Tri lekcie: Čínska energetická kríza ukazuje, aké ťažké bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu 

Diskusia 2  
Tri lekcie: Čínska energetická kríza ukazuje, aké ťažké bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu 
Zdroj: the conversation
Foto: SITA/AP;TASR/Radovan Stoklasa


16. 10. 2021 - V čase, keď sa svet pripravuje na diskusiu o agresívnejšom znižovaní uhlíkových emisií na klimatickej konferencii OSN COP26 v Glasgowe, vyslala Čína v tejto oblasti ten najhorší možný predbežný signál. V posledných troch mesiacoch roka uvoľní obmedzenia ťažby uhlia v reakcii na energetickú krízu, ktorá v ostatných týždňoch spôsobila celonárodné výpadky elektrickej energie a mnoho výrobcov muselo odstaviť výrobné linky.

Čína vyťaží v roku 2021 viac uhlia ako bolo 3,9 miliardy ton v roku 2020, a taktiež potichu ho dováža viac z miest, ako je Austrália. Tento krok stojí tvárou v tvár silnej rétorike prezidenta Si Ťin-pchinga o dekarbonizácii vrátane nedávneho záväzku zastaviť výstavbu uhoľných elektrární v iných krajinách. A to vyvoláva otázky o schopnosti národa splniť náročné ciele v oblasti znižovania uhlíkových emisií v jeho 14. päťročnom pláne do roku 2025.

Ako sa teda Čína dostala do tejto situácie a čo to znamená pre globálne úsilie dosiahnuť čistú nulu?

Prečo zhasli svetlá
Čína má takzvaný cieľ dvojitej kontroly pre národnú ochranu životného prostredia, ktorý je o znížení spotreby energie a množstva energie, ktorá ide do každej jednotky HDP (známa ako energetická náročnosť). Čína v období 2015-20 urobila pôsobivý pokrok a v súčasnosti sa snaží znížiť energetickú náročnosť o 13,5 % do roku 2025 a znížiť emisie uhlíka na jednotku HDP o 18 % s cieľom znížiť celkové emisie uhlíka do roku 2030.

Čína sa za týmto účelom zameriava na uhlie, ktoré stále generuje zhruba dve tretiny elektriny. Štát zatvára malé a neefektívne bane a obmedzuje ťažbu uhlia, v dôsledku čoho produkcia uhlia v roku 2021 mnoho mesiacov klesá a aj dovoz uhlia bol nízky. To však zvýšilo cenu uhlia a spoločnosti vyrábajúce elektrickú energiu nemohli preniesť náklady na spotrebiteľov kvôli národným cenovým stropom. Stratová výroba elektriny spôsobila, že hlavní hráči ju jednoducho prestali vyrábať.

Tri lekcie: Čínska energetická kríza ukazuje, aké ťažké bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu 

Aby toho nebolo málo, Čína má za sebou mimoriadne horúce leto, suché bezveterné počasie znamenalo, že čínska veterná a vodná energia dodávala menej elektriny ako obvykle. Výsledkom boli výpadky, pri ktorých sa mnohé rodiny obmedzili na večere pri sviečkach, zlyhali semafory a nešťastníci uviazli vo výťahoch medzi dvoma poschodiami.

Provincie medzitým dostali konkrétne ciele a termíny, ktoré majú pomôcť dosiahnuť ciele v oblasti emisií, mnohé z nich sa týkajú spotreby elektrickej energie. Pekinské zaostalé provincie so žltými (zlými) a červenými (veľmi zlými) výstrahami, sú na mape nižšie znázornené trojuholníkmi.

Tri lekcie: Čínska energetická kríza ukazuje, aké ťažké bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu 

Rovnako ako ostatné tvrdé ciele v Číne, ich nesplnenie môže mať vážne dôsledky na kariérne vyhliadky miestnych úradníkov. V reakcii na tieto upozornenia preto niekoľko provincií zaviedlo obmedzenia používania elektrickej energie, najmä pre spoločnosti v energeticky náročných odvetviach, ako je oceľ, polygrafia, textil, drevo, chemikálie, plasty a výroba ako taká. V mnohých prípadoch bolo spoločnostiam bez rozdielu povedané, aby obmedzili výrobu na dva alebo tri dni v týždni, čo je odpoveďou na problémy súvisiace s vypínaním elektrární. 

Ide o ďalší negatívny dopad pre globálne dodávateľské reťazce v čase, keď dopyt po čínskych výrobkoch prudko rastie, pretože globálne spotrebiteľské výdavky sa zotavujú z pandémie. Ak k tomu pripočítame nutnosť vysporiadať sa s nedostatkom polovodičov, robotníkov, kontajnerov a lodí, ak by sme mali vymenovať iba niektoré, Apple, Tesla, Microsoft a Dell patria medzi zvučné mená, ktoré dnes uvádzajú, že ich dodávateľské reťazce v súčasnosti zasiahla aj čínska energetická kríza.

Tri lekcie
Čína nielenže uvoľňuje obmedzenia ťažby uhlia na zvyšok tohto roka, ale sprístupňuje aj špeciálne bankové pôžičky ťažobným spoločnostiam a dokonca umožňuje uvoľnenie bezpečnostných pravidiel v baniach. Má to požadovaný účinok: 8. októbra, po týždni, počas ktorého boli trhy zatvorené kvôli štátnym sviatkom, domáce ceny uhlia okamžite klesli o 5 %. Vzhľadom na to, že sa blíži zima, to pravdepodobne zmierni krízu, bez ohľadu na rozpaky vlády súvisiace s COP26. 

Aké ponaučenie si teda možno vziať pre budúcnosť?

Dodávateľské reťazce sa trieštia
Odkedy covid narušil globálne dodávateľské reťazce sa už sentiment pomaly vracia do normálu. Čínsky boj o moc však dokazuje, aké krehké to môže byť. Tri provincie Kuang-tung, Ťiang-su a Če-ťiang sú zodpovedné za takmer 60 % čínskeho vývozu v hodnote 2,5 bilióna dolárov. Sú to najväčší spotrebitelia elektrickej energie v krajine a sú najviac postihnuté výpadkami.

Inými slovami, pokiaľ je čínska ekonomika (a teda aj globálna ekonomika) tak závislá na energii zo spaľovania uhlia, existuje priamy konflikt medzi znižovaním uhlíkových emisií a udržiavaním fungovania dodávateľských reťazcov. Čistá nulová agenda spôsobuje, že je veľmi pravdepodobné, že sa podobných narušení v budúcnosti dočkáme všetci. Firmy, ktoré prežijú, budú tie, ktoré sú na túto realitu pripravené.

Veľké ekonomiky majú nevýhodu
V Číne fixný strop cien elektriny zabránil rastu cien, aj keď to znamenalo výrobu elektriny so stratou. Nedostatok energie znamenal, že niektorí veľkí výrobcovia prežili len vďaka prenájmu súkromných generátorov (čo znamená viac emisií uhlíka), zatiaľ čo menší hráči, ktorí si nemôžu dovoliť generátory, neboli schopní splniť objednávky a zanikli. Keďže veľkí výrobcovia chcú nahradiť náklady na prenájom generátorov a celkovo sa vyváža menej tovaru, globálne spotrebiteľské ceny pôjdu hore.

Tri lekcie: Čínska energetická kríza ukazuje, aké ťažké bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu 

Porovnajme to s trhovým hospodárstvom, ktoré má kvôli vysokým cenám plynu energetickú krízu. Hoci rovnako existujú stropy spotrebiteľských cien za elektrickú energiu, ale tie sa dajú predsa rýchlo zvýšiť. Mnoho menších dodávateľov energie, ktorí majú príliš veľa zákazníkov na nerentabilné zmluvy na pevné tarify a nevlastnia žiadnu z energetických sietí, a preto nemôžu svoje straty kompenzovať veľkoobchodným predajom energie iným poskytovateľom za vyššie ceny. Firmy a spotrebitelia budú vystavení vyšším účtom za energie, avšak nedochádza k výpadkom elektriny, takže celkovo je narušenie hospodárstva oveľa menšie.

Čína to s dekarbonizáciou myslí vážne
Napriek dočasnému prepadu obmedzenia ťažby uhlia stojí za to oceniť čínske odhodlanie ohľadom dekarbonizácie. Ako upozornili analytici banky Nomura: „Bezprecedentné odhodlanie Pekingu ... by mohlo mať za následok neoceniteľné dlhodobé zisky, ale krátkodobé náklady na reálnu ekonomiku a finančné trhy sú značné.“

Stručne povedané, svet čelí skutočnej kríze. Dôsledky zmeny klímy sa objavujú častejšie ako predtým. Napriek tomu sme pri všetkých vzrušujúcich nízkouhlíkových technológiách stále dosť ďaleko od toho, aby sme sa na ne mohli spoľahnúť pri znižovaní emisií uhlíka bez toho, aby sme podkopávali ekonomiku. Dobrou správou je, že prinajmenšom mnohé krajiny, vrátane Číny, sa v súčasnosti zaviazali znižovať emisie a sú ochotné spolupracovať, aby tento cieľ dosiahli. Bez ohľadu na problémy, ktoré nás čakajú, spolupráca je určite kľúčom k uhlíkovej neutralite.