oPeniazoch.sk, ČTK Foto: TASR/Michal Svítok;Štefan Puškáš
Česká národná banka znovu zvýšila základnú úrokovú sadzbu, a to o 1,25 percentuálneho bodu na 2,75 percenta. Je to najprudší rast sadzieb od roku 1997. Podľa guvernéra centrálnej banky Jiřího Rusnoka je banka kvôli inflácii pripravená sadzby ďalej zvyšovať.
V novom odhade priemernej inflácie uvádza ČNB pre tento rok 3,7 percenta a budúci rok 5,6 percenta. Pokles k dvom percentám čaká až v roku 2023. Banka zároveň zhoršila odhad vývoja ekonomiky. Domnieva sa, že tento rok porastie HDP ČR o 1,9 percenta a budúci rok o 3,5 percenta.
Základnú úrokovú sadzbu zvýšila banková rada na rokovaní, na ktorom sa zúčastnilo všetkých sedem jej členov. „Banková rada ČNB zvýšila dvojtýždňovú reposazbu o 125 bázických bodov na 2,75 percenta. Súčasne rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby na 1,75 percenta a lombardnej sadzby na 3,75 percenta. Za toto rozhodnutie hlasovalo päť členov bankovej rady, dvaja členovia hlasovali za ponechanie sadzieb bez zmeny,“ zhrnul všetky zmeny guvernér centrálnej banky Jiří Rusnok.
Rast sadzby je nielen najvyšší od roku 1997, ale aj vyšší než čakali analytici. „Je to veľké prekvapenie, konsenzus bol medzi 0,5 a 0,75. 1,25 je niečo, čo trh nečakal,“ povedal ekonóm Martin Janíčko zo spoločnosti MND a z Národohospodárskej fakulty Vysokej školy ekonomickej.
Podľa podpredsedu predstavenstva Hypotekárnej banky Vlastimila Nigrina so zvýšením medzi 0,5 a 0,75 percentuálneho bodu počítali aj modely, ktoré banky mali. "Teraz sa musia prepočítať," poznamenal. Bežné sadzby na hypotékach v dôsledku toho budú podľa neho "istotne začínať štvorkou, pretože toto je naozaj silný impulz".
Podľa guvernéra Rusnoka sa sadzby zvýšia kvôli inflácii. „Nárast je reakciou na aktuálne mimoriadne silné inflačné tlaky zo zahraničnej i domácej ekonomiky. Zvýšenie sadzieb obmedzí priesak uvedených tlakov do cenového vývoja v dlhšom období a zabezpečí v strednom a dlhšom období návrat inflácie do blízkosti dvojpercentného cieľa ČNB na horizonte menovej politiky,“ povedal.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie. Do augusta 2017 bola základná sadzba nulová. Potom začala stúpať až na 2,25 percenta začiatkom minulého roka. Vlani na jar, v čase prvého covidového lockdownu, ju ČNB postupne znížila až na 0,25 percenta. Tento rok ju ale od júna začala znovu zvyšovať, a ak už septembrové zvýšenie bolo relatívne najvyššie od roku 1997, terajšia je ešte výraznejšia a zároveň sa úroková sadzba dostala o pol percentuálneho bodu nad úroveň zo začiatku minulého roka.
Janíčko pripustil, že terajšia inflácia, na ktorú banka reaguje, „je niečo, na čo sme neboli zvyknutí“ a že môže byť silná aj v budúcom roku. Aj tak si však myslí, že do intervalu medzi dvoma a troma percentami sa podarí infláciu zraziť až zhruba za rok.
Na krok národnej banky už reagovala koruna. Bezprostredne po rozhodnutí o zvýšení sadzieb posilnila z 25,50 na 25,40 korún za euro.
Okrem základnej úrokovej sadzby zvýšila česká centrálna banka aj lombardnú sadzbu o 1,25 percentuálneho bodu na 3,75 percenta. Lombardná sadzba je percentuálna sadzba, za ktorú si obchodné banky môžu požičať v centrálnej banke peniaze proti zástave cenných papierov. Diskontnú sadzbu, na ktorú sú napríklad naviazané penále za nesplácané úvery, centrálna banka zvýšila o 1,25 percentuálneho bodu na 1,75 percenta. „Rozsah zvýšenia hlavnej úrokovej sadzby znamená, že banková rada vníma výrazné inflačné riziká a potrebu razantnej reakcie menovej politiky s cieľom zabrániť rastu strednodobých inflačných očakávaní. Ďalšie kroky ČNB v oblasti úrokových sadzieb budú závisieť od diania v ekonomike v zmysle vývoja inflácie a hospodárskeho rastu, dôležité tiež bude, či a ako výrazne bude posilňovať kurz českej koruny,“ uviedol hlavný ekonóm Generali Investments CEE Radomír Jáč.
