Čistý zisk SPP v minulom roku dosiahol 20,5 mld. Sk

BRATISLAVA – Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) dosiahol v minulom roku čistý zisk vo výške 20,5 mld. Sk, pričom v roku 2002 hospodáril so ziskom 8,7 mld. Sk. Pozitívny hospodársky výsledok podľa generálneho riaditeľa SPP Miroslava Lapuníka ovplyvnila predovšetkým eliminácia krížových dotácií medzi hlavnými činnosťami spoločnosti a znižovanie nákladov. SPP dosiahol v minulom roku celkové výnosy vo výške 83,9 mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 7,6 mld. Sk.

Na piatkovom valnom zhromaždení sa akcionári spoločnosti dohodli na vyplatení dividend v celkovej výške 18,481 mld. Sk. Štát by mal teda vzhľadom na jeho 51-percentný podiel v spoločnosti zinkasovať približne 9,425 mld. Sk. Na dani z príjmu odviedol SPP za minulý rok vyše 5,2 mld. Sk.

Majoritnú časť výnosov SPP tvorili prevádzkové výnosy vo výške 80,8 mld. Sk, čo je o 13 % viac ako v roku 2002. Ako uviedol predseda predstavenstva SPP Philippe Boucly, ich výšku pozitívne ovplyvnilo zvýšenie spotrebiteľských cien. „So súhlasom štátneho regulačného orgánu sme ceny v minulom roku zvýšili o 33 %, čím sme sa priblížili k reálnej trhovej cene,“ dodal. Podľa Ulricha Schölera, člena predstavenstva spoločnosti, išlo o posledné zvyšovanie cien plynu v dôsledku deformácie cien. V budúcnosti by už rast cien plynu mal ovplyvňovať len vývoj na trhu, a to najmä zmeny kurzov zahraničných mien, cien surovín, ale dopad bude mať aj efektívnosť hospodárenia SPP. V minulom roku sa spoločnosti podarilo znížiť celkové náklady o 8,7 % na 58,2 mld. Sk.

SPP v minulom roku predala 6,8 mld. metrov kubických plynu. Medziročný pokles o 0,3 mld. metrov kubických spôsobila podľa riaditeľa divízie obchodu s plynom SPP Dušana Randušku zmena klimatických podmienok na Slovensku. „Medzi našich najvýznamnejších zákazníkov patria aj spoločnosti vyrábajúce teplo a posledný rok bola zima oproti predošlým rokom teplejšia,“ dodal. Dôvodom poklesu je však podľa Randušku aj fakt, že veľa priemyselných podnikov po privatizácii prešlo reštrukturalizáciou, v rámci ktorej zefektívnili spotrebu energií.

Nárast o 3 % na 72,7 mld. metrov kubických zemného plynu zaznamenalo SPP v preprave plynu. Ako uviedol člen predstavenstva SPP Jan Massmann, je ťažké odhadnúť ako sa vyvinie táto oblasť podnikania SPP. „Využitie našich prepravných kapacít totiž závisí od zahraničných obchodníkov. V minulom roku si u nás napríklad rezervovali prepravné kapacity v objeme 84 mld. metrov kubických,“ dodal. V tejto oblasti musí SPP súťažiť aj s ďalšími prepravnými trasami z Ruska do Európy, ako je napríklad plynovod Jamal. V súčasnosti sa taktiež zvažuje výstavba nového plynovodu cez Baltické more. „Vzhľadom na naše skúsenosti však máme dobrú pozíciu v súťaži s týmito trasami,“ dodal Massmann.

Súvisiace články

Aktuálne správy