oPeniazoch.sk, the conversation;statistics Foto: TASR/AP;František Iván
Spotrebiteľské ceny na Slovensku vzrástli v septembri 2021 o 4,6 percenta, čo je viac ako 3,8 percentný nárast v auguste, ale pod očakávaniami trhu na úrovni 5,5 percent. Bola to najvyššia miera inflácie od novembra 2011. Toto číslo je ale veľmi vzdialené od 2 % inflačného cieľa, ktorý ECB stanovila pre eurozónu v júli tohto roku.
Problém inflácie je v tom, že sa zakorení v systéme alebo že začne naberať rýchlosť. Keď ekonomické subjekty (domácnosti a firmy) začnú pri rozhodovaní zohľadňovať infláciu a snažia sa pokryť svoje náklady, cenová stabilita sa stráca.
Zdá sa, že už nie sme ďaleko od psychologickej hranice, kedy inflácia začína znepokojovať ekonomické subjekty. Strach, že firmy prenesú zvýšenie svojich nákladov do cien finálnych produktov, odbory, ktoré požadujú masívnejšie zvýšenie platov, dôchodcovia, ktorým sa prehodnotenie ich dôchodkov zdá nedostatočné. Aj verejnosť s rastúcim znepokojením sleduje stúpajúci trend spotrebiteľských cien. Čo znepokojuje menové orgány, ktoré majú na starosti formulovanie protiinflačných politík a vládu, ktorá riadi hospodársku politiku, je inflácia, ktorá odráža trvalé dopady na ekonomiku. Inými slovami, inflácia, ktorá tu zostane. Ročná miera jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa volatilné položky, ako sú energie a potraviny, sa v septembri vyšplhala na 4,9 percenta, čo je najviac od septembra 2008, ale mierne pod trhovými odhadmi na úrovni 5 percent.
Kľúčové je posúdiť, či sa pozorované trendy (jadrová aj čistá inflácia) udržia aj v budúcnosti. Na to musíme analyzovať tri otázky:
- Bude šok spôsobený zvýšením cien pokračovať dlhšie obdobie?
- Existuje možnosť, že zvýšenie cien vstupov (zdrojov využívaných vo výrobe) sa nakoniec prenesie do spotreby (čo by sa premietne do CPI v najbližších mesiacoch)?
- Hrozí inflačná špirála?
Ak hľadáme odpoveď na prvú otázku, vzhľadom na pohyby na medzinárodných energetických trhoch sa nezdá, že by sa ceny v krátkodobom horizonte upravili, kvôli nerovnováhe medzi svetovým dopytom a ponukou. Navyše na severnej pologuli prichádza zima, čo je zlý čas na zníženie spotreby. Je potrebné mať na pamäti, že ak bude cenový šok pretrvávať, všetky firmy, ale predovšetkým tie s intenzívnejšou spotrebou energie, sa budú snažiť premietnuť zvýšenie nákladov do svojich cien.
Jedným z prediktorov rastu spotrebiteľských cien je rast priemyselných cien. Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko v septembri 2021 medzimesačne vzrástli o 1,4 %. Medziročne, podľa údajov Štatistického úradu SR, ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh vzrástli o 8,5 %.
Firmy nečelia len rastúcim cenám energií, ale aj dopravy či iných základných produktov pre priemysel, ako sú polovodiče, ktorých výpadok má značný dopad pre niektoré výrobné reťazce. Vplyv na náklady teda tlačí infláciu cez veľkoobchodné trhy, ale prenesú sa tieto zvýšenia aj na konečných spotrebiteľov? Podľa toho, ako zareaguje dopyt. Aký je v súčasnosti agregátny dopyt? Dopyt, ktorý prekazil COVID-19, sa mobilizuje s návratom k normálu pomocou odkladanej spotreby a úspor domácností. Dopyt sa navyše môže znásobiť, ak existujú očakávania o budúcom zvýšení cien, v reakcii čoho bude spotrebiteľ míňať viac. V niektorých sektoroch silne zasiahnutých pandémiou, ako je cestovný ruch, boli letné výsledky lepšie, než sa očakávalo, napriek nižšej prítomnosti zahraničných turistov. Síce to má ešte ďaleko od úrovní z roku 2019, predsa však ide o dôkaz rastu spotreby.
K dopytu domácností treba pripočítať aj verejné výdavky, ktoré porastú vo všetkých ekonomikách vrátane Slovenska. K európskym fondom sa dostaneme v roku 2022, čo ďalej prilieva olej do ohňa inflačného kotla.
A v neposlednom rade sú tu inflačné špirály, ponuka, dopyt alebo oboje, ktoré podobne ako kyslík rozdúchavajú oheň inflácie.
Tieto špirály nie sú ničím iným ako výsledkom snahy určitých ekonomických subjektov chrániť sa pred stratami spôsobenými infláciou. Nárast výrobných nákladov sa na trh prenesie ľahšie, ak nebude konkurencia (napríklad v službách) alebo bude väčší dopyt po tovaroch a službách.
Skutočnosť, že spotreba nie je výrazne znížená, neznamená, že tieto zvýšenia životných nákladov nespôsobujú požiadavku na zvýšenie platov ako kompenzáciu za stratu kúpnej sily, alebo zlepšenie dôchodkov, alebo väčšiu sociálnu pomoc atď. Tieto zvýšenia, ak by k nim došlo, by opäť podporili infláciu prostredníctvom miezd a verejných výdavkov, zvyšovania nákladov atď.
Búrkové mraky prinášajúce infláciu sú už jasne viditeľné. Môže sa spustiť dokonalá búrka, ak tento proces podporuje ponuka aj dopyt. Okrem toho treba myslieť aj na inflačný diferenciál so zvyškom krajín eurozóny. Ak ceny narastú nad ceny ostatných krajín, nejde o nič iné ako o stratu konkurencieschopnosti, ktorá sa hromadí a postihuje predovšetkým odvetvia, ktoré sú najviac vystavené medzinárodnej konkurencii. Strata, ktorá sa skôr či neskôr prenesie do reálneho odvetvia hospodárstva. Znamenalo by to ochromenie oživenia rastu a zamestnanosti. A to nie je málo.
