Vývoj cien energií ako geopolitický nástroj: Čo sa to deje s plynom v Európe?

Diskusia 9  
Vývoj cien energií ako geopolitický nástroj: Čo sa to deje s plynom v Európe?
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


15. 11. 2021 - Keď sa povie geopolitika, len málokedy sa pozastavíme pri úvahách o tom, ako ovplyvňuje náš bežný život. Bez potreby veľkých vojen, otvorených konfliktov, nekontrolovateľnej migrácie alebo kolapsu akéhokoľvek štátu, je geopolitika viditeľná aj v našom najnevýraznejšom každodennom živote. Neustály rast cien elektriny v domácnostiach je príkladom, ktorý naberá na sile.

Európa je energeticky závislá na externých zdrojoch. Nemá veľké zásoby plynu a zelená energia, hlavne slnečná a veterná, podlieha rozmarom počasia a stále je len v plienkach. Využívanie fosílnych palív bude zo strednodobého hľadiska prakticky neživotaschopné vďaka záväzku európskych orgánov voči Kjótskemu protokolu a cieľom Parížskej dohody. Jadrová možnosť má politickú cenu, to spôsobuje, že takmer žiadny aktér na ňu nestaví. Európske spoločnosti nechápu jej výhody a obávajú sa dôsledkov jeho používania. Ako napísal magazín Economist, kým vtedy jadro Európu spájalo, teraz ju rozdeľuje.  je zdrojom sporov. Francúzsko sa rozhodlo zachovať jej využívanie, ba dokonca túto oblasť ešte posilniť, čím ukazuje, že je možný aj iný energetický model. Rovnakou cestou by chcelo ísť aj Slovensko. Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu má najväčší podiel jadrovej energie Francúzsko (70,6 %), druhé je Slovensko (53,1 %) a tretie Maďarsko (48 %). Naopak najmenej Nemecko (11,3 %), Španielsko (22,2%) a Švédsko (29,8 %).    

Spotreba energie sa postupne vrátila na úroveň pred pandémiou, odkedy sa zdravotná situácia začala stabilizovať na konci roka 2020. V posledných mesiacoch cena elektriny v Európe raketovo vzrástla a zrazu sa do popredia dostávajú mapy ložísk a možnej infraštruktúry pre následnú distribúciu. Spaľovanie zemného plynu bolo v posledných desaťročiach ekonomickou a menej znečisťujúcou formou výroby elektrickej energie. Jeho nízka cena a možnosť dopraviť ho z miesta ťažby na miesto spotreby prostredníctvom amortizovateľnej infraštruktúry umožnili, aby veľké plynovody a zariadenia na spätné splyňovanie sa začali rozširovať po celom európskom kontinente. Plyn bol taký lacný, že tieto obrovské infraštruktúry dokázali byť ziskové, no vďaka nim bola Európa závislá od vonkajších aktérov. Hlavnými vývozcami plynu spotrebovaného v Európe sa stali Ruská federácia, Alžírsko, Irán a Azerbajdžan. Dokonca aj nákladný proces skvapalňovania a splyňovania plynu pre lodnú dopravu bol ziskový. Situácia sa však dramaticky zmenila.

Vývoj cien energií ako geopolitický nástroj: Čo sa to deje s plynom v Európe?

Vplyv pandémie, predčasné zatvorenie jadrových a tepelných elektrární, nárast spotreby po zastavení výroby, rast cien námornej dopravy, prepravný reťazec prerušený na dlhé mesiace, napätie medzi štátmi a využívanie surovín ako forma geopolitického tlaku sú len niektoré z dôvodov vysokej ceny plynu. Podľa údajov Európskej asociácie pre plynovú infraštruktúru (GIE) sú zásoby plynu na zimu 2021 najnižšie za posledné desaťročie. Priemer EÚ a Spojeného kráľovstva je na 77 % ich celkovej kapacity v porovnaní s 95 % pred rokom.

Európe skomplikovala situáciu aj závislosť od ruského zemného plynu. Veľké ruské spoločnosti hrajú otvorene v prospech geopolitických záujmov Kremľa. Na druhej strane v Ázii výrazne narástol dopyt po energii. Európa musí nakupovať svoje zásoby na medzinárodných trhoch a producentské krajiny chcú z nárastu dopytu vyťažiť maximum. Nárast cien súvisí s týmto boomom a obmedzenou ťažobnou a distribučnou kapacitou, ale aj s chýbajúcou perspektívnou analýzou, s ktorou by sa zvládalo odstavenie ostatných zdrojov elektriny. Európa stavia svoju energetickú budúcnosť na obnoviteľných energiách, jej záväzok znižovať emisie CO₂ je nesporný, no nie všetci medzinárodní hráči zdieľajú tento plán. Uvidíme, či je európsky záväzok dostatočný alebo to je zbytočné a nákladné úsilie.

Pokiaľ ide o nariadenie procesu európskej energetickej transformácie, chýbala predvídavosť, verejná diskusia bola obmedzená a použili sa zjednodušujúce argumentmi proti jadrovej energii a za nové obnoviteľné energie. Výsledkom je, že Európa bude vystavená veľkému energetickému stresu na čas, ktorý ešte nedokážeme predvídať.

Čína medzitým zverejnila svoj záväzok prestať financovať výstavbu nových uhoľných elektrární v tretích krajinách, ale udržiava značný počet projektov doma, aby uspokojila svoj prudký dopyt po elektrine. Investície do vedy a výskumu sľubujú nové riešenia do budúcnosti: efektívnejšiu obnoviteľnú energiu, bezpečnejšiu jadrovú energiu a dokonca sa zdá, že počas zvyšku 21. storočia sa elektrárne na jadrovú syntézu stanú realitou. Žiadna z týchto technologických stávok nepríde včas, aby znížila náš účet za elektrinu, ale dúfame, že tak urobia včas, aby napravili vzťah medzi človekom a a životným prostredím.