Technológiu blockchain na Slovensku brzdí zastaraná daňová politika

Technológiu blockchain, ktorá sa spája s využívaním kryptomien, na Slovensku brzdí zastaraná daňová politika. Európska komisia síce koncom septembra podporila tieto technológie prijatím návrhu nového legislatívneho rámca pre kryptoaktíva, lenže Slovenská daňová politika v tejto oblasti výrazne zaostáva. Preto sa mnohé inovačné snahy slovenských podnikateľov často končia rozhodnutím o daňovej rezidencii v inej krajine. Upozornila na to poradenská spoločnosť BDO.
Firma poznamenala, že daňová politika Slovenska sa v kontexte kryptomien radí medzi najhoršie v EÚ. „A to aj napriek tomu, že globálna adopcia digitálnych mien zaznamenala za posledný rok 900-percentný nárast využiteľnosti,“ uviedla spoločnosť.
Technológia blockchain predstavuje elektronickú dátovú sieť fungujúcu nezávisle od akéhokoľvek centrálneho riadenia a poskytuje svojim užívateľom nenapadnuteľné a transparentné dátové úložisko. Spoločnosti ju využívajú napríklad na správu farmaceutických informácií, sledovanie zásielok alebo zisťovanie pôvodu potravín.
Blockchain využívajú aj mnohé Slovenské firmy. „Využívame ju v rámci vystopovateľnosti produktov v potravinárskom sektore,“ povedal zakladateľ Lyra Chocholate Karol Stýblo.
Táto technológia môže podľa odborníkov výrazne pomôcť firmám zvýšiť ich konkurencieschopnosť. „Potenciál blockchainových aplikácií je skutočne enormný. Prináša so sebou výraznú optimalizáciu procesov, a tým aj priestor na vznik nových produktov. Problémom však je jeho nejasná a v mnohých ohľadoch dokonca absentujúca regulácia,“ poznamenal Peter Gunda zo spoločnosti BDO. Myslí si, že kým štát nebude dostatočne jasne a predvídateľne určovať pravidlá v tejto oblasti, trh sa bude buď regulovať sám, alebo pre vysokú mieru rizika obchádzať Slovensko. „To by bolo pre túto perspektívnu technológiu jednoznačne škoda,“ dodal Gunda.
Viceprezident občianskeho združenia Blockchain Slovakia David Stencel vysvetlil, že slovenská legislatíva je v súčasnosti nastavená tak, že zdaňuje každú transakciu kryptomien a neohlásenie majetku v kryptomene je daňovým priestupkom. „Práve toto neprimerané administratívne zaťaženie spôsobuje, že ju firmy nepoužívajú vôbec, ale rozhodnú sa pre domicil v inej krajine,“ dodal Stencel.
Slovensko by sa podľa spoločnosti mohlo inšpirovať napríklad legislatívou na Malte. „Zavedením zákona o virtuálnom finančnom majetku sa na Malte podarilo vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie, kde množstvo nových investorov láka napríklad aj skutočnosť, že k transakciám digitálnych mien vláda pristupuje rovnako ako k bežným transakciám,“ uzavrel Gunda.

Súvisiace články

Aktuálne správy