oPeniazoch.sk, Rabobank Foto: getty images;TASR/AP
MMF varuje pred „ekonomickým kolapsom“, kvôli rastu dlhu. MMF zriedka hovorí niečo negatívne, pretože sa obáva, že bude vnímaný ako vyvolávač kríz. I keď politiky, ktoré zavádza, vždy krízy aj tak vytvoria.
MMF upozorňuje, že bez odkladu splátok dlhu štátov s nízkymi príjmami, môžu tieto štáty čeliť finančnému tlaku a škrtom vo výdavkoch práve v čase, keď sa vo svete šíria nové varianty koronavírusu a očakáva sa nárast úrokových sadzieb centrálnych bánk.
Je zuajímavé, že MMF si vypichla práve tento dôvod, keď kandidátov na vyvolanie kríz je v súčasnosti hneď niekoľko.
Problémy s dodávateľským reťazcom – lode mimo prístavu, nedostatok personálu, ako aj lodných kontajnerov.
Zvyšovanie úrokových sadzieb – k zvýšeniu sadzieb dôjde oveľa skôr, ako sme si mysleli. Okrem všetkého dlhu, ktorý sme si uviazali na krk kvôli Covidu, je tu strašiak menom inflácia. Už nie je prechodná, bez zvýšenia miezd neexistuje spôsob, ako uniknúť z ekonomickej paradigmy.
Ceny ropy – Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojenci na čele s Ruskom, známi ako skupina OPEC+, prekvapili trhy, keď oznámili, že sa budú držať svojho plánu a v januári opäť zvýšia ťažbu o 400 000 barelov denne. Skupina je ale pripravená rýchlo zmeniť svoju politiku, ak by dopyt zasiahli opatrenia na zastavenie šírenia variantu omikron. Cena ropy neklesá a dlhodobé európske ceny elektriny sú späť na rekordných maximách.
Čínsky kapitalizmus – The Australian Financial Review sa pýta, koľko bude trvať splácanie 7 biliónového dlhu, ktorý majú čínski developeri. Zdá sa, že Kaisa je teraz nový Evergrande, o ktorom sa pred niekoľkými mesiacmi opakovane tvrdilo, že ide o „skrytý“ problém špecifický pre firmu. Ekonomický rast Číny to pocíti ako aj niektorí investori. Popri tom preteky americkej aj čínskej strany o zastavenie offshore kótovania čínskych firiem rýchlo napredujú. Dodržiavanie ľudských práv v Číne čoraz viac zaujíma aj politikov iných krajín. Čína hovorí o ideologických konfliktoch týkajúce sa obchodu a technológií. Odozva na seba nenechala dlho čakať a čínski politici sú čoraz ostražitejší voči zahraničnému biznisu v Číne.
Turecko – znižuje sadzby vzhľadom na rastúcu infláciu, čo môžu robiť len rozvinuté ekonomiky. Keď sa líra prepadá voči doláru, zdá sa, že Ankara vysiela signál, že na tejto FX metrike vôbec nezáleží. Ak je to nesprávny postoj, následky budú bolestivé: hyperinflácia. V prípade, že to bude postoj správny, odkaz pre USA by mal byť jasný: Turecko je mimoriadne dôležité z geostrategického hľadiska.
Rusko a Ukrajina – USA varujú Rusko pred „hroznými dôsledkami“, ak sa presunie na Ukrajinu. Podľa Moskvy možný krok Ukrajiny na opätovné dobytie ruských enkláv je pre ňu rizikom. Hovorí sa o provokácii, alebo o prezentácia vojenskej sily.
USA a Irán – prevláda pesimizmus ohľadom jadrovej dohody z roku 2015. USA od dohody pred troma rokmi odstúpili, Irán záväzky nedodržiava od roku 2019. Aktuálne rozširuje kapacity na obohacovanie uránu, Teherán tvrdí, že je to na mierové účely. Izrael si vyhradzuje právo použiť silu proti Iránu, aby mu zabránil v prípadnom získaní jadrových zbraní, keďže Teherán vyjednáva, ako by to malo vyzerať na Blízkom východe.
Francúzsko – Republikáni zahlasovali za tvrdú pravicu Érica Ciottiho v prvom kole hlasovania za svojho prezidentského kandidáta namiesto známejšieho Barniera a jeho „Francúzska suverenita na prvom mieste“. Žiada referendum „na zastavenie masovej imigrácie“ a zriadiť „ francúzsky záliv Guantánamo“. Ak vyhrá, bude súperiť s Le Penovou, ktorá nepotrebuje komentár, a nováčikom, kontroverzným bývalým novinárom, spisovateľom a pravicovým ultranacionalistom Éricom Zemmourom. A prezident Macron, ktorý je v ostatnom čase kultúrnym ľavičiarom, práve zaviedol gréčtinu a latinčinu do škôl.
Šialená volatilita na trhoch – niektoré fondy takmer určite zaznamenávajú medziročné zisky dosiahnuté prostredníctvom stratégie ignorujme podkladové riziká a nakupujme všetko. Ich zisky sa náhle vymazali a zostáva už len niekoľko obchodných dní do konca roka, aby si zabezpečili, že ich súvahy nebudú vyzerať tak škaredo, ako MMF opisuje ekonomické vyhliadky.
Každopádne späť k MMF. "V niektorých krajinách môžeme očakávať ekonomický kolaps, pokiaľ veritelia G20 nebudú súhlasiť s urýchlením reštrukturalizácie dlhu a pozastavením dlhovej služby počas rokovaní o reštrukturalizácii ," uviedla šéfka MMF Kristalina Georgievová na blogu a dodala, že je dôležité, aby úľavu ponúkli aj súkromní veritelia.
Svetová banka odhaduje, že dlhové zaťaženie v chudobných krajinách vzrástlo v roku 2020 počas pandémie o 12 percent na rekordných 860 miliárd dolárov a Georgievová uviedla, že „približne 60 percent krajín s nízkymi príjmami je vystavených vysokému riziku alebo sú už v dlhovej tiesni“.
Napriek hrozivo znejúcim titulkom, si môžeme vydýchnuť. Fond totiž hovorí „len“ o výhľade pre veľmi chudobné krajiny! Ale položme si otázku. Ako sa tieto veľmi chudobné krajiny do takejto miery zadlžili? Prečo MMF nenariadil kapitálové kontroly, aby zadlženiu zabránil? A prečo tieto krajiny nemajú dovolené povedať svojim centrálnym bankám, aby skúpili všetky ich bezcenné aktíva za rovnakú cenu, aby sa zachránili? Koniec koncov, to je presne to, čo robia aj rozvinuté ekonomiky.
