oPeniazoch.sk, TASR;ČTK Foto: TASR/AP
Európska komisia (EK) chce zreformovať trh s plynom. Deje sa to v čase prudko rastúcich cien plynu a boja proti klimatickej zemne.
Podpredseda EK Frans Timmermans a komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová v stredu predstavili príslušný legislatívny balík, súčasťou ktorého je napríklad podpora nízkoemisných plynov, napríklad vodíka, ako alternatívy k fosílnemu plynu. Takisto by do dosiahnutia klimatických cieľov mali skončiť dlhodobé kontrakty na dodávky plynu.
Zároveň je súčasťou návrhu vytvorenie systému na spoločné obstarávanie plynu a vytváranie jeho strategických zásob, aby sa Európska únia (EÚ) vyhla podobným problémom, aké aktuálne zažíva.
Komisia sa v dnešných návrhoch zamerala na trh s plynom, ktorý v súčasnosti tvorí zhruba štvrtinu celkovej spotreby energie v EÚ. Zatiaľ čo dnes predstavuje 95 percent všetkých plynných energetických zdrojov zemný plyn, do polovice storočia by to podľa komisie mala byť výrazná menšina. Krajiny by mali prejsť na využívanie ekologicky vyrábaného vodíka či bioplynov, čo má uľahčiť okrem iného finančná podpora ich produkcie a distribúcie.
EK chce podporiť vodíkový trh, aby sa vodík stal použiteľnejším napríklad v lodnej doprave alebo v priemysle. Vodík je považovaný za ekologický zdroj energie, pokiaľ je vyrábaný procesom elektrolýzy vody. Podľa EK sú škodlivé emisie takéhoto vodíka minimálne o 70 % nižšie v porovnaní s fosílnym plynom. Komisia chce tiež spotrebiteľom uľahčiť prechod od fosílneho na ekologický plyn.
"Kľúčovým prvkom tohto prechodu je vytvorenie konkurencieschopného vodíkového trhu so zodpovedajúcou infraštruktúrou," vyhlásila dnes eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
EK plánuje do roku 2049 úplný zákaz dlhodobých kontraktov na dodávky zemného plynu. Aby sa zabránilo nedostatku, krajiny EÚ budú môcť spoločne nakupovať plyn a vytvoriť si spoločné strategické rezervy, čo požadovali z dôvodu aktuálneho prudkého zdražovania plynu napríklad Francúzsko a Španielsko.
Legislatíva tiež počíta s opatreniami na obmedzenie emisií metánu v ropnom, plynárenskom a uhoľnom priemysle.
Okrem producentov a distribútorov plynu sa nové pravidlá dotknú aj stavebných firiem či majiteľov budov. Štáty by do roku 2025 mali zjednotiť hodnotenie energetickej efektivity stavieb na škále od A do G. Do roku 2030 bude musieť najhoršie hodnotených 15 percent budov z kategórie G dosiahnuť vyššiu kategóriu F. Členské krajiny budú musieť pravidelne aktualizovať svoje plány na renováciu budov podľa ekologických kritérií. Plány majú obsahovať aj stratégiu, ako "postupne opustiť vykurovanie a chladenie budov fosílnymi palivami najneskôr do roku 2040". Kvôli tomu nemajú štáty od roku 2027 poskytovať ľuďom dotácie na plynové kotly.
O balíku teraz budú diskutovať členské krajiny EÚ a Európsky parlament.
Únijná exekutíva sa v rámci stratégie nazvanej Zelená dohoda pre Európu snaží nasmerovať dvadsaťsedmičku členských krajín k splneniu klimatických cieľov, na ktorých sa lídri štátov dohodli vlani. Do konca desaťročia by podľa nich únia chcela obmedziť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent oproti hodnotám z roku 1990, následne do polovice storočia neprodukovať emisie žiadne, alebo ich vyvážiť napríklad technologickými opatreniami.
