobrou správou je, že náklady na čistú energiu a nízkouhlíkové technológie naďalej klesajú. Investície do výroby fosílnych palív zároveň tiež klesajú, keďže finančná komunita má menšiu chuť investovať do tejto oblasti. Je tu však jeden háčik. Ako zabezpečíte adekvátnu dodávku fosílnych palív, aby ste uspokojili globálny dopyt v krátkodobom horizonte a zároveň znížili produkciu v dlhodobom horizonte? V súčasnosti je potrebných oveľa viac ekologických investícií, aby sa zabezpečilo, že budúca klesajúca produkcia fosílnych palív bude kompenzovaná zlepšením energetickej účinnosti a rýchlym rastom výroby čistej energie.
Tento nedostatok záväzku pomáha vysvetliť, prečo dopyt po fosílnych palivách opäť zvýšil ceny. Keďže vlády sú zjavne menej ochotné uzatvárať svoje ekonomiky tvárou v tvár omikronovému variantu, dopyt po rope sa bude pravdepodobne naďalej zotavovať, aspoň v krátkodobom horizonte.
Opec+ zároveň váha, či výrazne zvýšiť produkciu. Rovnako aj bridlicový priemysel v USA preukazuje finančnú disciplínu a už nikdy nemusí dosiahnuť úroveň produkcie v roku 2019. Ďalšie riziká, ako napríklad situácia medzi Ruskom a Ukrajinou, by mohli zvýšiť ceny, ak by sa ruská ropa stiahla zo svetového trhu kvôli sankciám.
Situácia s plynom je nepredvídateľnejšia. Keď sa na severnej pologuli skončí zimné vykurovacie obdobie, dopyt a ceny zvyčajne klesajú. Skladovanie si však bude vyžadovať opätovné naplnenie zásobníkov, pretože v mnohých krajinách neboli plné ani pred touto zimou. A rastúci globálny dopyt, keďže ekonomiky prechádzajú od uhlia k plynu, môže obmedziť ponuku.
V Európe je výzvou zabezpečiť primeranú ponuku v krátkodobom horizonte, keďže klimatická politika z dlhodobého hľadiska znižuje dopyt. Vzťahy s Ruskom, ktoré vyváža plyn do Európy cez niekoľko plynovodov, zostanú rozhodujúce, aby sa predišlo drahej konkurencii s Áziou o dodávky LNG.
Okrem tejto možnosti, že Európa prispeje k vyššiemu dopytu, je to vyšší dopyt po LNG na rozvíjajúcich sa trhoch, ktorý podporí expanziu produkcie zemného plynu v strednodobom až dlhodobom horizonte. Jedným z potenciálnych problémov je, že vyššie ceny plynu môžu odradiť potenciálnych nových dovozcov, ako je Vietnam, od investovania do dovoznej infraštruktúry, čo môže potenciálne znížiť globálny dopyt.
Problém produkcie
Vo všeobecnosti však len málo významných ekonomík produkujúcich ropu a plyn v dohľadnom čase prestane investovať do novej produkcie. Problémom je priepasť v dôveryhodnosti, ktorá sa prehlbuje medzi ambíciami a konaním v importujúcich ekonomikách. Výrobcovia jednoducho neveria, že dopyt zmizne, že ceny natrvalo klesnú alebo že ich aktíva uviaznu.
Je pravda, že finančné trhy sa snažia obmedziť produkciu extra fosílnych palív tým, že sa odvracajú od financovania sektora, ale čistým výsledkom môže byť jednoducho odovzdanie podielu na trhu národným ropným spoločnostiam. Skutočná odpoveď spočíva v tom, že štáty dovážajúce fosílne palivá, z ktorých najväčšie sú Čína a India, demonštrujú dôveryhodné plány na dekarbonizáciu svojich ekonomík a ochotu realizovať ich. V súčasnosti ale robia presný opak.
Súčasná energetická kríza nakoniec pominie, keď na trhu narastie ponuka. Vlády v krajinách ovplyvnených vysokými cenami si zatiaľ musia udržať nervy na uzde a tlačiť na dekarbonizáciu. Producenti fosílnych palív by si zároveň nemali myslieť, že pre nich dobré časy sú tu navždy. To, čo súčasná kríza zdôrazňuje, je, že výzva na postupné vyraďovanie fosílnych palív cenovo dostupným a spravodlivým spôsobom je rovnako veľká, ako výzva na budovanie kapacít čistej energie.
