oPeniazoch.sk, Mises Institute Foto: getty images
Hlavní predstavitelia Európskej centrálnej banky vrátane prezidentky ECB Christine Lagardeovej naďalej varujú pred bitcoinom.
V nedávnom článku adresovanom nemeckému publiku, zástupca ECB Klaus Masuch spolu s bývalým hlavným ekonómom ECB Otmarom Issingom zdôraznili päť rizík bitcoinu: nedostatok vnútornej hodnoty, riziká pre stabilitu finančného trhu, financovanie organizovaného zločinu, vysoká spotreba energie a nebezpečenstvo, že daňoví poplatníci ponesú finančné riziká. Je dobré, že nás chce ECB chrániť pred možnými rizikami, ale pozrime sa bližšie na porovnanie bitcoinu s eurom v spomínaných piatich bodoch.
Po prvé, autori píšu, že bitcoin nemá žiadnu vnútornú hodnotu, teda žiadnu priamu úžitkovú hodnotu ako napríklad zlato. To je pravda, ale určitá hodnota vyplýva zo skutočnosti, že bitcoin umožňuje elektronické transakcie bez bankového účtu (peer to peer). Euro tiež nemá žiadnu vnútornú hodnotu, prinajlepšom má hodnotu tlače bankoviek a kovovej hodnoty mincí. Euro úverové peniaze boli kryté investičnými projektmi, ktoré mena financovala, ale pretrvávajúca uvoľnená menová politika ECB čoraz viac zombifikuje firmy v eurozóne. Stále viac súkromných vkladov v komerčných bankách je krytých vkladmi komerčných bánk v centrálnej banke. Namiesto investícií financovaných z úverov.
Dôvera v tieto dve meny teda závisí od ich kredibility, pričom táto otázka je silne spojená s obmedzeniami ponuky mien. Počet bitcoinov je vierohodne obmedzený na maximálne 21 miliónov. Ťažiari bitcoinov musia urobiť značnú prácu, aby vytvorili bitcoiny (dôkaz o práci). Potrebné úsilie rastie s počtom vytvorených bitcoinov.
Ponuka eur mala byť obmedzená cieľom ECB, ktorým je cenová stabilita, ako je uvedené v článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj zákazom financovania vlád centrálnou bankou (článok 123). Zdá sa však, že tieto pravidlá sú čoraz viac podkopávané, keďže súvaha ECB naďalej rastie vysokou rýchlosťou. Navyše je čoraz menej jasné, či sú štátne dlhopisy a úvery na strane aktív súvahy ECB, ktoré zodpovedajú vkladom komerčných bánk a eurovým poukážkam vydaným na strane pasív súvahy ECB, vystavené riziku nesplatenia. Preto dôvera v euro klesá a dôvera v bitcoiny rastie, pričom bitcoin sa voči euru výrazne zhodnocuje (aj napriek silným výkyvom).
Po druhé, Masuch a Issing vyjadrujú obavy, že bitcoin by mohol náhle stratiť všetku svoju hodnotu a destabilizovať tak finančný systém. Toto riziko je nízke, pretože ponuka bitcoinu je obmedzená a veľký podiel bitcoinu je držaný decentralizovane. V najlepšom prípade môže vzniknúť finančná nestabilita, ak sú bitcoiny podstatnou súčasťou finančného produktu. Možno aj z tohto dôvodu nemecký zákonodarca obmedzil investície do bitcoinov do špeciálnych fondov a tam na maximálne 20 percent.
Na druhej strane ECB vytvára riziká pre stabilitu finančného trhu, pretože ultrauvoľnená menová politika stláča rizikové prirážky. Podporujú sa špekulácie a vysoká úroveň dlhu, čo môže viesť k novým dlhovým a finančným krízam. Politika nízkych, nulových a negatívnych úrokových sadzieb ECB navyše stláča výnosy bánk z úrokových sadzieb, čím destabilizuje mnohé banky v eurozóne. Riziká pre banky by mohli ďalej rásť, ak by samotná ECB vydala digitálnu menu centrálnej banky a sporitelia presunuli svoje vklady z komerčných bánk do centrálnej banky.
Po tretie, autori namietajú, že bitcoin môže slúžiť potrebám organizovanému zločinu. Treba však povedať, že pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu existovali dávno pred kryptomenami, čo neviedlo ku kritike alebo dokonca zákazu dolára alebo eura. Na rozdiel od transakcií vo fiat peniazoch je možné si bitcoinové transakcie prezerať vo verejnej knihe (blockchain). Navyše, nie sú v súčasnosti obavy, že časti fondu na obnovu EÚ, za ktorým nepriamo stojí ECB, by mohli skončiť v rukách talianskej mafie?
Po štvrté je tu kritika, nakoľko bitcoin negatívne vplýva na klímu kvôli vysokej spotreba energie počas výroby (ťažby). Produkcia bitcoinov je však geograficky nezávislá. Bitcoiny je možné ťažiť tam, kde je k dispozícii nevyužitá kapacita, teda kde je elektriny lacná. Keďže elektrina sa ťažko skladuje, bitcoin je spôsob, ako vyriešiť problém s príliš veľkým množstvom elektriny v podobe kolísania siete.
Samozrejme, energia je potrebná aj na vytváranie a distribúciu eur, či už v papierovej alebo elektronickej forme. Na rozdiel od decentralizovaného bitcoinu je euro udržiavané v obrovskom novom plne klimatizovanom mrakodrape a devätnástich národných centrálnych bankách s veľkým počtom dobre platených zamestnancov. Rozsiahla sieť komerčných bánk distribuuje a skladuje eurá v papierovej a elektronickej podobe. Z tohto pohľadu sa bitcoin javí ako veľmi nenáročný z hľadiska spotreby zdrojov.
Navyše ultrauvoľnená menová politika ECB je vo svojom účinku neudržateľná, keďže trvalo nízke úrokové sadzby podporujú dlh a spotrebu. Strata dôvery v euro spustila útek do reálnych aktív, čo má za následok stavebný boom. V rokoch 2003 až 2007 prispeli nízke úrokové sadzby ECB k bublinám na trhu s nehnuteľnosťami v Španielsku a ďalších južných krajinách eurozóny, po ktorých zostalo veľa stavebných ruín. Odvtedy nízke úrokové sadzby podporili stavebné aktivity vo väčšine krajín eurozóny. Z pohľadu Hayekovej teórie nadmerného investovania spôsobuje neustále uvoľnená menová politika ECB bezprecedentnú nesprávnu alokáciu (a tým aj plytvanie) zdrojmi. Keďže bitcoinov je obmedzený počet, pomáha to vyhnúť sa takýmto boomom nadmerných investícií.
Napokon ešte obavy, že finančná kríza vyvolaná prudkým poklesom hodnoty bitcoinu by mohla prinútiť tvorcov politík kompenzovať straty, aby sa predišlo systémovej kríze vo finančnom systéme. Varovanie pred pozastavením uplatňovania zásady zodpovednosti je opodstatnené. Každý by mal investovať a špekulovať na vlastné riziko. V súlade s princípom zodpovednosti bitcoinová sieť vytvára riziká zlyhania na individuálnej úrovni z dôvodu svojej decentralizovanej povahy. Z tohto pohľadu nejde o systémovú krízu. Naproti tomu vo finančnom systéme eurozóny bol princíp zodpovednosti pozastavený so záchranou bánk a vysoko zadlžených štátov eurozóny v priebehu európskej finančnej a dlhovej krízy v rokoch 2008 – 2012. Odkedy Mario Draghi povedal „že urobí čo bude potrebné“, ECB udržiava rastúci počet vysoko zadlžených štátov eurozóny fiškálne stabilné pomocou rozsiahlych nákupov vládnych dlhopisov. Jednotlivé riziká sa tak socializujú, čím sa paralyzuje rast.
Výsledkom je, že pretrvávajúca uvoľnená menová politika ECB a ďalších centrálnych bánk viedla k strate dôvery v euro. Táto strata sa neodráža len v rastúcich cenách bitcoinu, ale aj v stúpajúcich cenách akcií, cien nehnuteľností, cien zlata atď. Pokračujúca politika nízkych, nulových a negatívnych úrokových sadzieb ECB vedie k obrovskému nesprávnemu prideľovaniu a plytvaniu zdrojmi, čo pravdepodobne zďaleka prevýši energiu spotrebovanú ťažbou bitcoinov. Ak bitcoin, prostredníctvom menovej konkurencie s eurom, pomáha udržiavať disciplínu v menovej politike ECB, potom významne prispieva k stabilite a udržateľnosti finančného trhu v Európskej únii.
Autorom je Gunther Schnabl, profesor medzinárodnej ekonómie a hospodárskej politiky na katedre ekonómie na Lipskej univerzite v Nemecku.
